Kornel Duffek sa in memoriam stal čestným občanom mesta, vydali i jeho knihu o infanteristoch

Podujatie, ktoré sa nieslo v znamení oceňovania a obdivu k práci a dielu Kornela Duffeka, sa uskutočnilo v sobotu 3. júla v hlavnej sále takmer 130-ročnej Kúpeľnej dvorany. V nádhernom historickom priestore sa stretlo niekoľko desiatok hostí, ktorí so záujmom počúvali úvodnú pieseň speváčky Adrieny Bartošovej. Jej hlas a klavírny a sprievod sa rozliehali sálou, na ktorej čele na stolíku stála fotografia zosnulého Duffeka a veľká kvetinová dekorácia.

Cenu prevzala manželka Sylvia

Spoločné podujatie Balneologického múzea Imricha Wintera a Mesta Piešťany uviedla vedúca kancelárie primátora mesta Drahomíra Moretová, ktorá sa okrem iných tiež pričinila o vznik knihy. Priblížila, že keď mesto minulý rok vyzvalo ľudí, aby navrhli osobnosti, ktoré by si zaslúžili titul čestný občan, radnica dostala aj návrh Kataríny Mišicovej. Tá uviedla, že od 60. rokov minulého storočia až do svojho predčasného ukončenia života sa v Piešťanoch Kornel Duffek venoval kultúre, publicistike, hudbe, dejinám, umeniu. Okrem toho bol zanieteným a veľmi aktívnym ochrancom prírody. Písal články a publikácie k rôznym témam. Do roku 2015 bol šéfredaktorom periodika Revue Piešťany, ktoré pod jeho vedením získalo významné celoštátne ocenenia.

V návrhu doplnila, že z podnetu Duffeka bola v roku 2002 založená knižničná edícia biblioteka.sk. Takisto stál pri obnove tradície podujatia Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny, Sochy piešťanských parkov, podporoval hudobné dianie v meste, pričinil sa o inštaláciu sochy Eugena Suchoňa, podporoval realizáciu sochy Ľudovíta Wintera na Kolonádovom moste, navrhoval názvy nových ulíc. Do dejín Piešťan sa zapísal ako významný predstaviteľ kultúry mesta, propagátor histórie, ochranca prírody, publicista, dlhoročný poslanec mestského zastupiteľstva, viceprimátor, predseda kultúrnej a názvoslovnej komisie, ale predovšetkým ako skvelý človek.

Poslanci zastupiteľstva na svojom rokovaní 27. augusta 2020 tento návrh jednomyseľne schválili. Ocenenie čestný občan mesta Piešťany in memoriam preto mesto udelilo za celoživotný prínos v oblasti rozvoja kultúry v Piešťanoch, za významnú publikačnú, zberateľskú činnosť a za šírenie dobrého mena Piešťan.

Hostia povstali a cenu z rúk primátora Petra Jančoviča prevzala manželka zosnulého Kornela Duffeka, Sylvia Duffeková. Poďakovala za to, že významné ocenenie mohla prevziať a zapísala sa do oficiálnej knihy. Jančovič vyslovil ocenenému Duffekovi obdiv a vyzdvihol, aké veľké množstvo práce pre mesto tento dnes už čestný občan vykonal. Obe dcéry manželov Duffekovcov, Diana i Stella, sledovali preberanie ocenenia z prvého radu.

Výskumu sa venoval desaťročia

V ďalšej časti slávnostného podujatia vystúpil riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa. Práve on sa stal akými tichým spoluautorom knihy Storočie piešťanských infanteristov, pomáhal dokončiť rozpracovanú publikáciu a dopísal i dve kapitoly, ktoré už autor spracovať nestihol. A ak hovoríme o tom, že bol tichým spoluautorom, je to preto, že na obálke novej publikácie jeho meno nenájdete z úcty k Duffekovmu dlhoročnému výskumu.

Krupa v príhovore uviedol, že Duffek sa téme infanteristov venoval dlhodobo. Prvé výskumy tohto zamestnania, ktoré je v rámci Slovenska unikátne, robil ešte v 60. a v začiatkoch 70. rokov minulého storočia. „Vďaka nemu poznáme osobné spomienky poslednej, vtedy ešte žijúcej piešťanskej infanteristky, 85-ročnej pani Anny Drličkovej, s ktorou robil rozhovor a etnografický výskum v roku 1969,“ povedal Krupa s tým, že je zaujímavé, že sa tejto téme nikto nevenoval, hoci je v rámci Slovenska ojedinelá.

