Podoby džezu
Milí priatelia džezu a dobrej hudby, džez má veľa podôb, ktoré mu dávajú obdobia jeho vývoja, krajina a jej hudobná kultúra, osobnosti a ich pohľad na chápanie džezu ako tvorivého hudobného žánra. Na prvé počutie rozoznáme, kto hrá, v jednotlivých nástrojoch či farbe hlasu a spôsobu interpretácie spoznávame s určitosťou, komu tá skladba, improvizácia, aranžmán patrí. Máme svojich favoritov, niektoré diela či nástroje sú nám bližšie, niektorí hudobníci obľúbenejší než iní. Máme radi ich tón, spôsob improvizácie, ale aj ich prístup k svetu a životu nie je pre nás ľahostajný a stanú sa našimi priateľmi.
Jano Babič (Autor: red)
Takým bol pre mňa Libor Gardoň. Libor študoval architektúru a v Bratislave sa hral džez v študentských kapelách. Jednu viedol Pavel Polanský a pozval aj Libora. Gustav Brom tu mal svoje aktivity a Libor bol pri tom. Ovládal svoju trúbku a pre jeho krásny, rovný tón bol v sekcii vítaným hráčom a v malej kapele nežným sólistom. V Piešťanoch sa zamestnal ako architekt, ale hudba nemohla ísť stranou. S jeho trúbkou bol jedným z prvých hlásnikov džezu v našom meste.
Tu prepukol kvalitný džez v spojení niekoľkých chlapcov so spoločným záujmom. Stano Koutný, Šani Kováč, Janko Miškech, Johny Akay, Milan Chmelík sa započúvali do nového štýlu hudby, ktorý ich opantal. Šírili džez na spoločenských podujatiach, v kaviarni hotela Eden, v spoločenskej hale hotela Thermia Palace. Tanečné večery na terase liečebného domu Slovan mali pod palmami nádych stredomorskej pompéznosti. Liborova trúbka bola pri tom. Do sveta prenikala nová vlna skladieb v štýle „bossa nova“, ktorá si vyžadovala špecifický, tajuplný, nenásilný, podmanivý prejav sólistu. Nezabudnuteľný Liborov nežne pritlmený tón jeho trúbky bol neodolateľný.
Liborov deň bol v lete naplnený vetrom, v ktorom majstrovsky ovládal svoje plachetnice, v zime pokoril na lyžiach každý svah. Ignoroval vekové ohraničenia a konvencie. Neplatilo preňho, čo sa v akom veku patrí a čo nie. Jazero, lyže, bicykel, ba čo viac – otužilé plávanie. A nákazlivo bezstarostná myseľ – to zmazávalo všeobecne platné poznávacie znamenia starnutia a veku. Nádherne dlho. Pri stretnutí s jeho rodinou som zvykol povedať: „Pozdravte Libora.“ Libor bol jednoducho tu. Vzácny človek, vzácny priateľ, vzácna spomienka. Spomienka na Libora ostáva – jednoducho tu…
Podoby džezu na Rádiu Piešťany v nedeľu o týždeň budú o džeze v našom meste, ktorému dal Libor Gardoň nezmazateľný odkaz. Teší na vás Jano Babič.
