Eva Reháková prišla do piešťanskej nemocnice s bolesťami v boku, po troch dňoch zomrela

Pozostalá rodina Evy Rehákovej sa obrátila na nás so žiadosťou o zverejnenie ich skúseností s Nemocnicou Alexandra Wintera v Piešťanoch. Skôr, ako uvedieme príbeh okolo nejasných okolností úmrtia Evy Rehákovej, ako nám ho jej manžel Peter vyrozprával, pripojíme zopár našich viet na začiatok.

Posledná oslava narodenín Evy Rehákovej s jej manželom Petrom. (Autor: archív rodiny)

Evin manžel a jej dve dospelé dcéry po peripetiách so zdravotnou záchrannou službou priviezli Evu do piešťanskej nemocnice s bolesťami v boku svojím autom, lebo na čísle rýchlej zdravotnej pomoci si vypočuli len výhovorky, prečo k nim neprídu. Službukonajúci lekár na urgentnom príjme jej najprv naordinoval glycerínové čipky na zápchu a poslal ju domov, no nasledujúce dni ju liečili aj ďalší lekári z piešťanskej nemocnice.

Eva podľa všetkého po prekonaní anafylaktického šoku (alergická reakcia na lieky) a zrejme i v dôsledku otravy krvi po troch dňoch bolestí nakoniec vo svojich šesťdesiatich ôsmich rokoch zomrela v trnavskej nemocnici. Celým prípadom sa už zaoberá Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde rodina na postup piešťanských lekárov podala sťažnosť.

Príbeh Petra Reháka o nejasnom úmrtí jeho manželky

Na úvod chcem povedať, že moja manželka Eva nemala závažné zdravotné problémy s ľadvinami. Celé leto bola zdravá, vitálna, bez zdravotných komplikácií. Užívala dlhodobo lieky na krvný tlak a astmu. Máme dve dcéry, slobodné, jedna pracuje v zahraničí a druhá je doma.

Utorok 17. augusta

Manželka navarila obed. Ešte ráno sme sa spolu rozprávali o tom, že popoludní pôjdeme na návštevu mojej sestry do Trenčína. Okolo 11.30 h povedala dcére Miroslave, že ju rozboleli kríže a ľahne si na chvíľu v izbe. Dcéra bola s ňou v izbe a asi o 12:30 jej manželka povedala, že bolesť jej prešla do pravého boku a zvyšuje sa.

V pokoji ležala na posteli, bolesť kolísala v boku a asi o 14.45 h zrazu manželka hovorí, že bolesť je strašná, zvyšuje sa, stále ju bolel pravý bok, už to nevydrží, dvakrát zvracala, už neprejde ani na WC a chce, aby sme zavolali záchranku.

Okolo 15.00 h dcéra Miroslava volala číslo 112, kde ju prepojili na zdravotnú záchrannú službu v Trnave. Tam nám oznámili, že nemajú k dispozícii žiadnu sanitku a nevedia, či budú môcť prísť alebo kedy prídu. Začali nás presviedčať, aby sme manželku zaviezli do nemocnice sami. Dcéra naliehala, že manželka je v takom stave, pri ktorom nebude schopná prevozu autom, pretože má ukrutné bolesti.

Povedali sme im, že potrebuje okamžitú pomoc, a preto chceme, aby prišla záchranka s lekárom. Nato nám pán zo záchrannej služby oznámil, že aj tak by po ňu prišla sanitka z nemocnice a tiež by ju odviezla do nemocnice a vraj pacienti privezení záchrannou službou aj tak nemajú prioritu pri vyšetrení, akokoľvek urgentný by bol stav, a musela by čakať v poradí na vyšetrenie. Preto nás presviedčal, že si máme zabezpečiť vlastný odvoz.

Predsa sme žiadali naďalej o sanitku so záchrannou službou, lebo manželke bolesti neustupovali a začala sa triasť na celom tele. Vzhľadom na túto vzniknutú situáciu som sa rozhodol nečakať na sanitku, ktorej príchod bol v nedohľadne, a napriek veľkým bolestiam sme manželku s dcérou zniesli do auta a zaviezli do nemocnice.

Do Nemocnice Alexandra Wintera v Piešťanoch sme prišli v utorok 17. augusta 2021 okolo 15.15 h. Museli sme manželku vo veľkých bolestiach posadiť na vozík a prešli sme na pohotovosť na prízemí. Mala oblečenú zimnú vetrovku a bola zabalená v deke, pretože od bolesti mala triašku a ľadové ruky.

