Pred 76. rokmi Piešťany oslobodzovala aj komunistickým režimom prehliadaná rumunská armáda
Piešťany si na začiatku apríla každoročne pripomínajú dôležitú udalosť – prechod frontu druhej svetovej vojny a oslobodenie mesta spod nemeckej okupačnej moci v apríli 1945. Tento rok sme si pripomenuli už 76. výročie. Na oslobodení sa podieľali nielen vojská Červenej armády, ale v prípade Piešťan aj rumunské vojsko, konkrétne jednotky I. rumunskej armády generála Atanasia.
V našom regióne boli tvorené tromi divíziami 7. armádneho zboru. Po vytvorení predmostia sovietskymi oddielmi na pravom brehu Váhu západne od mesta prenikli do Piešťan príslušníci rumunskej 2. pešej divízie. Boje sa tu nezvádzali, nakoľko nemecké vojsko sa stiahlo z mesta smerom k predhoriu Malých Karpát. Predtým však ešte vyhodilo do vzduchu oba mosty cez Váh. V povedomí starých Piešťancov sa stále udržiavajú spomienky na rumunských vojakov, ktorí určitú dobu po prechode frontu v meste pobývali.
Rumunská armáda spojencom Rusov
Rumunská kráľovská armáda, pôvodne bojujúca po boku Nemecka, sa stala spojencom sovietskej Červenej armády po prevrate v Rumunsku v auguste 1944 a po dohode o prímerí z 12. septembra 1944. Následne bola nasadzovaná v súčinnosti so sovietskymi jednotkami 2. a 4. ukrajinského frontu, v ktorých operačných plánoch bolo aj oslobodzovanie územia Slovenska.
Výzbroj rumunskej armády však bola veľmi slabá, aj preto ju nasadzovali na vedľajších bojiskách. Jej úlohou bolo kryť krídla postupujúcich hlavných smerov útoku najmä v hornatom teréne. Takáto činnosť však neznamenala menšiu náročnosť bojov, ale skôr naopak. Vykonávala sa najmä v ťažkom horskom teréne, ktorý aj početne menšiemu nepriateľovi umožňoval dobré možnosti obrany.
Navyše sovietske operačné velenie taktiež neveľmi prihliadalo na straty vojakov, ktorí boli donedávna ešte príslušníkmi nepriateľského štátu. V kombinácii so slabou výzbrojou rumunskej armády to znamenalo, že na území Slovenska utrpela značné straty (z 240-tisíc nasadených vojakov ich v boji padlo vyše 11-tisíc a ďalšie desaťtisíce boli ťažko ranení).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k Piešťanom postupovala rumunská armáda od východu cez pohorie Považský Inovec. Piešťany boli na styku sovietskych síl, postupujúcich smerom od Hlohovca a Sokoloviec, a rumunských oddielov postupujúcich smerom od Topoľčian. Pôsobenie Rumunov v oslobodzovacích bojoch na Slovensku je však všeobecne málo známe.
Pomník padlým je pri letisku
V minulom režime, keď sa pestoval kult osloboditeľskej Červenej armády, sa úloha rumunskej armády zámerne prehliadala a po roku 1989 sa význam konca druhej svetovej vojny dostal celkovo do úzadia.
Rumunské obete z bojov pri oslobodzovaní západného Slovenska pripomína pamätník na severnom konci Piešťan pri letisku, postavený už krátko po skončení vojny. Vznikol tu aj vďaka tomu, že na letisku bola hneď po prechode frontu umiestnená časť rumunského leteckého zboru. Neprávom je však tento pamätník dnes už takmer zabudnutý a prehliadaný.
Po prechode frontu boli rumunské jednotky na určitú dobu v Piešťanoch. Ranení boli umiestnení do škôl a hotelov, ktoré boli prerobené na nemocnice. Vojaci a dôstojníci boli ubytovaní v domácnostiach Piešťancov. Ľudia si dosť vydýchli, lebo sa obávali príslušníkov sovietskej Červenej armády, o ktorých sa šírili často hrôzostrašné zvesti. Rumunskí vojaci sa však správali veľmi korektne a slušne. Bolo to až v kontraste s ich výzorom. Unisono pamätníci spomínali, že Rumuni boli strašne zbedačení, hladní, oblečení v roztrhaných uniformách a obuvi, vôbec nepripomínali víťaznú armádu a vyvolávali skôr súcit. Boli však nesmierne srdeční a vďační za každú pomoc miestnych obyvateľov.
Pôsobenie rumunskej armády v Piešťanoch pripomína v zbierke Balneologického múzea Imricha Wintera zaujímavý artefakt, nájdený pri archeologickom výskume počas výkopových prác na výstavbe polyfunkčného domu Gallery v centre mesta. Ide o rumunskú vojenskú oceľovú prilbu mod. 38/42. Presnejšie o torzo – oceľový skelet bez vnútorného vybavenia. Po stranách prilby sú po tri otvory na nity, ktorými bolo uchytené vnútorné polstrovanie, z ktorého sa však nič nezachovalo.
Prilba boli v čase nálezu značne poškodená koróziou a len miestami bola zachovaná pôvodná zelená farba. Svedčí to o tom, že v zemi bola dlhšiu dobu, pravdepodobne už od prechodu frontu v apríli 1945. Rumunské prilby boli zhotovené z lisovaného plechu a mali charakteristický dozadu pretiahnutý kvapkový tvar, vďaka ktorému sa dajú na dobových záberoch rumunskí vojaci ľahko identifikovať. Tvarovo prilby vychádzali z holandských prilieb, s ktorými sú takmer identické.
Po vytiahnutí zo zeme musela byť prilba odborne vyčistená, zakonzervovaná, zaradená do historickej zbierky múzea a uložená je v depozitári múzea. Bližšie okolnosti, za akých sa prilba dostala do zeme, či osudy jej nositeľa, sú dnes už neznáme a asi sa ich nikdy nedozvieme. Ide však o zaujímavý artefakt, pripomínajúci veľmi pohnuté dejiny nášho mesta z konca druhej svetovej vojny.
Andrej Bolerázsky, Balneologické múzeum I. Wintera v Piešťanoch
