Aktualizované: Na večnosť sa za manželom pobrala aj jeho Daška
Oznamujeme vám smutnú správu. V tieto covidom poznačené dni odišiel z tohto sveta vzácny muž. Obyvateľ Piešťan, bývalý pracovník Výskumného ústavu rastlinnej výroby – Ing. František Debre, PhD. bol amatérskym fotografom a super človekom. Dnes sme sa dozvedeli ďalšiu smutnú správu, COVID-u podľahla 25. januára aj jeho manželka Dagmar.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2019/03/debre133-768x500.jpg)
František Debre zomrel v utorok 19. januára 2021 vo veku nedožitých 70. narodenín. Tie by oslávil 17. októbra. (Autor: Vojtech Hank)
Zaspomínajme si na jeho najväčšiu piešťanskú výstavu z roku 2019
Moje dobré fotografie – tak znel názov výstavy snímok amatérskeho piešťanského fotografa Františka Debreho. Člen Piešťanského fotoklubu, rodák z Kežmarku, fotil viac ako šesťdesiat rokov, a tak paleta fotografií, ktorú predostrel vo forme reprezentačnej výstavy v Kultúrno-spoločenskom centre Fontána, bola pestrá nielen zameraním, ale aj umeleckým a technickým stvárnením.Pritom Feri, ako ho nazývali kamaráti, nezabudol ukázať aj svoju prvú fotku – čierno-bielu snímku jelenčaťa v kežmarskej obore, ktorú nafotil ako desaťročný a zabodoval s ňou na súťaži ako žiak základnej školy.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2019/03/debre_13.jpg)
František Debre dozrieval do kvality. Nielen fotografickej, ale aj ľudskej. Spomínam si na jedno jeho želanie, rozposlal ho všetkým ženám, ktoré nezabudli na 8. marec: „Čaro a mystérium života ľudí je založené na vzťahu muža a ženy. