Uplatnenie pohľadávky v upomínacom konaní rýchlo a jednoducho?
Upomínacie konanie je upravené v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“). Podľa zákona o upomínacom konaní, upomínacie konanie predstavuje skrátene konanie, v ktorom rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník, pričom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní možno zaradiť medzi také procesné rozhodnutia, v ktorých sa zdá byť uplatňovaný nárok nesporným, čo ma viesť k rýchlosti a jednoduchosti konania.
Upomínacie konanie, možno považovať za akýsi alternatívny spôsob riešenia sporov o peňažné plnenie, nakoľko tento druh konania je možné využiť popri štandardnom konaní o platobnom rozkaze, ktoré sa spravuje Civilným sporovým poriadkom. Uvedené v praxi znamená, že je iba na voľnej úvahe žalobcu, či sa rozhodne svoj nárok uplatňovať v zmysle § 265 a nasl. Civilného sporového poriadku alebo v upomínacom konaní. Je však nutné poznamenať, že na upomínacie konanie sa subsidiárne uplatní Civilný sporový poriadok s výnimkou § 126. Na upomínacie konanie je príslušný len Okresný súd Banská Bystrica, a zároveň upomínacie konanie je výlučne konaním elektronickým. Návrh nemožno podať prostredníctvom integrovaného obslužného miesta.
Na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno odôvodnene predpokladať. Upomínacie konanie je zrýchleným konaním, predmetom ktorého by mali byť najmä nesporné nároky, pričom uplatňovaný nárok v zmysle predmetného zákona možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Teda k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. V určenom elektronickom formulári na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu si žalobca tiež priamo môže uplatniť aj úrok z omeškania v prípade faktúry po dátume splatnosti, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky alebo zmluvnú pokutu. Pričom úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky.
Úrok z omeškania a jeho výpočet
Od 1. februára 2013 rozlišujeme odlišnú úrokovú sadzbu pre obchodnoprávne vzťahy a občianskoprávne vzťahy. Základná právna úprava úrokov z omeškania sa nachádza v v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku.
§ 517 ods. 2 Občiansky zákonník ustanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
§ 369 ods. 1 a § 735 Obchodný zákonník ustanovuje, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.
Právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku platí len v prípade porušenia peňažných záväzkov neobchodného charakteru, a teda sa vzťahuje na nepodnikateľov. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri samotnom plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa občianskeho zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania.
Pri omeškaní dlžníka s platením peňažného záväzku vyplývajúceho z obchodnej zmluvy sa však neuplatňuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka o úrokoch z omeškania, ale úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. V zmysle Obchodného zákonníka platí, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Zároveň platí, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak však záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa právnej úpravy občianskeho práva.
Sadzba zákonných úrokov z omeškania a ich výpočet
Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania pre obchodnoprávne vzťahy predstavuje 8 %, avšak v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka rozlišujeme aj tzv. fixnú sadzbu úrokov z omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa druhej vety môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, a ktorá predstavuje 9 %. A aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy v súčasnosti predstavuje 5%. Takto určená sadzba platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre presný a rýchly výpočet úrok z omeškania či už pre obchodnoprávny vzťah alebo pre občianskoprávny vzťah odporúčame využiť kalkulačku na výpočet úrokov z omeškania.
Výpočet súdneho poplatku v upomínacom konaní
Súdny poplatok v upomínacom konaní, ktorý je žalobca povinný uhradiť je o 50 % lacnejší ako pri klasickom návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle Civilného sporového poriadku. Čo v praxi znamená, že namiesto zvyčajných 6 % z vymoženej sumy žalobca uhradí len 3 %. Výzva na úhradu súdneho poplatku bude pritom doručená do elektronickej schránky žalobcu (alebo elektronickej schránky advokáta, ktorý návrh vo Vašom mene podal) už počas dvoch dní. Na základe uvedeného možno konštatovať, že aj od rýchlosti zaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu záleží ako rýchlo bude platobný rozkaz vydaný. Na výpočet súdneho poplatku v upomínacom konaní odporúčame použiť kalkulačku na výpočet súdneho poplatku.
Po úhrade uvedeného súdneho poplatku súd po kontrole či návrh spĺňa všetky náležitosti a či je podpísaný platným zaručeným elektronickým podpisom, vydá platobný rozkaz. V prípade, že súdny poplatok nebude uhradený v stanovenej lehote 15 dní, súd konanie zastaví bez možnosti podať odvolanie.
Spornosť nároku vyjadruje žalovaný podaním odporu, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy musí byť vecne odôvodnený. V prípade podania odporu bez vecného odôvodnenia v zákonom stanovenej lehote, ktorá predstavuje 15 dní od doručenia platobného rozkazu do elektronickej schránky žalovaného alebo jeho advokáta, má platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže zaiste spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). S cieľom zabrániť zmeškaniu lehoty či už na zaplatenie súdneho poplatku, dôsledkom ktorej by bolo zastavenie konanie alebo zmeškaniu lehoty pre podanie odporu odporúčame použiť kalkulačku na výpočet lehoty – teda v danom prípade na výpočet zákonom určeného časového úseku na vykonanie úkonu, ktorý je určený podľa dní v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
(inz)