Zazvonil som na dvere internej pohotovosti, kde mi otvorili dve asi sestričky. Keď som povedal, s čím sme prišli, oznámili mi, že tieto ťažkosti rieši pohotovosť chirurgie, ktorá má dvere hneď vedľa, ale hneď ma upozornili, že tá začína až o 16.00 h. Predsa som zaklopal na pohotovosť chirurgie a menšia čiernovlasá sestra mi povedala, že fungujú až o 45 minút, teda o štvrtej.

Povedal som jej, že manželka má veľmi veľké bolesti, už pomaly ani nevníma. Bolo to zjavné a viditeľné, pretože mala triašku celého tela, ktorú sme ani my nikdy predtým u nej nevideli. Na to všetko nám sestra iba oznámila, že doktor príde o 16.00 h, aby sme čakali.

Dcéra s manželkou boli v čakárni, ja som išiel na informácie/vrátnicu hneď vedľa čakárne a staršia pani, ktorá mala službu na vrátnici, mi povedala, aby som si na automate stlačil časenku s číslom. Tak som urobil a čakali sme ďalej. Keď som videl asi o 15:45, aké strašné bolesti má manželka, znovu som išiel za pani informátorkou, či nie je možné zavolať niekoho z lekárov. Povedala, že už je po pracovnej dobe, všetci sú preč. Požiadal som ju, nech mi povie, kde sedí riaditeľ nemocnice. Telefonovala, či je u seba, ale povedali jej, že operuje. Keďže už bolo o desať minút štyri, povedala, aby sme počkali.

Lenže o 16:00 lekár na chirurgickej pohotovosti ešte stále nebol a nebol tam ani o 16:10, tak som zabúchal na dvere ambulancie. Čiernovlasá sestra otvorila a povedala, že lekár príde, a podávala mi lístok, že máme ísť najskôr na RTG. Chcel som si ho zobrať, ale zároveň som jej povedal, že už sme tu hodinu, prečo nás neposlala na RTG skôr. Lístok mi nedala, stiahla ruku, povedala: „Tak čakajte na lekára!“ a s aroganciou zabuchla dvere. Vtedy som dvakrát udrel rukou po dverách a hlasno povedal, aby zavolala lekára. Zobral som sa celý rozrušený a išiel som sa von pred nemocnicu nadýchať vzduchu.

Asi o tri minúty kričí z chodby vrátnice dcéra, že uprosila sestru, aby jej lístok na RTG predsa dala. Tak sme išli na RTG. Asi po 20 minútach sme sa vrátili s manželkou do čakárne pohotovosti. Stále musela byť na vozíku, celá sa striasla od bolesti. Asi o 15 minút sa objavilo číslo našej časenky na obrazovke v čakárni, že máme ísť do ordinácie pohotovosti.

Dcéra tlačila manželku na vozíku, ja som išiel za nimi. Z otvorených dverí ambulancie niekto zakričal, že dnu smie ísť len pacient! Dcéra predsa vošla do ambulancie a upozornila lekára, že manželka je od bolesti úplne mimo. Nato dcéru vykázali von.

Čakali sme asi päť minút na chodbe, keď cez dvere zakričal lekár, že dcéra má ísť dnu a žiadal ju, aby podpísala reverz a odišla s manželkou z nemocnice preč. Dcéra sa rozplakala, že manželka je v strašnom stave, trasie sa od bolesti, čo videli aj oni, a nikam nepôjdeme, pretože sme sem prišli pre pomoc.

Keď vošla do ambulancie napriek predošlému upozorneniu, v akom zlom stave je manželka a že je mimo, lekár podotkol, že manželka pri vyšetrení nespolupracuje a nechce si dať urobiť vyšetrenie konečníka prstom. Dcéra hneď oponovala, že manželka je mimo, ale lekár nedal na jej slová. Nato sa prihovorila manželke a vysvetlila jej, čo obnáša vyšetrenie konečníka a upokojila ju, že sa nemá čoho báť. Toto vyšetrenie prebehlo. Lekár len skonštatoval, že krv v konečníku nemá, tak jej zobrali krv.

Dcéra aj s manželkou na vozíku vyšli z ordinácie von a dcéra povedala, že treba vzorku moču. Vošli do WC a asi o desať minút odovzdala vzorku do ordinácie. Znova sme museli čakať na výsledky moču a krvi, čo jej odobrali. Išli sme do čakárne, ale manželka stále stenala od bolesti a prosila, že si musí ľahnúť.

Keďže nebolo kde ju uložiť, pretože v čakárni boli iba stoličky, vyviezol som ju vozíkom k autu, ktoré sme mali pri vchode do nemocnice, posadili sme ju do auta, sklopil som sedadlo, dal som jej deku pod hlavu, aby sme to čakanie nejako pretrpeli. Dcéra mi prišla povedať, že výsledky krvi a moču budú tak do hodiny, možno o niečo skôr, čo jej povedala informátorka.

