V Krakovanoch je folklór stále živý a atraktívny

Folklórne slávnosti sa v Krakovanoch už tradične konajú v malom amfiteátri za kultúrnym domom, čo im dodáva komornú a naozaj príjemnú atmosféru. Svoje jubileá sem prišlo osláviť hneď niekoľko folklórnych súborov z regiónu. Ukázali zvyky, tradície, zaspievali, zatancovali a pobavili. Nezainteresovaný návštevník musel mať pocit, že sa na folklór prišla pozrieť celá dedina. Od najmenších až po pamätníkov.

Nebodaj je tu folklór atraktívnejší než futbal? To by bola dobrá správa. A to som ešte nevedel, že v Detskom folklórnom súbore Krakovanček tancujú deti od štyroch rokov a udržujú pri živote tradície, ktoré boli súčasťou života našich predkov. Tie dokazujú, že sa im síce žilo ťažšie než nám v dnešnej dobe (aj tej covidovej), ale aj veselšie, vedomejšie a v súlade s prírodou.

Magnet na folklór

Zakladateľkou folklóru v Krakovanoch bola Anna Horanská, ktorá do obce prišla ako učiteľka a k tradičným tancom, spevu a zvykom ako magnet pritiahla všetkých, ktorí dobre vyzerali, radi tancovali alebo ako-tak spievali. Ak aj čosi z toho nemali alebo nevedeli, museli sa naučiť. Aspoň tak na ňu spomínajú folkloristi, ktorí pod jej vedením začínali a dnes držia folklórne tradície v dedine stále pri živote. Pritiahla aj ľudí „spoza humna”, čiže cezpoľných z vedľajších dedín i z Vrbového.

„V škole, kde bola riaditeľkou, vychovávala vždy novú generáciu folkloristov. Všetci museli tancovať. Mama pochádzala z obce Hronec na strednom Slovensku, v Krakovanoch si našla manžela a zostala tu. Učila celý život. Popritom založila prvý folklórny súbor Oráč, neskôr premenovaný na Krakovanka, ktorý fungoval až do jej smrti. Neskôr bola aj pri vzniku detského folklórneho súboru, ktorý pokračuje ďalej pod názvom Krakovanček. Medzitým vznikol súbor Lusk pod vedením Michala Sedláka. Mama iniciovala, aby folklórne slávnosti prešli do Krakovian,” rozpráva Eva Seitlerová, dcéra pani Horanskej, ktorá zamlada tiež tancovala a dnes je riaditeľkou základnej školy.

V kroji chodí už len jedna žena

Folklór je v Krakovanoch ešte stále prítomný, aj keď viditeľný len príležitostne, pri slávnostiach, tradičných zvyklostiach a počas nácvikoch folklórnych súborov za stenami kultúrneho domu. „V Krakovanoch sa do kroja oblieka už iba jedna jediná žijúca žena, ktorá má vyše 90 rokov. Chodí v pracovnom kroji, sviatočný nosí len zriedkavo,” hovorí Eva Seitlerová, ktorú teší, že folklórne slávnosti priťahujú stále veľa ľudí z dediny.

Aj zvyky a tradície sú tu stále živé. Najtypickejšou folklórnou udalosťou, ktorá zviditeľnila Krakovany aj vo svete, je krakovianska svadba. Krakoviansky kroj je tiež známy a je odlišný napríklad od piešťanského. „Ten náš je vyšívaný na malé dierky a je doplnený paličkovou čipkou typickou pre tento región. Krakovianska čipka je unikátna, lebo sa paličkuje piatimi paličkami. Podľa krojov sa kedysi dalo určiť, z ktorej dediny žena pochádza, keď prišla napríklad na trh,” rozpráva pani Seitlerová.

Spev, hudba, tanec, zábava

„Krakovany sa môžu pochváliť bohatým folklórnym zázemím vďaka zoskupeniam, ktoré v našej obci fungujú a udržiavajú zvyky a tradície našich predkov,” deklaruje starosta obce František Klinovský. „Tohtoročné krakovianske slávnosti v programe Naši jubilanti oslávili výročia založenia folklórnych zoskupení z regiónu a aspoň takto symbolicky sme im poďakovali za to, čo v mene udržania folklóru pri živote robia,” objasnila nám Anna Pekárová, riaditeľka Trnavského osvetového strediska.

Čestným hosťom bolo okrem iných aj mužské spevácke zoskupenie Škrupinka z Trenčína. Stretávali sa pri lúskaní orechov, aby oprášili známe svadobné, vojenské, pijanské, zbojnícke a pracovné piesne. Fungujú už 14 rokov, a keď vyrazia do sveta, ide s nimi aj hŕba rekvizít. Hravou formou poukazujú na veselosť života, ktorý by mal odzrkadľovať z každého rožka troška. Spev, tanec, hudbu, radosť, zvyky, smútok, ale predovšetkým zábavu. A to sa v Krakovanoch podarilo i tentoraz. Už sa neviem dočkať, keď prídem aj o rok.