V meste pod šikmou vežou pôsobili viacerí Štúrovci, aj brat Ľudovíta – Karol

  • Kultúra a spoločnosť / História
  • 1. februára 2021, 00:01

Vrbové je známe mnohými osobnosťami, rodákmi, ktorí preslávili mesto, ako napríklad Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru či Jozef Adamec – kráľ futbalu a mnohých iných, no známe je aj mnohými osobnosťami, ktoré do Vrbového prišli alebo tu kedysi pôsobili. Patrí medzi ne aj brat Ľudovíta – Karol Štúr, ktorý bol vo Vrbovom kaplánom. V stredu 13. januára sme si pripomenuli 170. výročie jeho úmrtia (* 25. 3. 1811 † 13. 1. 1851)1.

Tolerančný kostol vo Vrbovom z roku 1874. Ako kaplán v ňom kázal Karol Štúr, boli tu pokrstené deti Štúrovho priateľa Jehringa z Veľkého Orvišťa i bratia Boorovci a 52 rokov tu kázal Pavol Košacký. (Autor: fotoarchív SNM-Múzea Ľudovíta Štúra v Modre/archív autora/ archív obce Prašník)

Najbližší Ľudovítovi Štúrovi, ktorý pôsobil vo Vrbovom ako kaplán hoci len krátko, bol jeho brat Karol. Pôsobenie a život Štúrovcov sa spája s Lubinou a Trenčínom. V Lubine sa narodil a ako učiteľ tam neskôr pôsobil na evanjelickej škole Samuel Štúr (1789-1851), otec Karola Štúra, ktorý v roku 1809 prišiel do Trenčína, aby tu tiež pôsobil na evanjelickej škole. V Trenčíne bývala a narodila sa Karolova matka Anna Michalcová, ktorá si vzala za manžela učiteľa Samuela Štúra. Manželstvo uzavreli 3. 7. 1810. Ich prvorodeným synom bol Karol, ktorý sa narodil v Trenčíne 25. 3. 1811.

Ozvena Tatry – jediná básnická zbierka K. Štúra.

Samuel Štúr ako učiteľ pobudol v Trenčíne tri roky. Koncom roku 1812 prijal pozvanie z cirkevného zboru Uhrovec ako učiteľ na tamojšiu evanjelickú školu. Začiatkom roku 1813 sa s rodinou presťahoval na novú učiteľskú „stanicu“ do pomerne kultúrneho prostredia. Tu sa narodili ostatné deti Samuela a Anny: Ľudovít – 28. 10. 1815, Samuel – 15. 10. 1818, Ján – 3. 6. 1821, ktorý zomrel 23. 4. 1822 na šarlach, prvá dcéra Karolína – 24. 3. 1826 a 21. 9. 1827 sa narodil chlapec, ktorý dostal meno Ján, tak ako sa volal štvrtý syn, ktorý zomrel.

Pôvodný náhrobník Karola Štúra, v súčasnosti pri cintorínskom múre v Modre
(vľavo).

Základné vzdelanie sa Karolovi Štúrovi dostalo v rodičovskom dome a v škole, ktorú viedol jeho otec. V roku 1824 išiel študovať na evanjelické lýceum do Györu. Podľa záznamov bol žiakom školy od 1. januára 1824 do júla 1825. V nasledujúcom školskom roku 1825/26 odišiel na evanjelické lýceum do Šopronu, kde bol zapísaný v matrike spolu s Uhrovčanom Jánom Kikom. Tu študoval dva roky a v školskom roku 1827/28 sa stal žiakom na evanjelickom lýceu v Bratislave.

Rozina Štúrová, rodená Emreszová, manželka Karola Štúra.

V Bratislave študoval v rokoch 1827-1833. Bol pri zakladaní Spoločnosti česko-slovanskej a aktívne v nej pracoval až do odchodu v roku 1833. Po skončení teologického a filozofického štúdia na lýceu odišiel do Záriečia. Tu v roku 1833 Karol Štúr nastúpil ako vychovávateľ. O dva roky neskôr (7. 10. 1835) začal študovať teológiu na univerzite v Berlíne. Po návrate v júli 1836 sa pokúšal o miesto kaplána v Banskej Štiavnici a v Liptovskom Svätom Mikuláši a profesora teológie na evanjelickom lýceu v Kežmarku, ale márne. Podarilo sa mu nastúpiť na miesto kaplána až v roku 1838 do cirkevného zboru vo Vrbovom k farárovi Jánovi Fabriciusovi (1777-1840).

Tu pôsobil iba krátko, lebo v roku 1839 ho cirkevný zbor v Modre pozval za profesora a rektora nižšieho gymnázia, kde nastúpil 18. 2. 1839. Na novom pôsobisku horlivo rozvíjal svoju pedagogickú i organizačnú prácu. Z jeho podnetu vznikol Slovenský ústav, ktorého členovia sa rozhodli pestovať lásku k národu, vzdelávať sa v spisovnom jazyku „československom“ a pokúšať sa o vlastné literárne práce.

