Premnožené nutrie v Piešťanoch majú riešiť aj poľovníci
O premnožených nutriách sme informovali v Piešťanskom týždni už niekoľkokrát a mnoho dôležitých faktov uverejnilo na svojej stránke aj Mesto Piešťany. Vraví sa, všetky cesty vedú do Ríma, čo v tomto prípade platí spôsobom, že všetky texty smerujú k neprikmovaniu nutrií. Nestretlo sa to však s úplným pochopením, a tak mesto plánuje riešiť problém s hlodavcami s viacerými kompetentnými inštitúciami.
Výzvy k tomu, aby obyvatelia neprikrmovali nutrie ako invazívne hlodavce, vyšli už niekoľkokrát. Napriek tomu sa u skupiny ľudí nestretli s pochopením a tí naďalej svojím jedlom prispievajú k chlpatému problému, ktorý je viditeľný napríklad na Mikrorajóne.
Aj počas našej návštevy tohto sídliska akurát od brehu potoka Dubová odchádzala pani, ktorá nutriám vysypala mrkvu a chlieb. Spýtali sme sa jej, či vie, že sú nutrie premnožené a prikrmovať sa nemajú. Pani však odvetila, že sa nás nič nepýtala a nezaujíma ju to. Rovnako ju nezaujímal fakt, že nutrie rozrývajú brehy a svojou prítomnosťou môžu negatívne ovplyvňovať vtáctvo. Keď sa prejdete popri Dubovej, uvidíte desiatky oranžovozubých nutrií, potkany, blato, nory v brehoch a medzitým všetkým jedno hniezdo labutí.
Podnet k riešeniu premnožených nutrií sa objavil aj na webovej stránke Odkaz pre starostu, kde naň odpovedali z referátu pre zeleň, ochranu vôd, pôd a chov zvierat s tým, že Mestský úrad Piešťany eviduje nárast podnetov na zvýšený výskyt živočícha nutrie riečnej v lokalite Kukorelliho ulice. Uviedli i zákon a vyhlášku, na základe ktorých je nutria zaradená do zoznamu inváznych druhov, ale aj zákon o poľovníctve, ktorý nutriu radí medzi poľovnú zver s celoročnou dobou lovu.
„Z tohto dôvodu je problém s premnožením a riešenie regulácie tejto poľovnej zveri podľa zákona najmä v kompetencii poľovníkov,“ uviedla Miroslava Martinkovičová v mene mestského referátu aj s uvedením paragrafu, ktorý to konštatuje.
Na margo toho uvádza, že radnica plánuje riešiť reguláciu nutrie za účasti všetkých zainteresovaných strán, ktorými sú Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Malé Karpaty, Obvodná poľovnícka komora Piešťany a správca pobrežných pozemkov toku Dubová – Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Odštepný závod Piešťany. Pokračovať majú i v osvete a informačnej kampani.
Ako uvádza štátna ochrana prírody, nutria riečna bola do Európy dovezená ako chovný druh na kožušinu a veľmi chutné mäso začiatkom 20. storočia. Čoraz častejšie dochádzalo k únikom chovaných jedincov do prírody a v posledných dekádach storočia sa začala objavovať vo voľnej prírode aj na Slovensku. Dosahuje hmotnosť 10 až 12 kilogramov.
Nutrie žijú väčšinou v pároch alebo v rodinách a pri vyšších stavoch populácie v kolóniách, strážia si svoje teritórium. Živia sa predovšetkým rastlinnou potravou v okolí vodných plôch. Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu a rozhrabať brehy, čím prispieva k erózii najmä na sypaných hrádzach.
Potvrdzuje to aj Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky (AOPK ČR). Hovorí, že budovaním chodieb v brehoch nutria prispieva k ich nestabilite, čo spoločne so spásaním vegetácie môže viesť k spomínanej brehovej erózii. Úbytok pobrežnej vegetácie tiež negatívne ovplyvňuje hniezdenie niektorých druhov vtáctva. Napríklad v Taliansku je preukázaný pokles rozmnožovania rybára bahenného v oblastiach s výskytom nutrií. V blízkosti polí môže spôsobovať lokálne ekonomické škody poľnohospodárom. Nutria v našich končinách nemá prirodzeného predátora. V Južnej Amerike ju loví jaguár, aligátor alebo anakonda, ktoré sa zatiaľ po našich uliciach nepohybujú.
AOPK ČR dodáva, že nutrie možno likvidovať aj odstrelom alebo odchytom do pascí. Približuje, že v Anglicku sa ich takto podarilo kompletne vyhubiť, no podieľalo sa na tom 24 profesionálnych lovcov po dobu ôsmich rokov.
