August 1968: Po vpáde vojsk z Piešťan poutekali turisti

  • História / Piešťany
  • 21. augusta 2021, 08:00

Ukončenie Pražskej jari a invázia pol milióna vojakov a šesťtisíc tankov sa nevyhla ani Piešťanom. Zaspomínajte si, ako vyzeralo leto 1968 a čo sa dialo v noci z 20. na 21. augusta.

Mesto zaplnili rôzne nápisy a heslá.

Leto 1968 sa vyznačovalo neobyčajnou politickou aktivitou v celej našej republike. Intenzívne sa hovorilo o federatívnom prebudovaní štátu, o odstránení nezdravých javov v spoločnosti, reorganizácii hospodárstva a o socializme s ľudskou tvárou. Liberalizácia a demokratizácia spoločnosti prišla spolu s novými politikmi – menami, ktoré netreba zvlášť predstavovať – Dubček, Svoboda, Černík.

Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pohybu spojenú s vycestovaním do zahraničia a mnoho iného. To sa však nepozdávalo konzervatívnej časti komunistickej strany a ani sovietskym štátnym predstaviteľom.

Obsadili mosty aj poštu

Ako píše piešťanská mestská kronika, v júli 1968 vyvolalo veľkú pozornosť všetkých občanov rokovanie našej straníckej a vládnej delegácie s najvyššími predstaviteľmi Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. „Občania nášho mesta s veľkou pozornosťou sledovali z dennej tlače a rozhlasu beh rokovania, noviny v stánkoch už v raných hodinách boli vypredané. Ak ostali v mysliach ľudí nejaké pocity nedorozumenia medzi sovietskymi a našimi najvyššími predstaviteľmi, tak ich odstránili zprávy z rokovania v Bratislave medzi predstaviteľmi štátov Varšavskej zmluvy a predstaviteľmi našej republiky,“ píše kronika.

V kalendári ešte svietil dátum 20. august 1968. Večer o 23. hodine vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy – Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Sovietskeho zväzu – prekročili hranice nášho štátu. „Rozhlasová zpráva o tejto udalosti zapôsobila ohromujúco i na občanov nášho mesta. Mnoho občanov vyšlo do ulíc a živo debatovali o udalosti. 21. augusta v ranných hodinách prechádzali už po Žilinskej ceste silné sovietske a maďarské motorizované vojenské jednotky, obrnené vozy a tanky. Obyvateľstvo s úžasom pozeralo na prechádzajúce kolóny, nechápuc ich poslanie,“ zaznamenáva kronika.

Ako ďalej uvádza, v ranných hodinách obsadil mechanizovaný prápor maďarských vojakov letisko v našom meste. Veliteľom práporu bol major Molnár. Už v týchto chvíľach zvládol Mestský národný výbor v Piešťanoch situáciu v meste, k panike a nepremysleným činom nedošlo. Predseda mestského národného výboru Štefan Kubo a ostatní funkcionári boli v stálom styku s občanmi, nabádali ich k zachovaniu pokoja a rozvahy a v žiadnom prípade neprovokovať prechádzajúce vojsko.

Predstavitelia Piešťan vyjednávali aj s veliteľstvom maďarskej posádky a kategoricky sa postavili proti obsadeniu verejných budov a hotelov vojskom. A to sa im aj podarilo. Maďarské veliteľstvo postavilo stráže pri pošte, na Kolonádovom a Krajinskom moste. Ináč vojsko bývalo v stanoch na letisku, tam stáli aj ich tanky a iná technika. Viackrát denne prešla po uliciach mesta motorizovaná hliadka, neskoršie sa robili pravidelné lety helikoptérou ponad mesto.

Obyvateľstvo proti okupácii protestovalo v uliciach.

Nákupná horúčka

K incidentom a zrážkam medzi občanmi a naším vojskom s príslušníkmi maďarskej armády ale nedošlo. V našom meste nebol nikto zabitý ani vážnejšie zranený. Medzi občanmi sa však 21. augusta objavila nákupná horúčka. Vo veľkom sa kupovali hlavne potraviny, najmä soľ, múka, cukor a masť. Zásobovanie však neuviazlo, bolo plynulé, a tak po niekoľkých dňoch nákupná horúčka prestala.

Noviny a časopisy prestali vychádzať. Nepravidelne sa objavili len mimoriadne vydania Pravdy. Mimoriadne vychádzal aj Trnavský hlas, ktorý informoval o situácii v okrese a vyzýval občanov k zachovaniu pokoja a rozvahy. Ohlasy k obyvateľstvu mesta vydával aj mestský národný výbor, vyzýval ho k pokoju a poriadku a k zachovaniu disciplíny v zásobovaní. Mestský výbor Komunistickej strany Slovenska v Piešťanoch vydával mimoriadny Piešťanský spravodaj. Vychádzal denne a prinášal informácie o živote v meste a najmä sa snažil orientovať mládež, aby nedošlo k zbytočným nepríjemnostiam.

Občania sústavne počúvali rozhlas, ktorý bol v nepretržitej činnosti, vysielalo mnoho staníc, ktoré informovali verejnosť o situácii v jednotlivých krajoch, a vyzývali občanov k jednote, rozvážnosti a disciplinovanosti.