Ľudovít Milan Štúr, jeden zo synov Karola Štúra.

Pôsobenie K. Štúra na modranskom gymnáziu prerušila jeho voľba za modranského farára. Miesto rektora po ňom prevzal Ján Kalinčiak. V Modre sa v roku 1840 oženil s Rozinou Emreszovou, dcérou zámožného Jána Emresza, ktorý mal nemecký pôvod. Z manželstva sa narodilo v rozpätí rokov 1841-1850 sedem detí – šesť synov a dcéra: Karol, Ľudovít, Gustáv, Július, Viliam, Ladislav a Oľga.

Karol Štúr začal chorľavieť a krátko po narodení dcéry Oľgy 13. 1. 1851 zomrel na tuberkulózu spojenú s astmou. Pochovaný je na modranskom cintoríne a pohreb sa konal 16. 1. 1851. Výchovu detí prevzal Karolov brat Ľudovít, ktorý sa po nevydarenej revolúcii usadil v Modre. Manželka Karola, Rozália, zomrela v Modre 25. 5. 1868 vo veku 47 rokov.

Zápis v pamätníku Janka Matušku od K. Štúra.

Karol Štúr mal aj menovca Karola Štúra, ktorý si pridával k svojmu menu priezvisko Honti, nakoľko v Honte pôsobil. Tento Štúr bol v revolučných časoch, ale aj po dosť vlažný k národu a k národnému hnutiu sa odcudzil. Aby neprišlo k zámene, Karol Štúr si pridával vo svojich publikačných prácach „Slovák z Modry“. Takto sa dištancoval od svojho menovca.

Žiaľ, z jeho krátkeho pôsobenia sa nič v archíve nezachovalo a nenašlo. Jeho brat Ľudovít ho charakterizuje v informácii pre Jozefa Miloslava Hurbana takto: „Ako kňazovi bola najprednejšia nábožnosť, živá viera nášho ľudu…“ a Hurban z vlastného čerpania napísal: „A jeho kresťanské povedomie! Ach, poznal som Ťa, Karol kresťanský! Videl som velebné úchvaty Tvojho apoštolského zápalu, presníval s Tebou zlaté hodiny v úvahách  o svete, dolu pod čiarou mátožiaceho kresťanstva.“

Okrem Karola Štúra sú s Vrbovým spätí aj ďalší štúrovci, ktorí tu pôsobili:

Pavol Košacký – jeden zo 16-tich, ktorý s Ľudovítom Štúrom vystúpil 24. 4. 1836 na Devín a bol doteraz najdlhšie pôsobiacim farárom vo Vrbovom.

Jozef Štúr – bol v cirkevnom zbore vo Vrbovom v poradí 16. evanjelickým učiteľom od reformácie a kantorom v rokoch 1829-1839.

Dionýz Štúr – geológ, syn Jozefa Štúra, ktorý prežil svoje školské roky vo Vrbovom.

Karol Jehring – Štúrov blízky priateľ z detstva a mladosti, ktorý mal väzby na Veľké Orvište, ktoré cirkevne patrilo do Vrbového.

Popri mnohých významných osobnostiach, ktoré sa narodili, žili alebo prišli, aby vo Vrbovom pracovali, patria aj osobnosti, o ktorých sa chcem zmieniť. Osobnosti, ktoré sú zviazané rodinnými putami či priateľstvom. V liste Židom 13. kapitole v 7. verši čítame: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania a napodobňujte ich vieru.“

Jozef Košacký, najdlhšie pôsobiaci evanjelický farár vo Vrbovom, vystúpil so štúrovcami 24. apríla 1836 na Devín! Tento deň sa do histórie zapísal ako jeden z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.

Je našou povinnosťou, aby sme spomínali nielen na našich velikánov, ale aj na obyčajných, tichých, skromných a pracovitých ľudí, ktorí sú spätí s mestečkom Vrbové a jeho širokým okolím. Dalo by sa ešte veľa popísať o vzácnych a šľachetných dejateľoch, národovcoch, ktorých spomínam v tomto článku, no nedá mi, aby som nespomenul rodákov, ktorí žili v tom čase a veľmi dobre poznali Ľudovíta či Karola Štúrovcov:

Ján Juraj Boor (* 30. 4. 1826 Vrbové † 29. 9. 1879 Krajné), evanjelický farár, kultúrny pracovník, básnik. Oženil sa s Hermínou, rod. Šulekovou (1830-1879). Mali sedem detí, z nich Ján Jaromír a Ľudovít Augustín boli verejne činní. Od roku 1846 študoval v Bratislave na evanjelickom lýceu teológiu. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte vo Viedni. Počas revolučných rokov 1848/49 bol väznený šesť mesiacov v Nitre. Bol autorom náboženskej poézie a cestopisu, člen Matice slovenskej.