Informátorka/pani z vrátnice jej medziiným povedala, že keď som buchol na dvere a žiadal, aby zavolali lekára, sestra z chirurgickej pohotovosti jej volala, že má zavolať políciu, lebo som udrel po dverách a kričal, nech volá lekára. Informátorka povedala zdravotnej sestre, že ona políciu volať nebude, lebo ma pozná, že pán Rehák je slušný človek, robil roky riaditeľa polície v Piešťanoch, a musí to byť naozaj niečo vážne, keď sa tak urgentne domáha lekára.

Výsledky boli asi o 40 minút. Manželku už lekár nechcel vidieť, tá ležala v aute. Zavolal do ambulancie iba dcéru a povedal, že na RTG nič nevidí, čo by bolo vážne, len má brucho plné plynov a zastavenú stolicu. Vraj na druhý deň o 8.00 h máme prísť na sono a s výsledkom znova do ordinácie na chirurgickú pohotovosť.

Lekár povedal, že má zastavené vetry a stolicu a naordinoval jej dva glycerínové čípky. Povedal, že z výsledkov krvi ani z výsledkov moču nevidí nič vážne, výsledky sú dobré a nič nenaznačuje jej akútnemu stavu. Podotkol, že sa má objednať ku gastroenterológovi, lebo v minulosti bola na kolonoskopii pre divertikulitídu, na čo ho upozornila dcéra, že manželka má divertikulitídu. Povedal, aby sme si v lekárni kúpili glycerínové čípky, a poslal nás domov. Nedal manželke ani žiadne lieky od bolesti. To už bolo 17:45. Odovzdal som vozík do budovy a išli sme domov. Lekár na pohotovosti sa volal Manuchekhr Burkhanov, čo bolo napísané v správe z urgentného príjmu o jej vyšetrení a rozboru krvi i moču.

Po príchode domov dcéra dala manželke glycerínový čípok, ako odporučil lekár. Bolesti však naďalej pretrvávali. O 19.00 h dcéra hovorí, že manželka má stále veľké bolesti a okrem bolestí v boku má aj bolesti celého brucha. Zobrali sme do rúk lekársku správu z pohotovosti a začali ju študovať, lenže údajom z rozborov sme úplne nerozumeli, ale dcéra zbadala, že vo vyšetrení moču je spomenutá krv s tromi krížikmi.

Vtedy sme začali tušiť, že by mohlo ísť o močové cesty. Keďže bolesti sa stále stupňovali, po 21:00 sme sa rozhodli, že ideme znova do nemocnice na pohotovosť. Manželku sme naložili vo veľkých bolestiach opäť do auta a prišli znova na pohotovosť do Nemocnice A. Wintera. Dcéra s manželkou išli do ordinácie, mňa nevpustili dnu, len ich dve. Asi po desiatich minútach vyšli von a dcéra mi povedala, čo sa odohralo v ordinácii.

Keď vošli dovnútra, naliehala na lekára, že manželka má určite ľadvinovú koliku, pretože má vo výsledkoch uvedenú krv v moči na tri krížiky. Lekár povedal: „Že kde?“ lebo vraj on to tam nevidí… Dcéra mu ukázala riadok v lekárskej správe, kde to bolo uvedené. Lekár vtedy povedal: „Aha,“ a poškriabal sa vo vlasoch… Následne skonštatoval, že v nemocnici v Piešťanoch nie je urológia a máme prísť ráno na sono, aby sa zistilo, či sú to naozaj močové cesty.

Dcéra ich začala prosiť, aby jej dali aspoň niečo od tej strašnej bolesti a či by jej nemohli dať infúziu. Lekár povedal, že oni infúzie nedávajú, a chcel jej dať injekciu od bolesti, pričom dcéra ich upozornila, že manželka je alergička na viacero liekov. Po dohovore s novou sestričkou, ktorá nastúpila na nočnú zmenu, sme našli kompromis – novalginovú injekciu, na ktorú manželka nebola alergická, a lekár odporučil pridať Buscopan.

Po injekcii Novalgin/Buscopan nám kázali čakať 15 minút v čakárni, a ak nebude žiadna alergická reakcia a bolesť začne ustupovať, máme ísť domov a prísť ráno na sono. Manželka po 15-20 minútach povedala, že jej bolesť troška povolila a prosila nás, aby sme išli domov, pretože je veľmi vyčerpaná, cíti sa zle, nevládze sedieť a musí si ľahnúť. Videl som na nej, že je úplne zmordovaná bolesťou, tak sme jej povedali, že ideme domov.

Do rána manželka pretrpela bolesti a nadránom sa jej stav ešte zhoršil.

S dcérami Dášou a Miroslavou.

