Odpad náš každodenný: Čo sa deje so separovaným odpadom v Piešťanoch

  • Piešťany / Spravodajstvo
  • 18. septembra 2021, 00:02

Na základe medializovaných informácií o nakladaní s plastovým odpadom v Pezinku sme sa pozreli bližšie, čo sa deje s vyseparovanými zložkami a zmesovým komunálnym odpadom z Piešťan. Zistili sme, že žiaden odpad z nášho mesta nekončí v klasickej spaľovni odpadov, ale časť z plastov vytriedených v recyklačnom závode je energeticky zhodnotená a používa sa ako alternatívne palivo v slovenských cementárňach.

Zmesový komunálny odpad putuje rovno na skládku v neďalekých Rakoviciach. Všetko, čo do čiernej nádoby hodíte, skončí tu! (Autor: Juraj Sedlák)

Mechanizmus nakladania s odpadom nielen z nášho mesta je zložitá a komplexná problematika, ktorá si vyžaduje znalosť legislatívy, kompetencií mesta a odpadových firiem, ale aj správanie sa občanov pri narábaní s odpadom. Neexistujú pri nej jednoznačné a instantné riešenia. Navyše, nakladanie s odpadom prechádza neustálym vývojom a zmenami a vyžaduje si nielen ekologické, ale aj ekonomické plánovanie.

Občanom mesta sa síce zvyšujú poplatky za odpad, ale ani zavedenie spravodlivejšieho modelu pri tvorbe odpadu nie je také jednoduché, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Odpadové hospodárstvo je totiž verným obrazom vyspelosti občanov a ekonomickej sily. Zber odpadu je navyše služba ako každá iná.

Pre lepšie pochopenie kolobehu odpadu z nášho mesta sme navštívili recyklačný závod firmy Marius Pedersen, s ktorou má piešťanská radnica podpísanú zmluvu na nakladanie s komunálnymi odpadmi a ich vytriedenými zložkami. V Hlohovci – Šulekove končí väčšina vytriedeného odpadu z Piešťan. Presnejšie papier, plasty, sklo, tetrapaky a kov.

„Povedomie o triedení odpadov medzi obyvateľmi Piešťan je vysoké a s odpadom, ktorý z mesta prichádza, sme spokojní. Vždy sa nájde niečo, čo do vyseparovaného odpade nepatrí, ale vzhľadom na skúsenosti, ktoré máme z iných obcí a miest, sú na tom Piešťany veľmi dobre,” tvrdí Kamil Džačovský, regionálny riaditeľ prevádzok Šulekovo a Piešťany. Marius Pedersen narába s väčšou časťou odpadu z Piešťan, nie však so všetkým. Niektoré odpady najmä zo zberného dvora likvidujú iné odpadové spoločnosti.

Kde končia separované zložky?

Z košov a kontajnerov, ktoré majú občania pred rodinnými alebo obytnými domami, mesto financuje iba zber zmesového komunálneho odpadu (čierne nádoby), zber zeleného odpadu zo záhrad a parkov (hnedé nádoby) a po novom i zber kuchynského odpadu. Okrem toho sa do poplatkov za odpad premietajú tiež náklady za odpad odovzdaný občanmi na zbernom dvore, ktoré zahŕňajú aj zber odpadu z chodníkových košov, cintorínov, likvidáciu odpadu pri každoročných celoplošných zberoch a odstraňovanie čiernych skládok.

Separované zložky komunálneho odpadu, čiže plasty v žltých nádobách, papier v modrých, sklo v zelených, tetrapaky v oranžových a kov v červených, sú financované cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov. V konečnom dôsledku si za túto službu zaplatíme už pri kúpe potravín a produktov, ktoré sú zabalené v plastoch a iných obaloch.

Piešťanská radnica má podpísanú zmluvu s firmou Natur-Pack, ktorá je jednou z organizácií zodpovednosti výrobcov a platí za zber a recykláciu separovaného odpadu firme Marius Pedersen. Zhodnotenie vyseparovaného odpadu, čiže jeho recyklácia, je tak už zahrnutá v koncovej cene zabaleného výrobku. Podobne je to pri ojazdených pneumatikách a elektronike, ktoré môžu občania odovzdať zadarmo v pneuservisoch a u predajcu pneumatík, alebo v prípade elektroniky na zbernom dvore.

