Piešťany majú prvenstvo medzi expozíciami venovanými M. R. Štefánikovi
Počas spomienkového stretnutia k 141. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika v Mestskom parku v Piešťanoch, ktoré organizovali Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika, Mesto Piešťany, Balneologické múzeum Imricha Wintera a mestské kultúrne stredisko, som o rozhovor požiadal historika balneologického múzea Andreja Bolerázskeho, ktorého výklad musel zaujať účastníkov podujatia.
Expozícia v múzeu má svoje špecifické postavenie už takmer 90 rokov, obdobie od jari 2020 však vôbec nebolo pre verejné priestory a ich prevádzkovateľov jednoduché…
Súčasná expozícia bola inštalovaná už v roku 2019, avšak kovidová pandémia na určitú dobu znemožnila jej sprístupnenie, a tým aj slávnostné otvorenie. Preto sme radi využili príležitosť obohatiť svojím dielikom mozaiky oslavy 141. výročia narodenia M. R. Štefánika na oslavách v Piešťanoch.
Balneologické múzeum Imricha Wintera patrí medzi niekoľko málo múzeí, ktoré sa môžu pochváliť pamiatkami po generálovi Štefánikovi. Aké boli začiatky expozície?
Niekto by mohol povedať, že Štefánikova expozícia v Piešťanoch je malá a nie je adekvátna jeho osobnosti, obsahuje však niektoré veľmi vzácne a skutočne unikátne predmety i fotografie. Zároveň je výnimočná aj z iného hľadiska. Bola prvou expozíciou venovanou generálovi Štefánikovi na území Slovenska a čo znie až neuveriteľne, bola vôbec jedinou expozíciou na Slovensku v období celej prvej Československej republiky, o vznik ktorej sa Štefánik tak výrazne zaslúžil!
Kto sa o toto prvenstvo, ktoré Piešťanom už nikto nezoberie, zaslúžil?
Štefánikova pozostalosť sa od prevozu z Paríža v roku 1920 až do rozbitia prvej Československej republiky stále nachádzala v Prahe, kde nebola vôľa na zapožičanie ani malej časti jeho pozostalosti na rodné Slovensko. Ako spomínal aj vtedajší správca Slovenského národného múzea Ján Geryk, nebola vôľa na Slovensko požičať dokonca čo i len jednu Štefánikovu uniformu.
Čo sa však nepodarilo za prvej Československej republiky Slovenskému národnému múzeu, podarilo sa v roku 1933 zrealizovať vedeniu Piešťanských kúpeľov a Piešťanskej muzeálnej spoločnosti. Hlavným iniciátorom vzniku Štefánikovej expozície v Piešťanoch bol zakladateľ múzea a predseda Piešťanskej muzeálnej spoločnosti Imrich Winter, ktorý spolu s bratom Ľudovítom riadili kúpele. Imrichovi Winterovi, ktorý mal na starosti kultúrny život v kúpeľoch, sa podarilo osloviť a presvedčiť Štefánikových súrodencov (sestry Oľgu Hajtšovú a Elenu Izákovú, bratov Ladislava a Igora Branislava Štefánika), aby darovali do Piešťan za účelom vytvorenia muzeálnej expozície predmety po generálovi, ktoré mali v súkromnej držbe. Rovnako presvedčil evanjelického farára Michala Valáška z Košarísk, ktorý na faru nastúpil po Štefánikovom otcovi, aby daroval časť zariadenia košarišskej fary – Štefánikovho rodného domu.
Prečo boli práve Piešťany prvé, ktoré si expozíciou uctili Štefánika?
Hlavným impulzom pre zriadenie expozície v Piešťanoch bolo vybudovanie a slávnostné sprístupnenie mohyly na Bradle v roku 1928. Blízkosť vyhľadávaných piešťanských kúpeľov k dvom posvätným miestam Štefánikovho života na Slovensku – rodných Košarísk a najmä vrchu Bradlo s impozantnou mohylou – spôsobili záujem kúpeľných hostí o návštevu týchto miest. Medzi inými išlo aj o významných hostí z radov politického a spoločenského života.
Z Piešťan sa už v roku 1928 začali organizovať pravidelné autobusové zájazdy na Bradlo. A vzhľadom na absenciu akejkoľvek muzeálnej expozície venovanej Štefánikovi na Slovensku sa Imrich Winter rozhodol zriadiť expozíciu v Piešťanoch z predmetov, ktoré sa dali získať od Štefánikových príbuzných na Slovensku. V lete 1933 bola sprístupnená prvá expozícia múzea už aj so zriadeným tzv. „Štefánikovým kútikom“, ktorý niesol motto: KÚPELE PIEŠŤANY PAMIATKE KRAJANABOHATIERA GENERÁLA DRA. MILÁNA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA. Expozíciu navštívilo mnoho významných osobností, medzi inými Štefánikova snúbenica Giuliana Benzoni, ktorá pri pohľade na osobné predmety jej zosnulého snúbenca ostala hlboko dojatá.
