Neni nám súdené naveky tu zostať…
Práve s touto piesňou na perách sa vždy lúčil a odchádzal z každej akcie či vystúpenia folklorista Jozef Mitošinka z Krakovian, rodák z Pobedima, s ktorým sme sa rozlúčili 6. marca. Opustil nás vo veku 78 rokov.
Vyučený elektrikár pracoval 20 rokov pre Okresný stavebný podnik na montážach na Morave. Neskôr prešiel pracovať do Technického skúšobného ústavu v Piešťanoch, kde bol až do dôchodkového veku. Vtedy už mohol naplno využiť svoj hlasový potenciál či už v kostolnom spevokole, alebo vo folklórnych skupinách v Krakovanoch.
Spevom vlieval do ľudských sŕdc lásku, pokoj, optimizmus či radosť zo života a ako zlatý darca krvi vlieval zase život do žíl v podobe najvzácnejšej tekutiny na svete.
Športovo založený podporoval svojich dvoch vnukov vo všetkých, hlavne futbalových aktivitách. Bol ich veľkou oporou, ich dedušo.
Kto ho nezažil ako folkloristu na pódiu pri tanci či s pohárikom bieleho vínka, o ktorom tak rád spieval a ktoré si stále v dlaniach ohrieval, či ako zanieteného fanúšika na nejakom športovom zápolení aj v okolitých dedinách, tak ho určite stretol na bicykli. Bol jeho verný spoločník. Dokonca, keď chodil na vohľady do Krakovian, dostal prezývku bicyklista.
Miloval život, prírodu a i v posledných rokoch, skúšaný životom, často sedával v záhradke, na slniečku, so svojimi najbližšími. V týchto náročných chvíľach mu boli veľkou oporou dcéry Adriana a Ľubomíra, ktoré sa o neho príkladne starali.
Päťdesiatpäť rokov s manželkou Antóniou tvorili duo partnerské, spevácke, ale niekoľko rokov stáli aj na čele folklórnej skupiny Krakovčanka. Cesty osudu sú nevyspytateľné a nahrávku piesní a videoklipov s nimi sme natočili v poslednej chvíli.
Iróniou je, že v dôsledku terajšej epidemiologickej situácie sme mu ako folkloristi nemohli na poslednej ceste zaspievať tú jeho na rozlúčku: „… neni nám súdené dojesť, do dna dopiť, ale sa musíme po dobrém rozejít…“
Nezabudneme! Členovia FS Krakovčanka