„Žiaden odpad z mesta Piešťany nekončí v spaľovni odpadov. Energetické zhodnotenie nie je spaľovanie odpadov,” podotýka Kamil Džačovský, regionálny riaditeľ firmy Marius Pedersen pre Piešťany a Šulekovo, stojac pri optickej jednotke triediacej linky na plast.

Čierne nádoby

Obsah čiernych nádob na zmesový komunálny odpad momentálne putuje rovno na skládku v neďalekých Rakoviciach. Prevádzkuje je Kopaničiarska odpadová spoločnosť, ktorá je dcérskou spoločnosťou Marius Pedersen a minoritnými vlastníkmi sú v nej okolité obce a mestá. Je pravda, že do čiernej nádoby ľudia hádžu kadečo. Treba si uvedomiť, že všetko, čo do nej hodíme, skončí priamo na skládke.

„Pokiaľ sa chcete správať environmentálne a máte istú mieru povedomia, čo s odpadom robiť, nájdete len malé spektrum odpadu, ktorý by ste mali umiestniť do čiernej nádoby na zmesový komunálny odpad,” domnieva sa Kamil Džačovský.

V tomto ohľade množstvo komunálneho odpadu, ktoré občania a podnikateľské subjekty na území mesta vyprodukujú, naozaj do istej miery ovplyvňuje, ako budú poplatky za komunálny odpad rásť. Povedzme si však na rovinu, že klesať nebudú. Vedia to aj predstavitelia samosprávy, ale povedať to občanom nahlas a na rovinu nie je príliš populárne. Poplatky budú len narastať. Pomaly alebo rýchlejšie, v závislosti od miery separovania a množstva vyprodukovaného komunálneho odpadu za predchádzajúci kalendárny rok.

Prečo teda platíme viac, ak viac separujeme? Jedným z dôsledkov je nárast nákladov za spracovanie odpadu, predovšetkým za uloženie na skládkach. Cena za skládkovanie komunálneho odpadu sa skladá z poplatku za uloženie na skládku a poplatku, ktorý sa odvádza do Envirofondu (Environmentálny fond v správe Ministerstva životného prostredia SR). Ten sa za posledné tri roky výrazne zvyšoval, a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokázali komunálny odpad triediť. V zmysle platnej legislatívy vzrástla sadzba zo 7 až 17 eur na 8 až 26 eur v roku 2020 na 11 až 33 eur za tonu v roku 2021. To je jeden z dôvodov, prečo poplatky za odpad rastú. Ďalším je implementácia smerníc Európskej únie ako napríklad zber kuchynského odpadu, ktorý vygeneruje ďalšie náklady.

„Onedlho budeme zavádzať na skládkach mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu. Pôjde o vytriedenie ľahkej a ťažkej frakcie. Ľahká frakcia pôjde na energetického zhodnotenie a pri ťažkej budeme musieť zabezpečiť stabilizáciu, čiže eliminovať tvorbu skládkových plynov vo forme metánu. Aj to sa premietne do celkových nákladov,” deklaruje Džačovský.

Zelený a kuchynský odpad

Obsah hnedých nádob na bioodpad zo záhrad a parkov končí v mestskej kompostárni na Žilinskej ceste, ktorá pri zbernom dvore funguje už takmer rok. Tá však môže zhodnocovať iba tzv. zelený odpad.

Novinkou je zber kuchynského odpadu, pre ktorý v meste od 1. augusta pribudlo 110 hnedých 660-litrových kontajnerov. Ich obsah je odvážaný do kompostárne v Trenčíne. „Kuchynský odpad sa zapracuje do kompostovacieho procesu, ale keďže môže obsahovať aj zvyšky potravy živočíšneho charakteru, je nevyhnutné zbaviť ho patogénov a baktérií. Takýto odpad musí byť hygienizovaný pasterizáciou, čiže zohriatím na viac ako 70 stupňov na dobu dlhšiu ako jednu hodinu. Kompostuje sa za prísnejších podmienok ako zelený odpad zo záhrad, parkov a trávnikov, preto ho vozíme na špecializovanú prevádzku do Trenčína,” vysvetľuje regionálny riaditeľ odpadovej firmy.