Streda 18. augusta

Približne o 8:30 sme boli na sono v Nemocnici A. Wintera. V noci sme manželke merali tlak krvi a horný mala okolo 90, tak si dala pohár vody. Na sono jej pani doktorka vyčítala, že vidí rozmazane obraz, čo robila, keď neprišla nalačno a bez vody. Povedala jej teda o tom tlaku a lekárka na to nehovorila už nič, len skonštatovala, že obraz nevidí zreteľne.

Druhá dcéra Dáša, ktorá pracuje v zahraničí, medzitým o 8:35 telefonovala primárovi chirurgie MUDr. Ľudovítovi Šalgovičovi, či by sa mohol pozrieť na mamu, pretože večer nás dvakrát poslali z pohotovosti preč, mama je v hroznom stave, s veľkými bolesťami a nevieme, čo máme robiť, na koho sa máme obrátiť, keďže pomoci sme sa na pohotovosti dvakrát nedočkali a mamin stav je zhoršený.

Primár povedal, aby sme po sono prišli s výsledkami do chirurgickej pohotovostnej ambulancie na prízemí, že tam zavolá a buď on, alebo iný lekár sa na stav manželky pozrie. Preto sme išli do čakárne chirurgickej pohotovosti. Tam sme čakali a po asi 20 minútach nás zavolali do ambulancie. Prítomný bol MUDr. Ján Ranostaj, ktorý bol v minulosti primárom chirurgie a ktorý manželku vyšetril.

Manželka mu povedala, že od rána ju už bolí nielen bok, ale aj celé brucho. Po nahliadnutí do výsledkov krvi a moču z predošlého večera MUDr. Ranostaj skonštatoval s určitosťou koliku a podotkol, že sa čuduje, že to večer ordinujúci lekár vo výsledkoch nevidel. Keď sa pozrel na meno večer ordinujúceho lekára (Manuchekhr Burkhanov), ktoré bolo uvedené v lekárskej správe z pohotovosti, skonštatoval, že to vlastne nie je ani lekár…, čo nás veľmi zarazilo.

Povedal, že manželka musí byť bezodkladne hospitalizovaná, musí ísť na CT, aby sa zistil presný stav s tým, že keďže je alergička na viaceré lieky, musia sa urobiť najskôr testy na kontrastnú látku pred samotným CT vyšetrením. Dcéra sa pýtala, či jej dajú niečo od tých veľkých bolestí. Povedali, že jej na oddelení dajú infúzie.

Hneď ako dcéra s manželkou vyšli von z chirurgickej ambulancie, dcéra mi povedala, že manželka ide okamžite na príjem na chirurgické oddelenie. Zaviezli sme ju tam na vozíku, tam nám zdravotník povedal, že na oddelenie môže ísť iba manželka. Dcéra sa ho spýtala, či jej môže priniesť osobné veci. Zdravotník povedal, že áno, ale popoludní na návštevu môžu prísť len osoby dvakrát očkované proti COVID-19. Keďže ja som bol vtedy zaočkovaný len raz, manželku som pri dverách chirurgického oddelenia videl poslednýkrát v živote.

Dcéra Miroslava jej okolo obeda zaniesla osobné veci, ktoré odovzdala zdravotníkovi. Pri popoludňajšej návšteve dcéra videla, že na izbe sú s manželkou ešte dve pacientky a manželke tečie infúzia. Počas návštevy išla dcéra Miroslava osobne za MUDr. Šalgovičom spýtať sa na jej stav a na ďalší postup liečby, čo mamu čaká ďalej.

Primár povedal, že nevedia isto, či má iba silný zápal močového mechúra alebo je tam kameň. Ak by tam bol kameň, budú to riešiť s urologickým oddelením v trnavskej nemocnici, a ak by to bol iba zápal močových ciest, večer jej začnú dávať antibiotiká a pokračovali by len v antibiotickej liečbe.

Dcéra ho hneď upozornila, že manželka je vážna alergička na lieky a informovala ho, že s istotou dobre znáša Amoksiklav a Augmentin, ktorý jej aj veľmi dobre zaberá. Primár povedal, že by skúsil Ciphin, ktorý je určený na močové cesty. Dcéra ho znova upozornila na hrozbu alergie na neoverené lieky. Primár naliehal, že predsa vyskúša Ciphin.

S dôverou v jeho odbornosť a že je manželka v najlepších rukách a lekári vedia, čo robia, sa dcéra uspokojila s jeho odpoveďou a nechala rozhodnutie na ňom. Keďže jej mali robiť test na kontrastnú látku pred CT, predpokladali sme, že urobia aj test na antibiotiká.

