Tematín: Tajomný hrad s krvavým príbehom bosorky
Svojím príbehom svetovo preslávený hrad nad Čachticami, ktorý do povedomia dostala najmä „krvavá“ Bátorička, má neďaleko Piešťan, uprostred lesov Považského Inovca, krvavým temným príbehom dvojičku – hrad Tematín. Vznik hradu je doposiaľ zahalený tajomstvom, no príbehom o šintavskej bosorke Anne Rosini Listiusovej, manželke Stanislava Thurza, za povesťami o Bátoričke ani trochu nezaostáva. Obe neslávne známe šľachtičné boli z hľadiska doby, v ktorej žili, i súputníčky.
Šintavská bosorka – Anna Rosini Listiusová sa podľa všetkého narodila okolo roku 1580 do významnej rodiny v Uhorsku. Bola neterou ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, ktorý mal v kráľovstve veľký vplyv. V roku 1598 si ju za svoju manželku vybral gróf Stanislav Thurzo, s ktorým mala štyri deti. Podľa dostupných prameňov bola Anna Rosina Listiusová veľmi krásna žena, ktorá na druhých pôsobila veľmi milo a láskavo. Nikto si teda nedokázal ani predstaviť, aká krutá v skutočnosti je. Dlho jej táto taktika vychádzala. S hrôzou si o nej hovorili len poddaní, ale ich slová nemali žiadnu váhu.
V roku 1637 sa ukázala skutočná povaha Listiusovej. Jej obeťou sa totiž stala Magdaléna Szolosiová, ktorá u nej slúžila. Kruté týranie a mučenie dievča napokon prinútilo zo Šintavského hradu utiecť. Ani to jej život nezachránilo. Jej zranenia boli príliš veľké a napokon zomrela. Jej smrťou sa však okolo Listiusovej utiahla slučka. Szolosiová totiž patrila k uznávanému zemianskemu rodu.
Palatín Mikuláš Esterházy okamžite nariadil, aby Listiusovú zatkli a začali vyšetrovať. Vypovedalo proti nej 80 svedkov, ktorí do jedného potvrdili jej sadizmus a krutosť. Okrem toho ju obvinili z čarodejníctva a z praktikovania čiernej mágie. Pri dokazovaní sa preukázalo, že zavraždila minimálne 12 ľudí. Bola odsúdená na trest smrti sťatím a prepadnutie majetkov. Napokon ale na popravisku nezomrela.
Pred týmto osudom ju zachránil jej šľachtický pôvod a fakt, že jej rodina bola na kráľovskom dvore veľmi vážená a ctená. Listiusová tak dostala milosť od cisára Ferdinanda III. a skončila v doživotnom väzení v úplnej izolácii pod dohľadom Mikuláša Esterházyho. Zomrela v roku 1643 osamelá a zabudnutá.
