Plány na Červenej veži v minulosti

Na západnom výbežku Červenej veže sa v minulosti ťažili neogénne pieskovce a využívali sa na stavebné a sklárske účely. Už koncom 19. storočia sa začalo s jej postupným zalesňovaním a premenou na lesopark. Zalesňovanie iniciovali Alexander a Ľudovít Winterovci. Na začiatku 20. storočia bola na Červenej veži pod skalným previsom vybudovaná umelá jaskynka a začalo sa postupne s výsadbou stromov. V období medzi dvomi svetovými vojnami bola Červená veža vysadená a upravená ako lesopark – výletné miesto pre pešie vychádzky kúpeľných hostí. V rokoch 1928-1929 bola postavená výletná vyhliadková reštaurácia Červená veža.

Zámerom investora, ale aj architekta bolo postaviť pri Piešťanoch „rozhľadňu“, odkiaľ by bol výhľad až na Trnavu a na Malé Karpaty. Stavbu projektoval a stavebný dozor pri jej výstavbe vykonal piešťanský architekt Gejza Gerenday (1884-1944) a stavba, v ktorej dokázal spojiť kaviareň, reštauráciu a rozhľadňu, bola významnou funkcionalistickou stavbou. Bola obľúbeným výletným miestom kúpeľných hostí, ale i obyvateľov Piešťan. Dnes po nej zostalo len torzo, je v žalostnom stave, pustne a chátra.

Koncom 20. a začiatkom 30. rokov dvadsiateho storočia (1928-1932) sa uvažovalo o vybudovaní lanovky z Kúpeľného ostrova od liečebného domu Pro Patria na vŕšok Červená veža a uvažovalo sa o výstavbe ďalšej časti kúpeľov práve na Červenej veži. Ľudovít Winter na to po rokoch (v roku 1957) spomínal takto: „Príroda sama ponúka k novým úlohám: postaviť hotel na vrchole (myslí Červenú vežu). Postaviť nové kúpele nad prameňmi v doline a spojiť tie dve stavby lanovkou.“

Prvá považská zotavovňa

Winter ďalej napísal: „Ten nový hotel o 200 až 300 metrov vyššie ako Thermia by mal lepšiu polohu, bol by čiastočne chránený pred vetrom, samozrejme oknami a balkónmi na východ alebo juh. V doline by sa postavilo bahnisko, zrkadlisko a vaňové kúpele celkom na spôsob starých kúpeľov. Časť hotela by bola venovaná pre detskú zotavovňu, druhá časť pre doplnkovú liečbu slnkom pre trpiacich kĺbovými ochoreniami. Obklopená lesmi z obidvoch strán by sa utvorila prvá považská zotavovňa. Piešťany a Banka by sa spojili. Odbočka rieky Váh by bola čiastočne preklenutá.“

Hlavným iniciátorom tejto myšlienky nebol však Ľudovít Winter, ale piešťanskí lekári Dr. Ladislav Schmidt a Dr. Eduard Weisz. Mal tu byť vybudovaný rozsiahly areál: Hotel Bellevue, kaviareň a kasíno, pošta, divadlo, etnologické múzeum, kino a ďalšie bližšie necharakterizované stavby, Štefánikov pomník a pri Obtokovom ramene Váhu pod Červenou vežou termálne plážové kúpalisko. Lanovka a nový železobetónový most cez Váh mali spájať Kúpeľný ostrov a nový areál na Červenej veži. Tieto veľkorysé zámery sa napokon pre ich finančnú náročnosť, umocnenú ešte veľkou hospodárskou krízou, nepodarilo uskutočniť.

Vladimír Krupa,