Počas rozhovoru s primárom sa dcéra sťažovala na prístup na chirurgickej pohotovosti z predošlého večera, kde nás poslali dvakrát domov v akútnom stave, v akom manželka bola. Na to jej primár MUDr. Šalgovič povedal, že nemá dostatok odborníkov a na večernú pohotovosť si nemôže dovoliť zabezpečiť odbornejšieho lekára, čo ju zarazilo, pretože na pohotovosť chodia práve urgentné prípady, ktoré treba ihneď riešiť často pre záchranu života.

Pri tejto návšteve asi o 15:30 išla manželka prvýkrát v daný deň na WC, kde mala odovzdať vzorku moču. Dcéra ju odviedla na WC, kde vymočila približne deciliter moču, ktorý bol veľmi tmavej farby – ako čierny ruský čaj. Moč odovzdali sestričke, ktorá iba skonštatovala, že na túto vzorku čakali celý deň, pretože manželka vôbec nemočila.

Keď sa dcéra manželky spýtala na bolesti, povedala jej, že má intenzívne bolesti vždy, keď sa pohne. Nevieme, koľko infúzií mala za ten deň, no počas doby, kedy bola dcéra pri manželke, videla, že po príchode približne o 15:30 jej práve dotiekla infúzia. Počas návštevy jej dotiekla druhá infúzia, a keď dcéra odchádzala asi o 16:55, manželke podali tretiu infúziu. Dcéra si na manželke všimla opuchnutú tvár, apatiu, ktorú predtým nemala. Manželka nemala záujem o večeru ani o komunikáciu s dcérou a posielala ju domov, pretože musí oddychovať, lebo sa cíti veľmi zle. Toto jej správanie bolo neobvyklé a veľmi nás vystrašilo.

Eva Reháková bola plná optimizmu a chuti do života.

Štvrtok 19. augusta

Staršia dcéra Dáša telefonovala ráno, asi o 8:35, primárovi chirurgického oddelenia Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch, MUDr. Šalgovičovi, keďže je to čas po vizite. Pýtala sa na zdravotný stav manželky, ako na tom je, ako postupuje liečba, čo bude nasledovať a ako dlho bude hospitalizovaná.

Na to jej MUDr. Šalgovič povedal, že manželka je stabilizovaná a mali by jej robiť CT vyšetrenie. Primár sa vyjadril, že bude rád, ak sa im ho podarí urobiť dnes, čiže vo štvrtok. Ďalej povedal, že večer mali s manželkou trochu robotu, pretože dostala alergickú reakciu na podané antibiotikum a museli jej ho vysadiť.

Manželka sa vraj sťažovala na sťažené dýchanie a pýtala si Synthophyllin, ktorý jej podali. Uviedol tiež, že sa ešte stále sťažuje na bolesti, najmä pri pohybe. Uvidí sa vraj po CT, či je tam nejaký kameň alebo je to len nejaký silný zápal. Dcéra sa pýtala, ako budú postupovať v prípade jednej aj druhej možnosti. Primár Šalgovič sa vyjadril, že ak to bude iba silný zápal, nasadia znova iné antibiotiká po debate s urológom, ktorý by mal prísť azda ešte vo štvrtok popoludní. Počkajú teda, aké antibiotiká odporučí, aby boli opäť cielené na močové cesty.

Dcéra sa spýtala, či by jej nemohli podať Amoksiklav/Augmentin, ktorý máme overený, manželke veľmi dobre zaberá a nemá naň alergiu. Každé iné nové antibiotikum je pre manželku obrovský risk alergie a na toto sme ich upozorňovali už od prvého dňa.

Primár sa vyjadril, že o tom vie, lebo už i dcéra Miroslava mu to hovorila a aj mama ho osobne o tom včera informovala a upozorňovala ho, že je silná alergička a najlepšie znáša Amoksiklav/Augmentin, no podľa neho vraj najlepšie budú antibiotiká cielené na močové cesty a počkajú na odporúčanie urológa, keďže na Ciphin dostala alergiu.

Dcéra sa ho ďalej pýtala na postup v prípade, že sa potvrdí ľadvinový kameň. Primár Šalgovič sa vyjadril, že v takom prípade prevezú manželku do nemocnice do Trnavy na oddelenie urológie, aby tam oni určili ďalší postup na odstránenie kameňa, ale zrejme by išlo o jeho rozbíjanie. Ako ďalej uviedol, v takom prípade by sa v Nemocnici A. Wintera ešte rozhodli, či by manželku ponechali ďalšie dva-tri dni v nemocnici v Piešťanoch, kde by ju preliečili antibiotikami, a až potom by ju previezli do Trnavy na odstránenie kameňa.

