Spomienka na letecké bombardovanie Starej Lehoty

Dňa 22. augusta 1944 v poludňajších hodinách (12.30) postretlo obec Stará Lehota veľké nešťastie. Bola to prvá priama skúsenosť s prebiehajúcou vojnou v bezoveckom regióne. Tichú dedinku, vzdialenú od frontových línií, bombardoval americký bombardér počas jedného z mnohých preletov nad touto oblasťou. Zasiahnutá bola deviatimi ťažkými leteckými bombami priamo v strede obce.

Osem z nich úplne zdemolovalo domy Michala Juríka a Filipa Brišku a na ďalších v okruhu 600 metrov tlaková vlna poškodila strechy. Takisto boli vybité všetky okná na miestnej ľudovej škole vzdialenej niekoľko desiatok metrov od miesta nehody. Deviata bomba spadla na telefónny drôt vedľa domu Jána Ozefovicha, ktorý ťažko poškodila. Ťažko porušené boli aj ďalšie tri domy i rímskokatolícky kostol, na ktorom boli vybité všetky okná a porušená večná lampa. Celkovo bolo poškodených viac či menej 41 domov.

Poškodená bola tiež obecná cesta, stodoly i hospodárske budovy. Obyvatelia pocítili straty aj na veľkom množstve dobytka a hydiny. Najviac žiaľu však spôsobili straty na ľudských životoch, vrátane štvorročného Michala Dvorského, ktorého v tom čase poslali po vodu do obecnej studne, kde ho po ceste zasiahla črepina bomby. Napriek rýchlemu zásahu obyvateľov zahynulo ďalších päť nič netušiacich ľudí, ktorí v letných mesiacoch pracovali na svojich gazdovstvách. Ďalej zomrela Mária Ozefovichová spolu s 18-ročnou dcérou Jankou.

Najviac obetí bolo z rodiny Filipa Brišku, ktorí prišiel o sedemročnú dcéru Annu, manželku Máriu a jej matku Zuzanu, ktoré v tom čase lámali konope na dvore. Sám Filip bol ťažko zranený aj so svojou ďalšou dcérou Amáliou a synom Šimonom, ktorých zasypalo v dome.

Okrem mŕtvych bolo i veľa zranených, ktorých preniesli k budove školy, kde im poskytli prvú pomoc. Otrasy bombových detonácií boli zreteľné aj v susedných obciach, najmä v Novej Lehote, jej okolitých kopaniciach a v Modrovej, na miestach, ktoré boli vzdialené niekoľko kilometrov od miesta dopadu leteckých bômb.

Upovedomenie o bombardovaní sprostredkoval poštár z Modrovej Michal Turzík, ktorý o nešťastí informoval Žandársku stanicu v Modrovej a tá zavolala pomoc z Piešťan a Nového Mesta nad Váhom. Privolaní lekári poskytli prvú pomoc a odviezli do štátnej nemocnice v Piešťanoch šesť ťažko zranených občanov. Ľahšie zranení zostali v domácej liečbe.

Mŕtvi boli po identifikácii okresným lekárom Dr. Keleším za prítomnosti starostu obce Pavla Juríka a miestneho veliteľa civilnej protileteckej obrany Vojtecha Molnára uložení do hasičského skladišťa. Spoločný pohreb sa konal 24. augusta o deviatej hodine. Dojímavý obrad sa uskutočnil za veľkej účasti ľudí zo širokého okolia a predstaviteľov úradov, ktoré zastupoval okresný náčelník Eugen Rakovský, školdozorca Július Lelder a obvodný tajomník Július Vitáloš.

Obrad celebroval miestny farár Rudolf Rummel za asistencie bývalého tunajšieho farára Ľudovíta Laudta. Najskôr sa uskutočnil pohrebný obrad v Kostole sv. Mikuláša, pred ktorým boli umiestnené rakvy. Tie boli po obrade prenesené na miestny cintorín, kde sa konal spoločný pohreb. S nebohými sa za farníkov rozlúčil Jozef Polonský ako tunajší krajan a bývalý farár Ľudovít Laudt.

Tri dni po pohrebe, 27. augusta, zisťovala hmotnú škodu miestna komisia. Členmi boli starosta Pavol Jurík, jeho zástupca Pavol Michalovský a riaditeľ školy Vojtech Molnár. Škodu predstavovali hospodárske zvieratá, hlavne husi, kravy či kone, ako aj iný hnuteľný a nehnuteľný majetok v hodnote takmer 600-tisíc korún. V snahe pomôcť obvodný notársky úrad vyhlásil v celom regióne zbierku, ktorá mala byť rozdelená medzi poškodených.

Na základe spomienok pamätníkov si môžeme vytvoriť obraz o priebehu a následkoch bombardovania. V ten nešťastný deň prelietali nad Lehotou ako mnohokrát predtým zväzy bombardérov. Jedno lietadlo pravdepodobne pre poruchu zaostávalo, odtrhlo sa od formácie, spravilo okruh a zhodilo núdzovo bomby na stred dediny. Keďže obec sa nachádza v doline, ktorá nemusela byť zo vzdušnej perspektívy viditeľná, mohlo ísť o nešťastnú nehodu. Podobne neskôr padli bomby aj v neďalekej Hubine alebo pri osade Dastín (obec Nová Lehota).

Smutnou kapitolou zostal fakt, že najviac postihnuté rodiny nedostali od vtedajších, ani od povojnových štátnych orgánov žiadne odškodnenie. Vypuknutie Slovenského národného povstania, prechod frontu a 40-ročná komunistická vláda spôsobila čiastočne zabudnutie na obete bombardovania. Až od roku 1989 sa snažíme aspoň pietnymi spomienkami splácať morálny dlh voči šiestim obetiam zo Starej Lehoty. Filip Petruš