Jozef Boor (* 26. 2. 1829 Vrbové † okolo 1874), brat Jána Juraja

Boora, verejný činiteľ, publicista, advokát. Študoval v Šoprone, kde vydával a kreslil slovenský týždenník Venec. Bol vedúcim pozemkovej knihy, potom advokát v Komárne. Bol svetský funkcionár evanjelickej a.v. cirkvi a na cirkevnom zborovom konvente 1874 vystúpil proti maďarizačným požiadavkám a likvidácii slovenských patronátnych gymnázií. Pôsobil v odborných advokátskych inštitúciách a v maďarskej centrálnej i miestnej tlači.

Michal Boor, pseudonym Branecký (* 25. 9. 1837 Vrbové † 17. 3. 1891 Skalica), redaktor, spisovateľ, brat Jána Juraja Boora. Gymnázium absolvoval v Modre, teológiu a filozofiu na lýceu v Bratislave. Bol evanjelickým kaplánom na Myjave (1859), farárom v Bukovci (1860-1868), farárom a konseniorom v Skalici (1868-1891). V rokoch 1869-1870 bol redaktorom Cirkevných listov, 1878-1883 redaktorom a vydavateľom časopisu Korouhev na Sionu. V oboch uverejňoval príspevky s národnou a náboženskou tematikou. Postromantické ľúbostné popevky, baladické básne a vlasteneckú lyriku publikoval v Sokole a Orle. Spolupracovník Riegrovho Slovníka náučného. Michal Boor bol predsedom Čitateľského spolku a Pomocnej pokladnice, zakladajúci člen Matice slovenskej. Zaslúžil sa o vznik slovenských patronátnych gymnázií. Ako člen magistrátu v Skalici a účastník politických podujatí obhajoval práva Slovákov. V roku 1883 bol členom slovenskej delegácie pri otvorení Národného divadla v Prahe.

Nech je ich dielo, práca a pamiatka na nich pamiatkou požehnanou.

A čo na záver? Božie cesty sú nevyspytateľné. Som rodákom z Modry, ktorá je spätá so Štúrovcami. Karol a Ľudovít tu spočívajú na cintoríne. Pravidelne, keď prichádzam k hrobu mojich rodičov a predkov, prechádzam popri náhrobnom areáli a pietnych slávnosti Ľudovíta Štúra. Vtedy mi zaletia moje myšlienky na Ostrú Lúku, ale aj do Vrbového, kde som pôsobil ako evanjelický farár.

Pýtate sa prečo? Nuž netušil som, že celá moja kňazská služba pôjde v šľapajach Ľudovíta a Karola Štúrovcov. Vieme veľmi dobre, že Ľ. Štúr mal na Ostrej Lúke svoju platonickú lásku Adelku Ostrolúcku. A tak keď som 9. 1. 1977 prvýkrát prišiel na moju prvú kňazskú stanicu a predstúpil pred chrámové zhromaždenie na Ostrej Lúke, v príhovore som vtedy povedal: „Tak ako kedysi z Modry prichádzal na Ostrú Lúku za svojou veľkou láskou Ľudovít Štúr, tak aj ja z Modry prichádzam na Ostrú Lúku za svojou veľkou láskou, aby som vám tu zvestoval Božie slovo.“ No nestačil som dopovedať vetu „…aby som vám tu zvestoval…“, keď staručká teta kostolníčka sediaca pri mojej manželke lakťom do nej štuchla a nahlas povedala: „…a že to prišiel za vami!“ Mnohým sa vykľul úsmev na tvári, no sčasti mala aj pravdu. Manželka bývala a pracovala v Banskej Bystrici.

Po vyše 16-ročnej službe som prišiel do Vrbového, kde si ma cirkevný zbor zvolil za farára, a tu som opäť natrafil na Štúra, tentoraz na Karola. A tak som šťastný, že ako rodáka z Modry, teraz žijúci ako pracujúci dôchodca v Piešťanskom okrese, moje kroky viedli do zborov, ktoré sú veľmi úzko späté so Štúrovcami.

P. S.: Žiaľ, portrét Karola Štúra, ktorý, aby sa odlíšil od svojho maďarského menovca K. Štúra Hontiho, si k svojmu menu písal prívlastok Modranský, sa nám nepodarilo získať.

Miroslav Jäger, evanjelický farár v Borovciach

Zdroje:

1 Karol Štúr: ROSENBAUM, KAROL: Karol Štúr (Náčrt tvorby a života), Vydal Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava 2000. Počet strán 136, ISBN 80-8061-094-0

HORVÁTH, P., 1983, Trenčín a rodina Štúrovcov. Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra. Trenčianske múzeum, Trenčín

9 Shares

Najnovšie správy

Pred dvomi týždňami sme v Piešťanskom týždni uverejnili sériu fotografií, na ktorých sme zachytili výtlky na cestách v Piešťanoch. Netrvalo…
  • 04.03.2021, 00:02
  • Piešťany / Spravodajstvo
štvrtok, 4. marca 2021
Meniny má Kazimír, zajtra Fridrich