Keď sa dcéra pýtala, ako dlho by musela byť manželka v trnavskej nemocnici, MUDr. Šalgovič sa vyjadril, že ak by išlo o rozbíjanie kameňa, sú dva varianty – a síce, že manželke kameň rozbijú a privezú ju ešte v ten deň naspäť do nemocnice v Piešťanoch, kde by pobudla ďalšie dva-tri dni a pustili by ju domov, alebo by po zákroku zostala pár dní priamo v Trnave a odtiaľ by išla potom domov.

Z konštatovaní primára Šalgoviča nevyplývalo, že je vo vážnom stave, a v danej chvíli ešte vôbec nevedeli, čo je príčinou manželkiných problémov a v akom vážnom stave vlastne je. Zarážajúce je, že CT vyšetrenie na zistenie príčiny a vážnosti jej stavu jej urobili až na ďalší deň po jej prijatí do nemocnice.

Ďalej dcéra primárovi povedala, že by sa chcela ešte raz vrátiť k tomu, čo sme zažili na pohotovosti v utorok 17. augusta večer. Sťažovala sa na neľudský prístup zdravotníckeho personálu, najmä lekára, na jeho správanie. Na to MUDr. Šalgovič podotkol, že sa môžeme naňho sťažovať.

Pred obedom manželka zavolala mladšej dcére Miroslave na mobil, že už absolvovala CT vyšetrenie a povedali jej, že o dva-tri dni by mala byť prevezená do nemocnice v Trnave na rozbíjanie ľadvinového kameňa, ktorý jej zistili.

Okolo obeda manželka telefonovala dcére opäť a informovala ju, že ju do Trnavy prevezú už v priebehu nadchádzajúcej hodiny. Miroslavu táto náhla zmena ohľadom manželkinho prevozu vystrašila. Keďže jej chcela priniesť ešte nejaké osobné veci, dcéru som zaviezol do nemocnice, aby to stihla ešte pred prevozom do Trnavy. Keď prišla na izbu a uvidela manželku, vyľakala sa, pretože bola v tvári výrazne červenej farby a veľmi ťažko a hlasno dýchala, miestami až lapala po dychu. Dcéra sa jej spýtala, čo sa jej stalo, na čo manželka smutným hlasom skonštatovala, že dostala alergiu na antibiotikum, ktoré jej večer podali. Informovala dcéru, že si pýtala Syntophyllin na zlepšenie dýchania, ktorý jej podali po odobrení lekárom.

Po manželku po chvíli prišli zdravotníci z RZP s nosidlami a povedali dcére, že musia s ňou urgentne odísť do Trnavy, pretože ich tam už čakajú. Osobné veci na oblečenie jej odmietli zobrať so sebou s odôvodnením, že nevedia, či ju ešte v daný deň po rozbití kameňa neprivezú z Trnavy naspäť do nemocnice v Piešťanoch. Preto manželku zobrali iba v oblečení, ktoré mala práve na sebe, a s kabelkou.

Keď ju odviezli, dcéra jej balila tašku s vecami a vtedy manželkina spolubývajúca na izbe povedala, že sa o manželku v noci veľmi báli, pretože bola v strašne zlom stave, dusila sa, nemohla dýchať a nevedeli, čo s ňou bude do rána.

Táto informácia nás veľmi prekvapila, pretože primár povedal ráno staršej dcére do telefónu, že manželka je v stabilizovanom stave, no sťažovala sa v noci na zhoršené dýchanie a pýtala si Synthophyllin, pretože dostala alergickú reakciu na antibiotikum. Nepadla však žiadna informácia o závažnosti zdravotného stavu manželky.

Staršia dcéra zo zahraničia následne pred 14. hodinou telefonovala na oddelene urológie do Fakultnej nemocnice v Trnave, aby zistila, či sa manželka u nich nachádza a aký bude ďalší postup, či tam zostáva a či nie je potrebné, aby sme jej priniesli osobné veci. Zdravotná sestra, ktorá zdvihla telefón na oddelení urológie, dcéru informovala, že taká pani, na ktorú sa pýta, tam neleží.

Keď sa dcéra spýtala opäť, že manželku tam mali pred chvíľou doviezť z Piešťan, zdravotná sestra jej odpovedala, že tú paniu, ktorú práve priviezli, dali ihneď na na chirurgickú JISku, a prepojí jej lekárku, ktorá jej povie viac.

Službukonajúca lekárka, ktorej v tom čase už končila služba, dcéru informovala, že manželku ihneď po privezení do Fakultnej nemocnice v Trnave museli presunúť na oddelenie JIS, pretože ju priviezli z Piešťan vo veľmi zlom stave, má rozsiahlu sepsu, je vo veľmi-veľmi vážnom stave a momentálne bojujú o jej život a robia, čo môžu. Kameň príde na rad až neskôr. Lekárka dcéru informovala, že manželka je veľmi naliata vodou, nepracujú jej ľadviny, neodteká jej moč a museli jej zaviesť katéter priamo do močovodu pod obličkami, aby obišli vzniknutú obštrukciu. No keď katéter napojili, vytekal jej odtiaľ už hnis.