Plasty a žlté nádoby

Všetky vyseparované zložky odpadu z Piešťan končia v recyklačnom závode firmy Marius Pedersen v Hlohovci – Šulekove. Ročne ním prejde až 20-tisíc ton odpadu, okrem komunálneho z miest a obcí ide najmä o odpad z automobilového a iných odvetví priemyslu. Vytriedený papier, plechovky a tetrapaky od občanov sa tu lisujú a balia do veľkoobjemových expedičných balíkov a sú predávané ďalej recyklátorom, čiže spoločnostiam, ktoré zabezpečujú ich opätovné spracovanie na výrobky. Dotriedené sklo putuje na opätovné využitie do sklární a papier do papierní.

Najviac práce je s plastom, ktorý je potrebné ďalej roztriediť na kategórie podľa materiálového zloženia či farby. Nie je totiž plast ako plast. Niektoré plasty sú obohatené o iné zložky, ktoré ich robia odolnejším napríklad voči rozbitiu a horeniu, iné obsahujú chlór a nedajú sa recyklovať. Otázne je, prečo sa vôbec vyrábajú, keď sú dopredu odsúdené na skládku, ale to je na inú tému.

Obsah žltých nádob putuje v recyklačnom závode do skladu materiálu pred triedením. Na prvý pohľad je to hora plastov, ktorá má veľmi intenzívny zápach. „Mali by tam byť len plasty, ale ako vidíte, je tam aj kadečo iné. Zápach je prítomný pre biologickú zložku, ktorá sa dá odstrániť jednoduchým opláchnutím plastov predtým, ako ich hodíme doma do koša. Netreba ich drhnúť a umývať, treba myslieť aj na šetrenie pitnej vody. Keďže existuje viacero druhov plastu, musíme ich v našom závode roztriediť na tri zložky. Tie, ktoré sa dajú zhodnotiť materiálovo, čiže recyklovať. Ďalej sú to plasty, ktoré sa dajú zhodnotiť energeticky, čiže z nich môže vzniknúť teplo alebo elektrická energia. Posledná zložka je nezhodnotiteľná a končí na skládke odpadov,” vysvetľuje Kamil Džačovský stojac pred automatizovanou triediacou linkou plastového odpadu.

Nakladač ju na začiatku veľkou lyžicou „nakŕmi” plastovým odpadom z domácností, ktorý linkou prechádza na dopravníkovom páse. Pomocou optickej jednotky a využitím balistického separátora ho triediaca linka roztriedi podľa druhu, zloženia, ale aj farby na materiálovo a energeticky využiteľný a na ďalej nevyužiteľný plastový odpad.

Energetické zhodnotenie

„Za hodinu vieme spracovať 1,5 tony plastov. Optická jednotka na druhom poschodí linky dokáže na základe typu plastu a farby rozlíšiť jednotlivé komodity a rozdeliť ich do veľkých železných košov. Pomocou stlačeného vzduchu roztriedi napríklad PET fľaše podľa farieb. Keďže každá technológia má svoje limity a chybovosť, na konci linky stojí človek na záverečné triedenie, ktorý z pásu ručne vyberá napríklad drogériové fľaše zo šampónov,” opisuje fungovanie technologickej linky Kamil Džačovský.

Sčítané a podčiarknuté – plastový odpad zo žltých kontajnerov sa v recyklačnom závode roztriedi na plasty, ktoré sa dajú materiálovo zhodnotiť a sú predávané recyklátorom (patria medzi ne aj PET fľaše, ktoré budú od 1. januára 2022 zaradené do vratného systému nápojových obalov), ďalej na plasty, ktoré sa nedajú recyklovať, ale dajú sa zhodnotiť energeticky a je z nich ďalšou úpravou vyrábané tuhé palivo napríklad pre cementárne, kde plastový odpad nahrádza fosílne palivá, čiže čierne uhlie alebo zemný plyn. Popolček, ktorý vznikne pri spaľovaní týchto plastov, je primiešavaný do konečného výrobku. Do tretice sú to plasty, ktoré sa nedajú nijako zhodnotiť a končia na skládkach odpadov.

