Kultúrna pamiatka trpí na nekultúrnosť niektorých majiteľov štvornohých chlpáčov

Piešťanská radnica minulý týždeň krátkym videom na sociálnej sieti poukázala na skutočnosť, že Kolonádový most je tesne pred dokončením a v pavilónoch na oboch stranách mosta už inštalujú interiérové zariadenie. Na jednej strane mosta má sídliť Piešťanské informačné centrum, na druhej strane galéria mestského kultúrneho strediska. Most ako celok má však po dokončení slúžiť i kultúrnym aktivitám v gescii oboch mestských inštitúcií.

Rohy, bráničky i stavebné výčnelky na moste sú obľúbeným miestom pre značkovanie svojej prítomnosti štvornohých chlpáčov. (Autor: čitateľ)

Správanie niektorých majiteľov domácich miláčikov má však ku kultúrnosti na Kolonádovom moste poriadne ďaleko. Rekonštrukcia jednej z najvýznamnejších pamiatok na území kúpeľného mesta ešte nie je ukončená a už nesie výrazné stopy po štvornohých chlpáčoch, ktorí so svojimi majiteľmi po moste prechádzajú. Viditeľné sú psím močom označkované miesta na moste, ale čo je vrchol neokrôchanosti, našli sa aj psie výkaly uprostred mosta, ktoré na fotografii zachytil náš čitateľ.

Na Kolonádovom moste nafotil náš čitateľ i zvieracie výkaly.

Týmito riadkami v žiadnom prípade nechceme odsudzovať štvornohé chlpáče, ktorí vykonávajú len svoju prirodzenosť a netušia, že si označkovali čerstvo zrekonštruovanú národnú kultúrnu pamiatku a svoju potrebu urobili tam, kde je to nevhodné. Ale poukazujeme na ich nezodpovedných majiteľov. Pretože to, čo sa na moste objavuje od domácich miláčikov, je doslova pošpinením myšlienky zakladateľov súčasného kúpeľníctva v Piešťanoch.

V pavilónoch na oboch stranách mosta už inštalujú vnútorné vybavenie. foto: FB Mesto Piešťany

História Kolonádového mosta

Len na pripomenutie tým, ktorí venčia svoje psy na Kolonádovom moste. Táto stavba je funkcionalistický architektonický skvost na Váhu a zároveň najdlhší krytý most na Slovensku. Jeho význam ďaleko presahuje hranice mesta. Od samotného vzniku je jeho účel nielen premostenie Váhu, ale je aj kultúrnym stánkom. I preto jeho objednávateľ Ľudovít Winter na jeho priečelie nechal v roku 1933 inštalovať dnes najvýraznejší symbol Piešťan – sochu barlolámača podľa návrhu Roberta Kühmayera – a sklené predely mosta krášlia lepty slovenských postáv.

Kolonádový most, dielo architekta Emila Belluša, patrí k vrcholu funkcionalistickej architektúry Slovenska. Názov vystihuje jeho vrcholne spoločenskú funkciu, miesta stretávania a oddychu. V roku dokončenia boli na moste umiestnené lepty do skla PIESNE DETVY a NA SALAŠI podľa návrhu akademického maliara Martina Benku. Lepty zachránil pred skazou v roku 1945 technický vedúci kúpeľov Filip Hanic v ohrození vlastného života. Spätne boli inštalované pri rekonštrukcii mosta v roku 1956. Z dôvodu ohrozenia mestskí poslanci rozhodli 2. marca 1993 o vytvorení kópií. Vytvorila ich Eva Potfajová a na moste ich osadili v roku 1994. Originály boli umiestnené v depozite Balneologického múzea a neskôr v zasadacej miestnosti mestskej knižnice.

Dňa 2. apríla 1945 o siedmej hodine rannej podstatnú časť mosta zničili ustupujúce nemecké vojská. S obnovou podľa pôvodného projektu za 3,5 milióna korún sa začalo v apríli 1955. Most bol slávnostne odovzdaný do používania 30. decembra 1956. Bež väčších oprav slúžil až do roku 2019, keď sa na ňom začali rekonštrukčné práce v naplánovanom objeme financií 1 798 930 eur. Rekonštrukciu čaká i časť mosta pod vodou, a to v odhadovanom objeme financií za sanáciu pilierov 797-tisíc eur.

Nikomu v histórii mosta však nenapadlo, že je ho potrebné stavebne zabezpečiť i pred nevhodným venčením niektorých nezodpovedných majiteľov štvornohých chlpáčov.

76 Shares

Najnovšie správy

piatok, 14. mája 2021
Meniny má Bonifác, zajtra Žofia