Miroslav Jäger, kňaz z Vrbového, oslavuje 70-ku

Miroslav Jäger si v tieto dni pripomína tri významné výročia: 70. výročie narodenia (24. 10. 1951), 45. výročie (od 1. 2. 1976) pôsobenia v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ECAV) a tiež 45. výročie uzavretia manželstva (29. 10. 1976).

Narodil sa v Bratislave ako prvé z dvoch detí rodičom Ferdinandovi Jägrovi, dlhoročnému pracovníkovi Generálneho biskupského úradu, a Anne, rod. Bartošovej, učiteľke. Detstvo a mladosť prežil v Modre, ktorá je známa pôsobiskom štúrovcov Ľudovíta a Karola, ktorí tu žili, pôsobili a sú tu aj pochovaní. Základnú deväťročnú školu a Strednú všeobecnovzdelávaciu školu (dnes Gymnázium Karola Štúra) absolvoval v rodnom meste Modra, kde bol pokrstený, konfirmovaný a spolu s manželkou Editou aj sobášený.

Jeho mladosť bola poznačená mnohými nemocami a viac života strávil v nemocnici ako doma. Ako sám hovorí: „Niekoľkokrát som ušiel hrobárovi z lopaty.“ Počas ťažkého života s chorobou videl, ako sa za neho modlili najbližší, hlavne babka Zuzana. Vidiac a cítiac, že tieto modlitby boli vypočuté, rozhodol sa pre kňazskú službu, aj keď mnohí s jeho rozhodnutím sa nestotožnili pre jeho nemoc.

V rokoch 1970-1975 navštevoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Dňa 23. 11. 1975 ho vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave vysvätil biskup Rudolf Koštiaľ s ďalšími desiatimi novokňazmi pre kňazskú službu. Jeho ordinačným požehnaním sú slová: „Neboj sa toho, čo máš trpieť!… Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!“

Namiesto toho, aby nastúpil do služby farára, tri dni po vysviacke ho sanitka odviezla do nemocnice v Bratislave u Milosrdných bratov, keď mu praskli vredy na dvanástorníku a stratil veľa krvi. Domov sa dostal po mesiaci rovno pod vianočný stromček na Štedrý večer.

Dňa 1. februára 1976 bol menovaný za seniorálneho kaplána Bratislavského seniorátu k seniorovi a profesorovi Karolovi Gábrišovi, novozmluvníkovi do Pezinka. U neho počas 11 mesiacov dostal veľmi dobrú školu a základ pre ďalšiu prácu, za ktorú mu bol veľmi vďačný a s láskou na ňu stále spomína.

Počas kaplánčenia uzavrel 29. 10. 1976 manželstvo v evanjelickom kostole v Modre. Už 45 rokov po jeho boku kráča verne manželka Edita, s ktorou vychovali dvoch synov.

Dňa 1. januára 1977 bol ustanovený za duchovného v evanjelickom cirkevnom zbore v Ostrej Lúke vo Zvolenskom senioráte. Táto obec je úzko spätá s Modrou, menovite s Ľudovítom Štúrom. Keď ho 9. 1. 1977 uvádzal senior Zvolenského seniorátu, Jäger v príhovore povedal: „Ako z Modry sem za svojou veľkou láskou prichádzal Ľudovít Štúr, tak aj ja z Modry prichádzam za svojou veľkou láskou, aby som vám zvestoval slovo Božie.“ Túto vetu však nestačil dopovedať, keď sa pani kostolníčka obrátila k manželke a na plné ústa zahlásila: „Že to prišiel za vami!“ Sčasti mala pravdu, lebo manželka bývala s chorou mamou a pracovala v tom čase v Banskej Bystrici.

Po absolvovaní kňazskej skúšky 6. 11. 1978 si ho zbor vyvolil za svojho zborového farára. Na Ostrej Lúke pôsobil do marca 1993. Tento zbor mu prirástol k srdcu, mal veľmi dobrých spolupracovníkov a rád spomína na učiteľa Samuela Bielku, rodáka z blízkej Podkylavy, ktorý ako kantor prichádzal každú nedeľu až z Bratislavy, aby mohol sprevádzať služby Božie na organe.

S manželkou v začiatkoch prežíval aj boľavé chvíle so štátnou bezpečnosťou. Odmietal s ňou spoluprácu, a tak pri jednej z posledných návštev na fare mu dvaja príslušníci v kožených kabátoch povedali: „Pán farár, hodili sme vám na krk slučku a je teraz len na vás, či si ju pritiahnete alebo sa z nej oslobodíte!“

O dva týždne mal prísť do hotela Poľana a tam povedať „MIRO“, ale neprišiel. Chceli mu zobrať štátny súhlas pre účinkovanie farára, no nakoniec mal pozastavený na tri mesiace plat a dostal sa do knihy ŠtB, kde je uvedený ako „Dôverník“ s krycím názvom „MIRO“. Na jeseň v roku 1979 bol jeho spis založený s poznámkou: „neschopný“.

