Kolonádový most potrebuje na dokončenie rekonštrukcie ešte 1,2 milióna eur

Kolonádový most v Piešťanoch prešiel v predchádzajúcom období rozsiahlou rekonštrukciou v objeme investície podľa projektu 1 798 930 eur. To však na celkovú záchranu národnej kultúrnej pamiatky ani zďaleka nestačí. Na sanáciu pilierov, ktoré sú v havarijnom stave, je potrebné podľa radnice ďalších 1,2 milióna. Tie však v rozpočte mesta pre rok 2022 nenašla a uchádzať sa o ne chce z dotácií mimo rozpočtu, ale najskôr v roku 2023.

Kolonádový most potrebuje aj sanáciu pilierov. (Autor: red)

Ako uvádza textová časť schváleného mestského rozpočtu, z dôvodu kompletnej rekonštrukcie je potrebné na moste realizovať sanáciu základov mostných pilierov: „Piliere sú v havarijnom stave, je potrebná celková rekonštrukcia a spevnenie v celkovej sume investície cca 1,2 mil. eur. V roku 2021 bola spracovaná projektová dokumentácia, prebiehajú merania a diagnostika mosta, následne sa stanoví ďalší postup. Finančné zdroje budeme nárokovať v rokoch 2023 a 2024.“

Súčasťou mosta je i socha Barlolámača a fontána pod ním umiestnená. Kým socha bola v minulom roku zreštaurovaná, fontánu to ešte len čaká. Radnica na jej rekonštrukciu predpokladá vyčleniť financie v objeme 45-tisíc eur. Do plánovaných investičných akcií ju chce zaradiť už v tomto roku. „Plánujeme podať v januári 2022 žiadosť o dotáciu z MK – Obnovme svoj dom. V prípade úspešnej žiadosti zaradíme do príjmu dotáciu z MK SR, v prípade neúspešnej žiadosti budeme investičnú akciu hradiť z vlastných zdrojov,“ píše radnica v schválenom rozpočte.

Prekvapujúce zistenia

Náklady na obnovu Kolonádového mosta podľa projektu dosiahli sumu 1 798 930 eur. To je celková cena za dielo, technický i autorský dozor. Po podpise zmluvy s víťazom verejného obstarávania dodávateľ stavby – firma Swietelsky-Slovakia, s. r. o. – prebral stavbu 8. júna 2019 a 12. júna začal s prácami. Pôvodný termín dokončenia rekonštrukcie bol odhadovaný na 15 mesiacov, práce sa však oproti plánovanému harmonogramu natiahli.

Rekonštrukcia priniesla aj prekvapujúce zistenia o pôvodnom vzhľade mosta a jeho viacfarebnosti. Neočakávaným nálezom bolo zistenie pôvodného farebného výrazu v podobe striedajúcich sa polí v základných farbách červená, žltá, modrá.

Počas rekonštrukcie bola zrealizovaná úprava vozovky s vyfrézovaním a doplnením povrchu betónovej dosky mostovky. Tiež bola vyhotovená tekutá hydroizolácia obrubníkových častí, výstuž chodníkového obrubníka, ktorý bol vyrobený nanovo, s terazzovým povrchom, ale aj očistenie povrchu stien mosta s odhalením zvyškov pôvodného farebného riešenia i obnova strešného plášťa. Práce boli ukončené v závere leta.

Obidva pavilóny na jeho koncoch zmenili svoj účel využitia a z pôvodných komerčných predajní na strane od kúpeľov vznikla mestská galéria a na strane od mesta našlo nové priestory piešťanské turistické a informačné centrum.

Most obnovovali len po vojne

Roky investičného dlhu v kúpeľnom meste však vyžadujú pre záchranu tejto unikátnej stavby i rekonštrukciu časti mosta pod úrovňou vodnej hladiny. Kolonádový most prešiel podľa dostupných informácií doteraz len jednou zásadnou rekonštrukciou, tá bola nevyhnutná po jeho poškodení ustupujúcou nemeckou armádou 2. apríla 1945.

Rekonštrukcia sa realizovala až o 11 rokov neskôr – v roku 1956. Autorom projektu bol Miroslav Kollár. V nasledujúcich rokoch sa vykonávali iba údržbové práce, z nich významnejšia bola v roku 2013, keď sa realizovala výmena osvetlenia a káblových rozvodov, dočasné statické zabezpečenie prestrešenia pešej časti mosta a náter fasád a stropov.

Pýcha mesta

S myšlienkou vytvoriť most na Kúpeľný ostrov prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Požadoval most s úzkou vozovkou a krytými chodníkmi so zakomponovanými obchodmi. Väčší problém nastal pri projekcii vrchnej časti mosta. Prvý projekt počítal s dvomi tunelmi po stranách a s vozovkou uprostred. Winter túto myšlienku zavrhol, pretože v tuneloch by bol prievan a ľudia by na seba nevideli. Na odporúčanie Ing. Liewalda vyhľadal mladého slovenského architekta Emila Belluša, ktorý vvyriešil problém nadstavby. Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka. Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930-1933, náklady presiahli sumu 3,1 milióna Kčs. Na financovaní sa okrem Winterovcov podieľal aj štát a mesto.

Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave, historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany Kúpeľného ostrova je to SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď), pochádza z Evanjelia podľa Matúša (Matúš 9, šiesty verš), v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Symbolizuje uzdravujúcu silu kúpeľov.

188 Shares

Najnovšie správy

Ďalší, už 47. ročník populárnej BUĎ FITky sa v Piešťanoch uskutoční v dňoch 27.-28. mája a bude tradične zameraný na…
  • 27.05.2022, 00:02
  • Kultúra a spoločnosť / Podujatia / Piešťany
Dnes je piatok 27. mája. Tento deň Medzinárodným športovým vyzývacím dňom. Meniny má Iveta.
  • 27.05.2022, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 27. mája 2022
Meniny má Iveta, zajtra Viliam