Potvrdila, že manželka je aj po alergickej reakcii na antibiotikum. Zo správy o úmrtí z Fakultnej nemocnice v Trnave sme sa neskôr dočítali, že išlo až o anafylaktický šok, ktorý je sám o sebe život ohrozujúci.

Pre dcéru boli tieto informácie strašný šok, veľmi sa rozplakala, pretože o takejto závažnosti manželkinho zdravotného stavu nás v nemocnici v Piešťanoch nikto neinformoval. Ba naopak, ešte uviedli, že manželku možno už v daný deň privezú po zákroku naspäť do nemocnice v Piešťanoch, kde potom zostane dva-tri dni na preliečenie a pôjde domov.

Záchranná služba RZP asi hodinu čakala v Trnave na informáciu od tamojších lekárov, či manželku budú brať ešte v ten istý deň naspäť alebo nie, lebo tak boli inštruovaní z piešťanskej nemocnice.

Staršia dcéra pred 18. hodinou volala do Fakultnej nemocnice v Trnave opäť, keď hovorila so službukonajúcim lekárom MUDr. Branislavom Kramárom, ktorý nastúpil na popoludňajšiu službu na oddelenie JIS. Pýtala sa na manželkin zdravotný stav a ďalší postup. Ten dcére potvrdil informácie, ktoré jej povedala lekárka predtým.

Zároveň dodal, že majú podozrenie aj na pľúcnu embóliu, pretože sa manželke extrémne ťažko dýcha. Preto pôjde do pár minút na CT, aby sa táto diagnóza potvrdila alebo vyvrátila. Ak sa potvrdí, nasadia potrebnú liečbu. Manželke nasadili silné antibiotiká a uvidí sa, ako bude jej organizmus na liečbu reagovať. Ďalej skonštatoval, že aj ostatné krvné výsledky sú zlé. Potvrdil dcére veľmi veľkú závažnosť manželkinho zdravotného stavu.

Dcéra Dáša volala do Fakultnej nemocnice v Trnave približne o 19:20. Lekár, ktorý zodvihol telefón, ju informoval, že manželka sa, žiaľ, nemá dobre, že po 19. hodine nastala u nej zástava srdca. Lekári boli v tej chvíli pri nej, preto okamžite začali s resuscitáciou. Tá trvala približne desať minút. Podarilo sa im manželku oživiť, no uviedli ju do umelého spánku.

Lekár dcéru informoval, že ak manželka prežije nasledujúcich 30 minút, bude prevezená na oddelenie ARO a potom sa budeme informovať o jej zdravotnom stave tam. Dcéra sa dohodla s lekárom, že zavolá o polhodinu, aby sme vedeli, ako sa manželka má. Keď tam po dohodnutom čase zavolala, MUDr. Kramár ju informoval, že manželka bola prevezená na ARO a dal jej kontakt na toto oddelenie, aby sa mohla informovať u službukonajúcej lekárky ohľadom jej zdravotného stavu.

Lekárka na oddelení ARO dcéru informovala o závažnosti situácie. Ubezpečila ju, že robia, čo môžu, no manželka je na tom veľmi zle, miestami má nemerateľný tlak, ľadviny nefungujú, začína sa prejavovať mramorovaná koža a máme počítať s najhorším, pretože nevedia, čo bude do rána. A aj keď naozaj robia, čo môžu, nedokážu robiť zázraky.

Lekárom v Trnave sme nadiktovali telefónne čísla a požiadali sme ich, aby nám volali kedykoľvek, a ak môžu, tak okamžite, ak by sa čokoľvek dialo.

S manželom Petrom sa tešili na aktívnu jeseň ich životov.

Piatok 20. augusta

Do rána nikto nevolal, tak sme mali nádej ohľadom manželkinho zdravotného stavu. Staršia dcéra zavolala do Fakultnej nemocnice v Trnave na oddelenie ARO v piatok 20. augusta približne o 8.15 h. Službukonajúca lekárka jej oznámila, že manželka, žiaľ, pred minútou zomrela. Informovala dcéru, že počas noci jej stav viackrát kolísal, nadránom mala opätovnú zástavu srdca, no opäť sa im ju poradilo resuscitovať. Približne o hodinu neskôr nastala zástava srdca opäť a resuscitácia už, žiaľ, nebola úspešná.

