Červená veža prechádza výraznou zmenou

Najzápadnejším výbežkom Považského Inovca pri Piešťanoch na ľavom brehu Váhu je Serbalov vŕšok, ktorému Piešťanci nepovedia inak ako Červená veža. Dvíha sa do výšky 268 metrov nad morom za Obtokovým ramenom Váhu oproti južnej časti Kúpeľného ostrova a ako lesopark leží v bezprostrednej blízkosti kúpeľov a rekreačnej oblasti na ľavom brehu Váhu.

Pre Piešťancov to odjakživa bola rekreačná zóna s lesoparkom a stromoradím, slúžiaca ako vychádzková oblasť s nádhernými výhľadmi na Sĺňavu a okolie. V medzivojnovom období tam Ľudovít Winter a dvaja lekári z Piešťan plánovali postaviť záhradné mesto, lanovku a obrovskú zotavovňu v rámci hotela Bellevue na vrchu Banka. Malo tam byť divadlo, kino, etnologické múzeum, termálne plážové kúpalisko a pamätník M. R. Štefánika. Veľkorysé zámery sa pre finančnú náročnosť, umocnenú veľkou hospodárskou krízou, nepodarilo zrealizovať.

„Zelená“ Červená veža

Aj novodobé plány hovorili o vybudovaní rozsiahleho verejného akvaparku s výhľadom na Piešťany, ale tie stroskotali na problémoch s vodou a neúmerným zaťažením dopravy cez mesto. Ako sa nám podarilo zistiť, nový investor plánuje na Červenej veži vybudovať obytný a relaxačný komplex, ktorý ponesie meno nemeckého hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena, a zrevitalizuje dožívajúcu vychádzkovú alej na verejný park.

Víziou projektu Beethovenova alej je údajne „zelená“ Červená veža a oživenie plánov a myšlienok budovateľa piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera o záhradnom meste nad kúpeľmi. Budeme aj naďalej sledovať, ako sa nový investor popasuje s verejným priestorom v tejto lokalite.

Borovice napadli patogény

Na Červenej veži sa momentálne intenzívne píli a čistí lesopark, ktorý sa z pohľadu od mesta výrazne preriedil. Borovicu čiernu, ktorá tvorila najväčšiu časť lesoparku, dal vysadiť ešte Ľ. Winter. V súčasnosti majú tieto dreviny svoje najlepšie roky za sebou a podľa odborníkov je nutná revitalizácia a krajinná prestavba.

„Vykonaná inventarizácia súčasného stavu drevín zistila, že 80 percent drevín lemujúcich alej smerom k hotelu Lúč bolo prestarnutých, poškodených a preschnutých s výraznými dutinami a ranami. Odhadovaný vek drevín je 80 až 100 rokov, avšak vplyvom veterného podnebia a ďalších vplyvov kopec dožíva a ukazuje stále menej svoju kedysi ‚zelenú tvár,‘” vysvetlila krajinná architektka a odborníčka na dendrológiu Eva Wernerová.

„Posudzovali sme vyskytujúce sa druhy stromov ako javor poľný, jaseň štíhly a čerešňa vtáčia. Veľkou chybou tiež bolo, že kopec bol vysadený monokultúrou – prevládajúcim jedným druhom – borovicou čiernou, a po napadnutí patogénmi, ktoré postihovali len tento druh, sa veľmi rýchlo rozšírili a v súčasnej dobe dožíva aj monokultúra borovíc čiernych,” odôvodnila súčasné prerieďovanie lesoparku odborníčka.

Dožívajúcu alej treba revitalizovať

Alej smerom na Bakchus vilu, ktorá bola inšpiráciou na pomenovanie nového obytného projektu, je tiež potrebné revitalizovať. „Žiaľ, už z prvého pohľadu pri obhliadke bolo vidieť, že hneď prvé stromy sú už preschnuté. Predpokladáme dožívanie tejto výsadby, ktorá nemá perspektívu. Budeme navrhovať, aby sa urobila rekonštrukcia celej aleje s menším posunutím pre vybudovanie kvalitnej komunikácie, ktorú chceme zachovať pre účely turistiky,“ zhodnotila Wernerová. „Chceme zachovať aj odolné kultivary čerešní, ktoré tam boli kedysi vysadené. Ďalej to budú javory, jasene, duby a hraby, osvedčené pôvodné a prirodzene rastúce druhy stromov,“ dodala krajinná architektka.

Investor plánuje zelenú obytnú lokalitu realizovať nákupom drevín a ich výsadbou po celej ploche obytnej zóny. „Pozrite sa na Červenú vežu teraz. Bola tam zanedbaná orná pôda a zopár dožívajúcich drevín lemujúcich starú historickú cestu. Tým, že je v tejto lokalite územným plánom regulovaná výstavba, máme voľnú ruku dopomôcť tejto oblasti dorásť do jednej nádhernej, zelenej a turisticky zaujímavej lokality,“ potvrdil nám jeden z investorov firmy Beethoven’s Alley, s. r. o. Ďalšie kroky tejto firmy budeme naďalej sledovať.