Unikátne archeologické objavy na Banke
Pri výkopových prácach na novej výstavbe našli na Červenej veži pozostatky nosorožca a mamuta, ale aj časti osídlenia staré vyše 20-tisíc rokov. Záchranný archeologický výskum financovaný investorom prebieha v predmetnej lokalite od minulého leta.
Nálezy z obdobia mladšieho paleolitu pravdepodobne vytvorili nositelia tzv. gravettienskej kultúry. Išlo o kultúru lovcov, ktorí sú známi vytvorením Moravianskej venuše, nájdenej v susednom katastri obce Moravany nad Váhom. Táto pôsobivá plastika z mamutieho kla je jednou z najstarších dokladov umenia na našom území.
„Objavili sme viac ako tristo kusov štiepanej kamennej industrie, prevažne odpadu, ktorý vznikal pri výrobe kamenných nástrojov. Gravettienski lovci osídľovali vyvýšené polohy, kde mali dobrý výhľad na stáda divej zveri putujúce údolím Považia k už vtedy existujúcim teplým prameňom pri Piešťanoch. Uvedený spôsob života potvrdzujú i nálezy kostí veľkých cicavcov. Predbežné analýzy ich určili ako pozostatky nosorožca srstnatého a mamuta srstnatého. V lokalite sa vyskytlo niekoľko archeologických objektov z obdobia stredoveku až novoveku, napríklad časť zachovanej kupolovitej pece, stredovekú kultúrnu vrstvu a keramiku,“ potvrdil nám František Žák Matyasowszky, riaditeľ agentúry, ktorá na Červenej veži realizuje archeologický výskum.
Mimoriadne cenné a omnoho staršie nálezy poskytli archeológom i výkopové práce súvisiace s výstavbou vodojemu pri kríži na konci stromoradia smerom k reštaurácii Furman. „V hĺbke viac ako štyri metre boli objavené fragmenty ďalšej kosti pravekého živočícha. Následne bolo potvrdené paleolitické osídlenie z obdobia včasnej fázy mladého paleolitu, pravdepodobne szeletienu. Takýchto lokalít je na Slovensku málo a ide skutočne o vzácny objav pravekého osídlenia ‚in situ‘ z obdobia 40 až 60-tisíc rokov pred Kristom. Doposiaľ sa podarilo identifikovať viac ako dvesto kusov kamennej štiepanej industrie a desiatky uhlíkov. Z tohto dôvodu boli na toto miesto prizvaní ďalší archeológovia špecializujúci sa na paleolit z iných inštitúcií,“ vysvetlil František Žák Matyasowszky.
Detailný odber vzoriek urobili aj geológovia, ktorých skúmania pomôžu bližšie určiť prostredie v danom období, prípadné zmeny klímy, presnejšie datovanie, ako aj informácie o prehistorickej flóre a faune.
