Imelo prináša šťastie, odvahu, lásku i zdravie

Určite sa v týchto dňoch častejšie túlate prírodou a jej zákutiami. Potom, čo jeseň zhodí zo stromov lístie, sa koruny velikánov obnažia a odkryjú svoje tajomstvá. Kde-tu sa objavia strapaté zelené chumáče čohosi, čo napohľad pripomína stračie hniezdo. Nie je to hniezdo, čo vám zima odhalí! Je to kríček imela. Sedí či visí na konári, cudzopasí a je mu fajn. Len málokto vie, že imelo je aj unikátnym liekom.

Množstvo imelových kríčkov môžete obdivovať v korunách stromov. (Autor: vd)

Opradené mýtmi a legendami

Imelo prináša do domu šťastie, odvahu a lásku. A najlepšie to funguje, ak ho dostanete ako darček. Jeho biele bobule dozrievajú práve v decembri, preto imelo pripadalo našim predkom magické, a tak mu prisúdili čarovné účinky. Vešali ho do domov ako ochranu pred ohňom, čarodejnicami a zlými duchmi. Taktiež sa tradovalo, že imelo splní jedno prianie každému, kto ho zašeptá do plamienka prvej zapálenej sviečky na vianočnom stromčeku.

Na Slovensko sa dostal zvyk vešať do domu imelo z Anglicka. Kelti verili, že prináša do domu šťastie, odvahu, lásku a plodnosť, preto tiež dodržovali zvyk bozkávania sa: muž smel pobozkať na Štedrý deň pod zaveseným imelom ktorúkoľvek ženu. Po každom bozku odtrhli spoločne jednu bobuľku, až na tú poslednú. S tou potom imelo viselo až do budúcich Vianoc.

Podľa jednej legendy bolo imelo kedysi stromom, z ktorého Jozef vyrezal kolísku pre Ježiška. Po tridsiatich troch rokoch potom strom Rimania vyrúbali a z jeho kmeňa vyrobili kríž, na ktorom Ježiša ukrižovali. Strom sa od hanby zmenšil na malé kríčky, ktoré sú nútené žiť z iných stromov. Zahrňuje však dobrom všetkých, ktorí pod ním prejdú. Svojím parazitujúcim životom, keď sčasti žije zo živín stromov, symbolizuje život veriacich, ktorí sú sčasti živí z Kristovho tela.

Zaujímavý život i rozmnožovanie

Imelo, stálozelený poloparazitický ker, rastie na ihličnatých a listnatých drevinách celého sveta, kam jeho semená zanesú vtáci trusom. Semená potom zapustia korienky do kôry stromu a rastlina sa živí jeho miazgou, z ktorej čerpá vodu a minerály. Ostatné živiny si vytvára fotosyntézou. V strednej Európe sa objavuje najmä na agátoch, lipách, hraboch, jaseňoch, javoroch, žeriavnikoch, topoľoch, vŕbach, boroviciach a jedliach, ojedinele na smrekoch. Imelo nájdeme i na jabloniach, vzácnejšie na orechoch či marhuliach.

Vo svete existuje asi 100 botanických druhov imela, z ktorých u nás rastie len imelo biele. Kvitne v marci a v apríli a je takmer nezničiteľné. Usychá až so svojím hostiteľom, a tak napríklad na cédroch dosahuje vek i štyristo rokov.

Liečivé aj jedovaté

Imelo je rastlina oddávna využívaná na liečenie. Obsahuje glykoproteidy, peptidické toxíny (predovšetkým viscotoxín, ktorý sa skladá z viac než 40 aminokyselín), vodorozpustné polysacharidy (hlavne polygalaktunoráty a flavoníny), alkaloidy, cholín, acetylcholín, histamín, organické kyseliny, triterpeny, fenylové zlúčeniny a rad ďalších látok.

Táto všestranná liečivka je však rastlinou pomerne silne jedovatou. Preto akémukoľvek používaniu imela musí predchádzať konzultácia s lekárom. Zaujímavé je, že jednotlivé rastliny imela majú rôzny obsah látok podľa toho, na akom strome rastú. Tiež záleží i na období zberu: najviac účinných látok má zbierané v marci, novembri a decembri.

7 Shares

Najnovšie správy

Pred dvomi týždňami sme v Piešťanskom týždni uverejnili sériu fotografií, na ktorých sme zachytili výtlky na cestách v Piešťanoch. Netrvalo…
  • 04.03.2021, 00:02
  • Piešťany / Spravodajstvo
štvrtok, 4. marca 2021
Meniny má Kazimír, zajtra Fridrich