Chcel by som podotknúť, že zdravotnícky personál vo Fakultnej nemocnici v Trnave bol od začiatku do konca veľmi ústretový, s ľudským prístupom a veľkou ochotou voči nám, rodinným príslušníkom, ohľadom informovania o zdravotnom stave manželky, za čo by som sa im chcel veľmi pekne poďakovať. Veríme, že robili, čo mohli, no, žiaľ, keďže manželku priviezli z Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch v kritickom a zanedbanom stave, nedokázali ju už zachrániť.

Otázky k postupu lekárov v Nemocnici A. Wintera

O stanovisko k prípadu úmrtia Evy Rehákovej sme požiadali aj Nemocnicu A. Wintera v Piešťanoch. Na e-mailovú adresu jej riaditeľa Štefana Kóňu sme zaslali otázky v nasledovnom znení:

1. Prvý kontakt so zosnulou Evou Rehákovou na urgentnom príjme nemocnice v Piešťanoch bol s lekárom Manuchekhrom Burkhanovom. Považuje nemocnica jeho postup pri prvom vyšetrení za správny a etický?

2. Je štandardné čakať v Nemocnici A. Wintera na rozbor moču a krvi na pohotovosti 45 minút?

3. Má nemocnica miesto na ležanie pre pacienta v čakárni na chirurgickej pohotovosti?

4. Považuje nemocnica Manuchekhra Burkhanova za dostatočne kvalifikovaného, aby slúžil na chirurgickej pohotovosti? Z verejne dostupných informácií sa dá o ňom dočítať, že bol špecializovaný v Tadžikistane na plastickú chirurgiu a v Nemocnici A. Wintera podľa webu nemocnice pôsobí ako ortopéd.

5. Môže nemocnica potvrdiť, že lekár Burkhanov meškal do služby na chirurgickej pohotovosti dňa 17. augusta 2021? Ak áno, o aký časový úsek išlo a bola vyvodená aj zodpovednosť voči tomuto pracovníkovi?

6. Môžete potvrdiť, že lekár Burkhanov bol pred vyšetrením pani Rehákovej upozornený, že žena je vo veľmi zlom stave a má problémy s vnímaním? Napriek tomu ju zobral najskôr na vyšetrenie samu, až neskôr privolal dcéru a v lekárskej správe zo 17. augusta 2021 uviedol, že pacientka nespolupracovala.

7. Môže nemocnica potvrdiť, že blízka rodina pani Rehákovej (manžel a dve dcéry) boli pravdivo informovaní o zdravotnom stave svojej príbuznej počas hospitalizácie vo vašom zariadení?

8. Podľa lekárskej správy MUDr. Burkhanov odporučil pacientke dostatok tekutín. Žena počas noci plnej bolesti vypila iba dva poháre vody, lebo mala tlak 90. Na druhý deň počas sono vyšetrenia lekárka napomenula pacientku, že mala prísť nalačno, lebo nič nevidí. Žena sa pritom riadila iba správou M. Burkhanova. Pochybil v tomto prípade MUDr. Burkhanov alebo pacientka?

9. Urobili lekári pri hospitalizácii pani Rehákovej testy na alergickú reakciu liekov, ktoré jej boli podávané? Ak áno, na aké ďalšie lieky jej boli robené testy na alergickú reakciu okrem kontrastnej látky pred CT vyšetrením?

10. Podľa Správy o úmrtí z Fakultnej nemocnice v Trnave pri prevoze pacientky na oddelenie v Trnave nebola odovzdaná prekladacia správa o pacientke z Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch. Prečo sa tak neudialo a považujete to za správne?

Na naše otázky nám po dvoch dňoch odpoveď zaslala asistentka riaditeľa Nemocnice A. Wintera, Mária Baďurová: „Vami uvedenej pacientke bola v našej nemocnici poskytnutá zdravotná starostlivosť. Vzhľadom na to, že uvedený prípad v súčasnosti preveruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Trnave, je potrebné počkať na výsledky vykonávaného dohľadu. Nemocnica poskytuje úradu plnú súčinnosť v tomto konaní. Z tohto dôvodu v súčasnej dobe nie je možné na vami položené otázky relevantne odpovedať.“

5K Shares

Najnovšie správy

Stredisko verejnej zelene Služieb mesta Piešťany skrášľuje mesto aj počas jesene. Nejde len o orezy stromov a kríkov či kosenie…
  • 23.10.2021, 00:01
  • Piešťany / Spravodajstvo
So slzami v očiach a piesňou na perách sme sa v sobotu 21. septembra rozlúčili s Antóniou Mitošinkovou z Krakovian.
  • 23.10.2021, 09:49
  • Kultúra a spoločnosť / Región
sobota, 23. októbra 2021
Meniny má Alojzia, zajtra Kvetoslava