Maturanti zo záhradníckej: Nemali stužkovú ani maturity, zorganizovali preto rozlúčku

Do školy sa po mesiacoch opatrení vrátili len na pár týždňov, nezažili stužkovú ani maturitu. Končiaci študenti zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch sa po čase strávenom dištančným vyučovaním konečne na pár týždňov stretli a rozhodli, že svojim pedagógom, triednej učiteľke, riaditeľke a v podstate i sebe navzájom poďakujú za uplynulé štyri roky.

Štvrtáci zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch sa rozlúčili so svojou alma mater i pedagógmi. (Autor: am)

Za ľudský prístup ďakovali aj svojej triednej učiteľke Martine Karoly. „Triedu som prebrala v prvom ročníku potom, čo ich dovtedajší triedny náhle ochorel. Myslela som si, že to bude len zastupovanie počas jeho práceneschopnosti,“ skonštatovala pedagogička, ktorá triedu napokon viedla až do konca, pričom v nej mala študentov dvoch odborov – záhradníkov a dizajnérov. A ako s úsmevom dodala, boli tam študenti extroverti aj introverti.

Niektorí z nich pochádzali z náročnejšieho domáceho prostredia. „Snažila som sa im byť možno aj mamou, čo je niekedy výhoda, niekedy naopak. Ale snažila som sa byť spravodlivá. Nie som záhradníčka, teda učiteľka, ktorá by im dala po odbornej stránke viac, ale snažila som sa im byť aspoň oporou v iných veciach,“ prezradila Karoly s tým, že na nich bola prísna v angličtine a žiadala, aby aj keď nematurovali, každý odpovedal, ako keby maturitu mal absolvovať. „Neskúšala som ich gramatiku, ale chcem, aby sa v živote dohovorili,“ uviedla triedna.

Študentka Laura Regeciová prezradila, že prvé dva roky štúdia boli skvelé a užili si ich najviac, ako sa dalo: „Tie dva ďalšie covidové boli pre mňa hrozné. Niekto by mohol povedať, že super, že sme boli doma, ale mne bolo lepšie v škole. Ani to všetko, čo sme mali zažiť – stužkovú, maturitu, sme, bohužiaľ, nezažili.“

Kolektív boli veľmi dobrý, teraz sa rozpŕchnu na vysoké školy väčšinou so záhradníckym zameraním, pričom niektorí študenti budú už v odbore rovno pracovať. „Škola nám dala veľa odborných vedomostí a odporučila by som ju každému. Škola má budúcnosť, lebo príroda má budúcnosť. Koľkokrát sme hovorili, že sa nám nechce byť celý deň vonku na slnku alebo v daždi, ale keď sa na to pozrieme spätne, malo to a má zmysel. Je mi preto ľúto, že škola sa bude o rok sťahovať,“ doplnila Laura.

Triedna učiteľka prezradila, že aj keď tento ročník zastihla pandémia, stihli ešte veľa zažiť. Boli spolu vo Viedni, prešli Piešťany a najviac času spolu strávili v areáli školy. „Je mi ľúto, že veľa vecí nevyšlo a zostali doma,“ povedala. Viacerí to vraj zvládali veľmi ťažko. „Boli sme pravidelne v kontakte, kým sme učili cez Zoom, mali sme messengerovú skupinu, kde sme komunikovali. Učivo zvládnuť nebol problém, ale tá socializácia… Prestávali vedieť komunikovať, celé dni boli za počítačom. Mnohí sa uzavreli do seba, nevedeli sa porozprávať, posťažovať,“ skonštatovala Karoly s tým, že keď sa vrátili do školy na prax k prebúdzajúcej sa prírode, bolo to pekné, symbolické.

Triedna učiteľka na záver priznala, že jej študenti budú chýbať. „Sú súčasťou môjho života. I keď mám len jedno dieťa, vlastne ich mám veľa,“ dodala Martina Karoly a popriala im, aby sa nebáli v živote čeliť prekážkam, aby vedeli vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, bojovali za svoje sny a aby boli takými ľuďmi, akých sami chcú stretnúť.

420 Shares

Najnovšie správy

sobota, 22. januára 2022
Meniny má Zora, zajtra Miloš