Vojakov miatli i vyháňali

Rozladenosť a nervozitu zvyšovalo i to, že až do 26. augusta sa nevedelo o osude našich najvyšších predstaviteľov. Už ráno 21. augusta sa objavili takmer vo všetkých oblokoch obrazy Dubčeka, Svobodu a na mnohých boli aj obrazy Černíka a Smrkovského. Štátne zástavy boli na všetkých závodoch a úradoch spustené smútočne, na pol žrde. Súčasne sa objavilo na múroch, uliciach a cestách množstvo nápisov napísaných vápnom alebo farbou. Boli to rôzne heslá a nápisy, napr. Dubček a Svoboda – to je naša sloboda! Sme za Dubčeka, Svobodu, Černíka a Smrkovského! Nech žije Dubček, Svoboda! Na múroch boli aj veľké nápisy: Chceme neutralitu! Mnohé nápisy však boli nemiestne a urážlivé na vojská Varšavskej zmluvy.

Aj po cestách boli veľké nápisy v reči slovenskej, ruskej a maďarskej, ktoré vyzývali vojakov Varšavskej zmluvy, aby odišli domov. Z ciest zmizli smerovky a orientačné tabule. Vo štvrtok 23. augusta 1968 v celej republike, teda aj v našom meste, bol vo všetkých závodoch hodinový štrajk a súčasne vyzváňali zvony, 24. augusta bol päťminútový štrajk.

Neistota a ťažká atmosféra pominuli, keď sa 26. augusta vrátila z Moskvy stranícka a vládna delegácia na čele s prezidentom Svobodom. V rozhlase k občanom republiky prehovorili Dubček, Svoboda, Smrkovský i Černík. Vyzývali k pokoju a k dôvere vo svoju vládu. Na príkaz maďarského veliteľa a úradov sa z múrov aj ciest odstraňovali heslá a nápisy, nastali pokojnejšie dni.

Keď do Piešťan prišli vojenské jednotky, domáci sa na ne zvedavo i nenávistne pozerali. Turisti a kúpeľní hostia zo strachu poutekali a viac sa nevrátili.

Utrpel cestovný ruch

Už ráno 21. augusta 1968 nastala veľká panika medzi zahraničnými pacientmi v našich kúpeľoch, ktorí húfne opúšťali mesto. Viacerí občania, najmä mladí lekári, inžinieri a kvalifikovaní robotníci, v týchto dňoch odišli do Rakúska a väčšinou sa nevrátili.

Augustové dni nespôsobili v našom meste vážnejšie poruchy a škody. Najviac utrpeli cesty ťažkou vojenskou technikou, utrpel cestovný ruch a hotely, ktoré dlhšiu dobu zívali prázdnotou. Na pracoviskách, v závodoch a úradoch sa však prevažne pracovalo a aj školský rok sa začal v riadnom termíne. Koncom októbra maďarská posádka z Piešťan odišla a život v našom meste sa vrátil do normálnych koľají.

V roku 1968 došlo k vysokému prekročeniu maloobchodného obratu. Augustové udalosti viedli k zvýšenému nákupu potravinárskych výrobkov a niektorých priemyselných výrobkov. V rozvoji cestovného ruchu došlo k poklesu návštevnosti Piešťan, nenastal však pokles návštevnosti z cudziny, najmä z kapitalistických krajín. V ubytovacích zariadeniach voľného a viazaného cestovného ruchu bolo celkove v roku 1968 ubytovaných 83 824 návštevníkov, z toho 11 664 cudzincov.

Piešťanskí komunisti v prvých dňoch okupácie vydávali informačný spravodaj.

Kultúra najmä v júli

Ešte pred augustovými udalosťami, ktoré okrem iného zrušili aj oslavy Slovenského národného povstania, žili Piešťany v lete kultúrou. Hostia počúvali Beethovenove skladby v koncertnej sieni hotela Slovan, Pucciniho operu Tosca v amfiteátri. Krásny bol určite i baletný večer v záhrade Thermie Palace, kde účinkovali sólisti baletu Štátnej opery Budapešť. Orchester Gasparo de Salo z Talianska vystúpil napríklad na nádvorí Napoleonských kúpeľov.

Paralelne s Piešťanským festivalom sa v Piešťanoch uskutočnili tradičné Letné hry. V ich programe boli činohry, operety, estrády a vystúpenia súborov piesní a tancov. Vystúpil i svetoznámy spevák Udo Jürgens, ktorý prišiel do Piešťan so svojím orchestrom. V rámci družby Piešťany – Heinola bol v koncertnej sieni Slovanu koncert speváckeho zboru z Fínska. Koncom júla vystúpil zasa Karel Gott so svojím súborom. V estrádnych programoch sa predviedli aj naši poprední speváci Václav Neckář, Marta Kubišová a Helena Vondráčková.

Od 1. júla do konca augusta 1968 sa v Domove slovenských výtvarníkov a architektov v Moravanoch nad Váhom konalo prvé medzinárodné sympózium sochárov, pracujúcich s drevom.

Zdroj: mestská kronika

(am)

433 Shares

Najnovšie správy

Centrum voľného času Ahoj v Piešťanoch zorganizovalo v stredu 8. septembra v rámci náboru do záujmových krúžkov Deň otvorených dverí.
  • 19.09.2021, 00:01
  • Mladí dnes / Piešťany
Dnes je pondelok 20. septembra. Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava.
  • 19.09.2021, 23:30
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je nedeľa 19. septembra. Tento deň je Dňom vzniku Slovenskej národnej rady. Meniny má Konštantín.
  • 18.09.2021, 23:30
  • Dobré ráno, Piešťany!
Od založenia Dobrovoľného hasičského spolku vo Vrbovom uplynulo minulý rok 140 rokov. Napriek tomu, že všetko bolo na túto významnú…
  • 19.09.2021, 00:02
  • Spravodajstvo / Región
pondelok, 20. septembra 2021
Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava, zajtra Matúš