Vo Zvolenskom senioráte bol tajomníkom seniorálnej pastorálnej konferencie, aktívne pracoval v seniorálnom presbyterstve, kde zastával funkciu predsedu seniorálnej podporovne, zapisovateľa a seniorálneho pokladníka. Ako člen vnútromisijného výboru seniorátu sa staral o organizovanie stretnutí mládeže Zvolenského seniorátu. Za seniorát pôsobil aj ako člen Synody. V senioráte bol jeden z kandidátov na hodnosť konseniora Zvolenského seniorátu.

Po šestnásť a pol roku pôsobenia na Ostrej Lúke si ho 17. 1. 1993 Cirkevný zbor ECAV na Slovensku vo Vrbovom vyvolil za svojho zborového farára, kde pôsobil bezmála 25 rokov. A opäť kráčal po štúrovských stopách. Po príchode do zboru zistil, že tu ako kaplán pôsobil síce krátko brat Ľudovíta Štúra – Karol Štúr, ktorý z Vrbového odišiel do Modry.

Hneď sa pustil do budovania zboru po duchovnej i materiálnej stránke. Za jeho pôsobenia vo Vrbovom pokrstil 234 detí, konfirmoval 274 mladých členov zboru, sobášil 85 manželských párov a na poslednej ceste odprevadil 436 členov zboru. Odbavil 1547 hlavných služieb Božích, 444 adventných a pôstnych večierni, 294 biblických hodín, 755 kazuálií – príhovory ku krstu, sobášu a pohrebu. Vo Vrbovom celkovo spolu vykonal 3040 príhovorov vo forme kázní, kazuálií a podobne.

V hospodárskej oblasti za tie roky zveľadil cirkevný zbor v hodnote vyše 148-tisíc eur. Išlo o generálnu opravu kostola z vonkajšej strany, postaral sa o kompletnú rekonštrukciu strechy kostola, zborového domu a fary. Za jeho pôsobenia došlo k plynofikácii fary a zborových priestorov. Na všetky tieto opravy pozháňal cez projekty, žiadosti i známosti okrem zborových financií ešte takmer 77-tisíc eur.

Okrem toho, že bol zborovým farárom a seniorom Bratislavského seniorátu, bol menovaný aj za administrátora susedného cirkevného zboru Piešťany po smrti farára Ondreja Prostredníka st. Ako administrátor tam pôsobil desať rokov a pokračoval v začatej stavbe Zborového centra Betezda, novej fary a rozpracovaného predaja starej fary.

V roku 1994 sa stal členom seniorálneho presbyterstva Bratislavského seniorátu, kde zastával funkciu zapisovateľa. Po odchode seniora Jána Podlesného do Zvolena si ho v roku 1996 zbory Bratislavského seniorátu zvolili za svojho seniora. Úrad prebral 21. 7. 1996 a zastával ho dve volebné obdobia do 21. 7. 2008.

Z poverenia predsedníctva ECAV na Slovensku je už vyše dvadsať rokov členom predstavenstva združenia Ježiš pre každého v Leviciach (toho času predseda), bol členom Synody, kde bol aj dlhoročným zapisovateľom, je náhradným dištriktuálnym presbyterom ZD, bol dlhé roky predsedom Dištriktuálneho súdu Západného dištriktu ECAV, tiež bol členom Právneho výboru, Celo cirkevného školského výboru a zástupcom za ECAV v Evanjelickom mediálnom programe. V službách ECAV pôsobí aktívne už 45 rokov. Momentálne ešte pracuje ako námestný farár na kaplánskom mieste Bratislavského seniorátu.

Jeho mohutný hlas a liturgický spev povznášajú mnohé srdcia účastníkov služieb Božích a nezabudnuteľný je spev staroslovanského Otčenáša.

Blahoželanie k jubileu

V týchto dňoch, 24. októbra, sa dožíva požehnaných 70 rokov bývalý senior Bratislavského seniorátu, farár a cirkevný funkcionár Mgr. Miroslav Jäger. Známe je jeho pôsobenie v cirkevných zboroch Ostrá Lúka a naposledy bezmála 25 rokov v cirkevnom zbore vo Vrbovom. Celý jeho doterajší život bol naplnený slovami konfirmačného textu: „Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého.“ 2. Tesalonickým 3,3.

Jubilantovi v mene členov evanjelickej cirkvi srdečne blahoželáme. Ďakujeme za jeho službu pre našu evanjelickú cirkev a vyprosujeme mu pevné zdravie, pohodu v kruhu najbližších a Božie požehnanie do ďalších rokov života.

Ivan Durec/Jana Durcová/Anna Nosková/Judita Sedláková