Z dostupných materiálov sa návštevník dozvie, že osud nebol k Štefánikovej expozícii veľmi žičlivý.
Jej existencia závisela od turbulentného historického vývoja. Pre minulý totalitný režim bol generál Štefánik persona non grata a chcel ho navždy vymazať z historickej pamäte. Začiatkom 50. rokov 20. storočia musela byť Štefánikova expozícia zrušená, podobne ako ďalšie pamiatky v štáte a zbierkové predmety boli odložené do depozitárov. V období krátkeho závanu slobody v roku 1968 bola z týchto exponátov v priestoroch múzea zrealizovaná výstava pod názvom Pamiatky na generála M. R. Štefánika. Uvažovalo sa aj o zriadení stálej Štefánikovej expozície v našom múzeu, historický vývoj však rozhodol inak a v období tzv. normalizácie vystavené exponáty putovali nazad do depozitárov.
K zmene, dúfajme definitívnej, prišlo po roku 1989. Už v nasledujúcom roku bola v priestoroch múzea inštalovaná výstava k 110. výročiu narodenia Štefánika a v roku 1995 z nej bola vytvorená stála expozícia, ktorá v mierne pozmenenej podobe pretrvala až do roku 2019. V tom roku, ktorý bol pri príležitosti 100. výročia smrti vyhlásený za rok generála M. R. Štefánika, sme sa rozhodli expozíciu kompletne prerobiť a zmodernizovať.
Čo konkrétne návštevník v expozícii uvidí?
Vitríny sú rozdelené podľa jednotlivých etáp života Štefánika a sú v nich zbierkové predmety z daného obdobia: Rodný dom a detstvo – Štúdiá – Vedecké cesty – Vojnové roky – Štefánikova smrť a odkaz. Pozadia vitrín tvoria veľkoplošné fotografie s textom. Každá je v hornej časti doplnená Štefánikovým citátom vystihujúcim príslušnú etapu jeho života. Podarilo sa obohatiť expozíciu aj o predmety, ktoré dovtedy z priestorových dôvodov nemohli byť vystavené.
Expozíciu okrem predmetov vo vitrínach dopĺňajú veľkoplošné exponáty na stenách – plagáty a exotické textílie – a v priestore je časť zariadenia z rodného domu Štefánika. Vystavenú zbierku tvoria jeho osobné predmety, etnografické zbierky z výskumov, pohľadnice z ciest, fotografie, pamätné predmety. Z tých najzaujímavejších a najvzácnejších by som spomenul Štefánikovu kolísku, podľa ktorej sa robila aj replika pre Štefánikovu expozíciu v Slovenskom národnom múzeu, postieľku, detský stolček, Štefánikovu uniformu, oznámenie o promócii, japonské textílie, predmety z Tahiti.
Spoznali sme sa pred pár rokmi na vašej prednáške o unikátnej fotografii s M. R. Štefánikom. Predpokladám, že aj tú možno vidieť v jednej z vitrín…
Ide jednoznačne o unikátnu poslednú fotografiu živého generála zhotovenú tesne pred osudným letom na letisku Campoformido v Taliansku ráno 4. mája 1919. Jej jediný exemplár sa nachádza v našom múzeu. Nepoznáme cestu, akou sa dostala do Piešťan. Na zadnej strane sú po taliansky uvedené mená osôb, ktoré sú na fotografii. Štefánik má za sebou stoličku, čo môže svedčiť o stave jeho zdravia pred osudným letom. Expozíciu ďalej dopĺňajú fotografie cyklicky sa premietajúce vo fotorámčekoch. Sú tematicky zamerané na určitú etapu jeho života.
Vek originálnych exponátov má viac ako sto rokov. Určte nie je jednoduché udržiavať ich v kvalitnom stave…
Zub času sa v minulosti podpísal aj na stave predmetov, preto všetky exponáty, ktoré vyžadovali ošetrenie, boli vďaka neúnavnej snahe riaditeľa múzea Vladimíra Krupu aj odborne zreštaurované. Múzeum tak dodržalo slovo, ktoré dalo Štefánikovým príbuzným pri založení expozície, že sa bude riadne starať o konzervovanie a udržovanie prenechaných predmetov. Reinštalácia expozície bola realizovaná s finančným príspevkom, ktorý z verejných zdrojov poskytol Fond na podporu umenia.
Peter Bzdúch