Prezradil tiež, že prvú štúdiu o tejto problematike publikoval v zborníku piešťanského múzea, neskôr sa sústredil na publikovanie v monografii, ktorá mala vyjsť v roku 2013 – teda k 900. výročiu prvej zmienky o Piešťanoch z roku 1113. Kniha mala vyzerať tak, že viacerí autori mali písať texty k rôznym témam. Napokon táto publikácia vydaná nebola, no Duffek na téme pracoval aj naďalej. Samostatnú publikáciu však dokončiť pre neočakávanú smrť nestihol.

„Keď ma oslovila jeho manželka Sylvia, považoval som to za veľmi milé, že má ku mne takúto dôveru. Na druhej strane to bolo veľmi smutné, keďže to sám dokončiť nestihol,“ uviedol riaditeľ múzea. Bolo potrebné dopísať dve kapitoly, vybrať obrazový materiál, preložiť texty do angličtiny, keďže kniha vyšla dvojjazyčne.

Publikácia Storočie piešťanských infanteristov nie je len o infanteristoch a infanteristických vozíčkoch, ale zachytáva aj históriu mesta približne od 30. rokov 19. storočia po obdobie približne pred druhou svetovou vojnou. V knihe je spomenuté, ako sa do Piešťan tento dopravný prostriedok dostal, rozšíril, ako sa presadil a ako ho modernejšie dopravné prostriedky vytlačili. Nachádza sa tam i spomínaná výpoveď poslednej infanteristky, ako aj ďalších ľudí, s ktorými sa Duffek rozprával. Menovite ich uvádza v poďakovaní. Krupa preto skonštatoval, že kniha je veľmi cenná nielen pre spracovanie samotnej témy, ale aj pre tieto zdroje. Aby si hostia vedeli ešte lepšie predstaviť, ako je koncipovaná, úryvok z nej predniesla pracovníčka piešťanského múzea Jarmila Hluchová. Ďalšiu časť prečítal Štefan Bučko.

V závere podujatia s príhovorom predstúpila aj dcéra Kornela Duffeka, Diana. V emotívnom prejave, po ktorom máloktoré oko v sále zostalo suché, povedala, ako veľmi je hrdá na svojho otca: „Ako už spomenula moja mama, veľmi si vážime to úžasné ocenenie a vydanie publikácie, ale miesi sa do toho pocit smútku, že otec sa toho už nedožil. Niekedy ľudia odchádzajú z našich životov náhle a bez varovania a my si až spätne uvedomujeme, čo všetko sme im nestihli povedať. (…) Dala by som čokoľvek za to, aby som mohla svojmu otcovi z očí do očí povedať, že som naňho hrdá. Bohužiaľ, to už nie je možné. Preto si dovolím využiť túto príležitosť dúfajúc, že ma bude počuť. Ocko, som na teba mimoriadne hrdá.“

Diana Duffeková taktiež vyjadrila obdiv riaditeľovi múzea, ktorý pri dokončovaní knihy strávil dlhé hodiny a bez neho by nikdy nevznikla: „Na záver by som rada vyslovila prianie, aby ste tí, ktorí do jej obsahu a grafickej úpravy nazriete, boli rovnako nadšení ako my, keď sme ju tento štvrtok držali prvýkrát v rukách. Viem, že nadšený by bol aj môj otec. A keďže priania sa plnia, pridávam ešte jedno. Nech už je ocko teraz kdekoľvek, nech radosť z jeho knihy a z toho, že dobrá vec sa podarila, môže zdieľať s nami.“

Kto boli infanteristi

Slovo infanterista označovalo ľudí, ktorí ťahali a tlačili dvojkolesový krytý vozík, prevážajúci kúpeľných hostí na liečebné procedúry. Ich cesta viedla z hotelov a iných ubytovacích zariadení do termálnych kúpeľov a späť. Kúpeľní hostia, odkázaní na pomoc iných, využívali spočiatku na transport do kúpeľov káru, dvojkolesový, ale otvorený vozík. To však nebolo ideálne riešenie, pretože po horúcom kúpeli boli vystavení chladu, neboli chránení pred nepriaznivým počasím a po nespevnených cestách to bolo nepohodlné. Vznikli tak časom práve kryté, infanteristické vozíky. Celú históriu vzniku, detailný popis, fotografie a podrobné informácie sa nachádzajú v publikácii Storočie piešťanských infanteristov.