Múzeum pripravuje knihu Storočie piešťanských infanteristov

Dnes už málo známy a takmer zabudnutý spôsob prepravy pacientov z kúpeľov a do kúpeľov v rámci Slovenska úplne ojedinelý a v našich končinách typický len pre Piešťany. Slovo infantéria vo vojenskej terminológii znamená pechota a infanterista znamená pešiak. V Piešťanoch sa toto označenie používalo približne od prvej tretiny 19. storočia pre ľudí, ktorí ťahali – a tlačili – dvojkolesový krytý vozík, prevážajúci kúpeľných hostí na liečebné procedúry z hotelov a iných ubytovacích zariadení do termálnych kúpeľov a späť.

V pripravovanej knihe jej autor Kornel Duffek spracoval históriu piešťanských infanteristov, ktorá nebola doteraz podrobnejšie spracovaná, hoci tvorí zaujímavú kapitolu v dejinách tunajšieho kúpeľníctva. Podľa jeho vlastných slov ho táto téma zaujala v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia, postupne sa jej začal cieľavedomejšie venovať. Vtedy už takmer dve desiatky rokov bolo toto ľudové zamestnanie zaniknuté. Keďže zmienky v dobovej literatúre sú nie veľmi rozsiahle, robil výskum aj priamo v teréne – medzi pamätníkmi, ktorých ešte zachytil a ktorí mu poskytli mnohé cenné informácie.

Ďalšie informácie k tejto téme mu poskytli staré rytiny, historické fotografie, pohľadnice a suveníry zachované v zbierkach Balneologického múzea I. Wintera i v zbierkach súkromných zberateľov, ktoré ukazujú, že infanteristické vozíky viac ako jedno storočie nerozlučne patrili ku koloritu nášho kúpeľného mesta a dodávali mu neopakovateľnú atmosféru.

Kniha má 18 kapitol. Po dvoch úvodných kapitolkách čitateľov do dobových súvislostí 19. storočia uvedie kapitola Historické súvislosti. S rozvojom piešťanských kúpeľov a rastom počtu pacientov bolo potrebné riešiť aj otázku dopravy pacientov na procedúry a z procedúr. Túto problematiku i samotný vznik infanteristických vozíčkov a ich vzhľade a technických parametroch autor spracoval v piatich kapitolách: Podmienky pre vznik transportu chorých, Zavedenie osobitného vozidla pre transport chorých, Predchodcovia a konštrukčné vlastnosti nového voza, Kto boli vlastne infanteristi, piešťanskí infanteristi a vymedzenie pojmu infanterista a Technické údaje infanteristického vozíka, konštrukcia, jej vývoj a typy vozov.

Ďalšie kapitoly (Éra infanteristov / Hotely a infanteristické vozíky, Zlatý vek infanteristov, Infanteristi v meniacich sa podmienkach) sú zamerané na históriu infanteristov v časoch ich najväčšieho uplatnenia a rozvoja, pôsobením v podmienkach rozvoja kúpeľov Piešťany a aj postupným úpadkom tohto neobvyklého zamestnania a spôsobu dopravy v dôsledku meniacich sa spoločenských podmienok i rozvoja automobilizmu a hromadnej dopravy.

Záverečné časti knihy oboznamujú čitateľov s históriou infanteristov a ich vozíkov na základe spracovania informácií o nich v dobových médiách, zobrazeniach na grafikách, obrazoch, historických pohľadniciach, fotografiách, z osobných spomienok i vnímania tohto fenoménu a jeho zobrazovania na suveníroch i v umeleckom remesle (Informácie o infanteristoch v dobových médiách, Infanteristické vozíčky v ikonografických prameňoch, Zo spomienok infanteristu, Infanteristi očami umeleckého drotára).

Knihu uzatvárajú kapitoly o živote a práci autora, poďakovanie pamätníkom za poskytnutie cenných spomienok a medailóny o významných historických osobnostiach.

Malý úryvok kapitoly o zavedení infanteristického vozíka ako osobitného vozidla pre prevoz chorých: „Po sústredení celej balneoterapie – liečebných procedúr do novej kúpeľnej budovy bolo treba prikročiť i k zlepšeniu spojenia medzi osadou Teplice a Kúpeľným ostrovom. Preto kompu vystriedal prvý drevený most. Čoskoro sa tu objavil aj nový dopravný prostriedok, ktorý mal podobu dvojkolesovej uzavretej kabíny. S prvým vyobrazením tohto dopravného prostriedku sa stretávame v diele najvýznamnejšieho piešťanského balneológa 19. storočia – Dr. Františka Ernesta Scherera, ktoré vydal v Lipsku v roku 1837 pod názvom Dieheissen Quellen und Bäderzu Pöstény in Ungarn.

Rytina, ktorá môže (ale nemusí) byť staršia ako kniha, zachytáva život v kúpeľnej osade pred Kurhotelom. Popri uzavretom voze vidieť ešte i dvojkolesovú káru. To by nasvedčovalo, že roky 1830-1835 sú prechodným obdobím, keď sa ešte používajú obidva typy vozov. Traduje sa, že podnet na zavedenie nového typu dopravného prostriedku – uzavretých vozíkov – dal kúpeľný lekár F. E. Scherer.“

Publikácia v slovenskom a anglickom jazyku by mala byť vydaná začiatkom druhého polroka 2021. Vychádza v spolupráci Balneologického múzea I. Wintera, Mesta Piešťany, s podporou spoločnosti Respect Slovakia, Trnavskej vodárenskej spoločnosti a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.

Vladimír Krupa