„Je potrebné podotknúť, že energetické zhodnotenie nie je spaľovanie odpadov. Žiaden odpad z mesta Piešťany nekončí v spaľovni odpadov, ktoré sú na Slovensku iba dve – jedna v Košiciach a druhá v Bratislave. Energetické zhodnotenie znamená, že plasty, ktoré nemožno recyklovať, môžu byť využité ako zdroj energie, čiže palivo. Spoločnosť Marius Pedersen za takéto zhodnotenie plastov musí platiť. K energetickému zhodnocovaniu pristupujú mnohé krajiny Európskej únie, napríklad Rakúsko, Nemecko, Švédsko či Dánsko. Sme motivovaní plastový odpad triediť čo najdokonalejšie. Vyberieme z neho všetko, čo sa dá zhodnotiť a ďalej predať recyklátorom,” deklaruje regionálny riaditeľ odpadovej spoločnosti na margo témy, ktorá vytvára polemiku aj medzi odborníkmi.

Spaľovanie odpadu v spaľovni je u nás vnímané negatívne, ale v západných krajinách je bežné, aj keď finančne náročné pre drahé a ekologicky prísne technológie. Odpadové spoločnosti argumentujú, že ich prioritou pri nakladaní s odpadom je znižovanie uhlíkovej stopy a emisií skleníkových plynov.

„Environmentálny aspekt je totiž vždy previazaný s ekonomickými nákladmi, sú to spojené nádoby. Skládkovanie odpadu je stále najlacnejší spôsob nakladania s odpadom, ale z ekologického hľadiska najhorší. Recyklácia i spaľovanie sú niekoľkonásobne drahšie. Od spôsobu nakladania s odpadom sa budú aj v budúcnosti odvíjať poplatky občanov za komunálny odpad. Už dnes je však zrejmé, že sa budú iba zvyšovať,” podotýka Džačovský.

Odpad produkuje každý z nás

Asi sa zhodneme, že každý z nás produkuje odpad. Za rok 2020 sme v Piešťanoch vyprodukovali 15 472 ton odpadu. Vytriedili sme 5365 ton a percento separácie dosiahlo 34,08. Za jeho likvidáciu platí každý obyvateľ Piešťan, vrátane najmenších detí, poplatok za odpad. Na rok 2021 bol všeobecne záväzným nariadením stanovený na 0,1095 eur za osobu a kalendárny deň. Je to bezmála 40 eur za rok. Náklady na zabezpečenie zberu, prepravy, zhodnotenie a zneškodňovanie odpadu vyšli piešťanskú mestskú pokladňu minulý rok na 2 514 968 eur.

Nákladovosť na likvidáciu odpadu vyprodukovaného v kúpeľnom meste však vysoko prevyšuje objem financií vyzbieraných na poplatku za vývoz smetí od obyvateľov či podnikateľov, ktoré v roku 2020 dosiahli 1 452 464 eur. To znamená, že do reálnej nákladovosti likvidácie odpadu mestu chýbalo vlani viac ako milión eur a rozdiel doplácalo z iných príjmových položiek mestskej pokladne. Radnica má však podľa zákona odpadové hospodárstvo financovať výlučne z poplatkov za odpad od obyvateľov mesta. Toľko fakty.

Opakovať a vysvetľovať súvislosti s odpadovým hospodárstvom obyvateľom je kľúčové pre dôkladnejšie pochopenie komplexnej situácie okolo tohto problému, ktorý nemá jednoduché ekologické ani ekonomické riešenie. Navyše má každý z nás možnosť predchádzať vzniku odpadov a znižovať svoju vlastnú spotrebu. Aj kuchynský odpad, ktorý sa aktuálne stal zdrojom polemiky a diskusie, je tvorený nielen odpadom, ktorý vzniká pri varení, ale najmä tým, čo neskonzumujeme a pokazí sa nám v chladničkách. Alebo to tak nie je?

