Zdvihni denne aspoň jeden odpad, ktorý nie je tvoj!
Zdvihni denne aspoň jeden odpad, ktorý nie je tvoj! – motto, ktorým sa riadi podnikateľ a aktivista Robo Hoš, jeden z troch administrátorov facebookovej skupiny Clean Piešťany – za čistejšie Piešťany. Pred pár dňami sme spolu za dve hodiny vyzbierali tri prívesy odpadu zo skládok za železnicou. On to aktívne a nezištne robí už asi dva roky. Dokonca si kúpil príves za auto. Neveríte? Rád vám ho na smeti, ktoré vyzbierate po iných, požičia.
Nie, zbieranie smetí nie je aktuálna ani horúca téma posledných dní. Odpadky sú tu neustále, aj napriek snahám stoviek Piešťancov, ktorí organizujú pravidelné čistenia alebo jednoducho zbierajú smeti po druhých z vlastnej iniciatívy, nezištne a potichu. Nedokážu sa už na to pozerať a už vonkoncom na to donekonečna upozorňovať.
Iniciatíva Za čistejšie Piešťany vznikla preto, aby ukázala nielen neporiadok, ale aj mikro-riešenia. Znečistené verzus vyzbierané a upratané. A stále dokola. Pochváliť sa vlastnou iniciatívou a vyzbieraním smetí po tých, ktorí sú neuvedomelí a chýba im zmysel pre poriadok pre nedostatočnú výchovu alebo vzdelanie, má zmysel.
Dokazujú to fotografie, ktoré do facebookovej skupiny prúdia skoro každý deň. Nedávno sa do diskusie zapojil aj primátor mesta a prisľúbil stretnutie práve s organizátormi tejto iniciatívy. Tí totiž pri riešení problémov s vyzbieraným odpadom v našich uliciach narážajú na problémy, ktoré nedokážu riešiť bez účasti samosprávy.
Čistenie hlavy
„Začal som s tým, keď som si asi pred dvomi rokmi riešil problémy v partnerskom vzťahu, a zostal som pri tom dodnes, lebo si tak čistím hlavu. Zbieram smeti po iných a rozmýšľam, aké pohnútky ich viedli k tomu, aby to vyhodili, kam nemajú. Kladiem si otázku o úsilí, ktoré vynaložili na to, aby smeti neodviezli na zberný dvor,“ priznáva medzi rečou Robo Hoš pri nakladaní starých matracov na poľnej ceste neďaleko Priemyselnej ulice.
Sú tu plasty z rozobratých áut, stavebný odpad a kadejaké smeti, ktoré si samovoľne konzumuje príroda. Keby tu zostali, trvalo by jej ešte stáročia, kým by si s nimi poradila, ak vôbec. Nepatria sem ani vyhodené pneumatiky. Tie však nezoberú ani na zbernom dvore. Robo to rieši po známosti a prihovorí sa u kamaráta, ktorý vlastní pneuservis. Ten za ich odvoz a spracovanie musí vraj platiť.
„Za stavebný odpad vyzbieraný z ilegálnej skládky by sme museli na zbernom dvore zaplatiť aj my. Nemám problém to raz za čas zaplatiť z vlastného, aj keď stavebný odpad je náročnejší na odstránenie. Horšie je, keď smeti opakovane nájdeme na mieste, ktoré sme len nedávno vyčistili. Vtedy strácame motiváciu, ale nevzdávame sa,“ opisuje Robo a berie ma na ďalšiu lokalitu opodiaľ, kde sa jeho skúsenosti potvrdia v praxi. A takých lokalít je po meste viacero. Ani fotopasce by problém nevyriešili. Nie v noci.
Chytiť a zodrať z peňazí!
Na piešťanskom zbernom dvore je Robo už známa „firma“. Chodí tam pravidelne s odpadom, ktorý sa sem neunúvali priniesť tí, ktorým neporiadok okolo nás neprekáža. Hlavne, že sa ho zbavili. Áno, treba ich chytiť a zodrať z peňazí. Hľadajme riešenia. Upozorňovať na skládky a vypisovať vlastné frustrácie na sociálne siete už dávno nestačí.
„Darmo máme stovky sledovateľov na Facebooku, keď na skupinové čistenie príde pár ľudí. Mnohí neprídu, lebo rezignovali. Keby každý z nás zdvihol zo zeme aspoň jeden odpad denne, ktorí nám nepatrí, aj to je riešenie,“ myslí si Robo, ktorý minulý piatok namiesto obeda išiel zlikvidovať ďalšiu skládku. Keď odvezieme dva prívesy do zberného dvora a jeden plný pneumatík po známosti do autoservisu, vracia sa naspäť do práce.
Bez samosprávy to nepôjde
Riešenie? Jedno-dve mám. Je predsa neprijateľné, aby dobrovoľníci, ktorí nezištne na svoje náklady a vo svojom voľnom čase vyzbierali napríklad stavebný odpad z ilegálnej skládky, odviezli ho na zberný dvor a museli zaň zaplatiť. Mesto im s tým nevie pomôcť. Pýtate sa, kto to zaplatí? Buď my všetci, alebo nech sa to platí z mastných pokút schválených zastupiteľstvom za nelegálne skládky odpadu, ktoré v „tradičných” lokalitách môže pravidelne kontrolovať mestská polícia.
Nájsť pár tisíc eur na likvidáciu nelegálnych skládok počas roka by asi tiež nebol neriešiteľný problém. Skládka stavebného odpadu by sa fotograficky zdokumentovala a zaevidovala na zbernom dvore ako vyzbieraná dobrovoľníkmi. A dozaista by občianskych aktivistov, ktorí nemajú možnosť voziť smeti iných hore-dole do zberného dvora, potešilo, keby mesto v rámci služieb nimi naplnené vrecia vyvážalo.
Vždy platí známe – kde je ochota, tam je cesta. Na riešení tejto večnej problematiky skrátka treba vecne spolupracovať, hľadať riešenia a otvorene a na rovinu o nej komunikovať. A možno raz za čas všetkým aktivistom jednoducho poďakovať. Ďakujeme!
Smeti, a nielen tie v uliciach, sú problémom nás všetkých. Nech hodí kameňom ten, kto je… „zero waste“, žije bez odpadu a tým pádom… bez viny.
Lido a večné smeti
Horúcou témou minulého týždňa bolo v internetových diskusiách Lido a nekonečný problém s odpadkami, ktoré cez sviatky vyzbierali do vriec dobrovoľníci, ale nikto ich neodvážal. Nakoniec vďaka vetru skončili tam, kde predtým. Vlastníkom Lida sú kúpele. Aké sú riešenia? Napríklad na čas zavrieť lávku, aby sa tí, ktorí sem chodia „špiniť”, spamätali a ostatní zostali ostražití a všímali si tých, ktorí si svoje smeti nedokážu spakovať a zobrať domov.
Druhé riešenie je zrušiť beztak nevkusné plastové vrecká popripevňované kade-tade po stromoch a vyzvať vlastníka, aby k lávke alebo na iné strategické miesta nainštaloval kontajnery na separovaný odpad. A počkať si, či sa situácia nezlepší. Pravidelné kontroly mestských policajtov by tiež neboli na škodu. Samozrejme v súlade s ich kompetenciami a v rámci spolupráce s kúpeľmi. Ak máte ďalšie konštruktívne riešenia, sem s nimi. Ak žiadne nemáte, zostaňte, prosím, ticho. Viac o tejto problematike v mojom editoriáli.