Ani adresný zber nebude spravodlivý

Vyvstáva aj otázka, kedy budeme platiť len za odpad, ktorý reálne vyprodukujeme? Odpoveď nie je vôbec jednoduchá. Nejde totiž len o náš kontajner pred domom. Ako sme už spomínali, mesto musí financovať aj likvidáciu odpadov, ktorý odvezieme na zberný dvor, vyhodíme do chodníkového koša niekde v centre alebo do kontajnera na cintoríne. A potom sú tu obytné domy na sídliskách.

Váženie odpadu z jednotlivých bytov je technicky tiež možné, ale vyžadovalo by si ďalšie investície, na ktoré by sa museli nájsť financie. Každá nádoba a kontajner na zber komunálneho odpadu a jeho separovaných zložiek v Piešťanoch má v sebe zabudovaný čip. „Vieme určiť GPS polohu nádoby, typ odpadu a váhu, ktoré sa zaznamenávajú do systému evidencie zberu. Od 1. januára 2022 máme na základe zmluvy s mestom povinnosť dynamického váženia každej nádoby, my to už v Piešťanoch robíme a budeme mať k dispozícii aj informácie o každej nádobe a jej užívateľovi. Pri rodinných domoch je to jednoduchšie. Pri bytových domoch je to tiež možné, ale otázka je, či je investovanie do takéhoto systému návratné a ekonomické. Dá sa urobiť adresný zber, ale nikdy nebude celkom spravodlivý,” vysvetľuje Kamil Džačovský.

Otázne je, ako by to ovplyvnilo správanie sa obyvateľov, ktorí by hľadali iné spôsoby zbavovania sa odpadov, aby čo-to ušetrili. Dá sa predpokladať, že by zberný dvor praskal vo švíkoch a objavovalo by sa viac a viac čiernych skládok. Podaktorým spoluobčanom totiž chýba uvedomelosť a kritické myslenie. Nájdu sa aj takí, ktorí problematiku nepochopia z princípu. Odpad je totiž problémom každého z nás – mesta i jeho obyvateľov – a vyžaduje si spoluprácu.

Likvidácia odpadu je luxusná služba

Na to, aby sme za odpad platili ako napríklad vo Švajčiarsku, ešte musíme dozrieť. Sáčky, v ktorých končí komunálny a separovaný odpad, si musia Švajčiari povinne kupovať. Každý má logo spaľovne alebo firmy, ktorá s odpadom nakladá a len zriedkakedy sa stane, že by niekto vyhodil odpad v „nezaplatenom” sáčku. Upozornia ho na to susedia alebo smetiari a pokuta ho neminie. Náklady za nakladanie s odpadom v meste či obci sú tak zahrnuté už v cene sáčku.

Likvidácia odpadu je služba, ktorá sa aj u nás pomaly, ale isto stáva luxusom. Každý druhý pracovný deň pred našimi obydliami zastaví smetiarske auto v hodnote asi 200-tisíc eur s trojčlennou posádkou a zbaví nás odpadu, ktorí sme vyprodukovali. A táto služba pritom stojí mesačne na osobu približne toľko, koľko si vypýta kuriérska služba za jedno doručenie tovaru priamo domov. Je to daň, ktorú platíme za to, že si našu krajinu a planétu zanášame odpadom, ktorý produkujeme. Ciest, ako ho redukovať a nakladať s ním, je mnoho. Nie všetky sú ekologické, ekonomicky únosné, politicky prijateľné a niektoré si vyžadujú vystúpiť z komfortnej zóny spotrebiteľa a tvorcu odpadu. Najmenej, čo môžete pre prírodu urobiť, je svoj odpad poctivo separovať.

96 Shares

Najnovšie správy

So slzami v očiach a piesňou na perách sme sa v sobotu 21. septembra rozlúčili s Antóniou Mitošinkovou z Krakovian.
  • 23.10.2021, 09:49
  • Kultúra a spoločnosť / Región
Stredisko verejnej zelene Služieb mesta Piešťany skrášľuje mesto aj počas jesene. Nejde len o orezy stromov a kríkov či kosenie…
  • 23.10.2021, 00:01
  • Piešťany / Spravodajstvo
sobota, 23. októbra 2021
Meniny má Alojzia, zajtra Kvetoslava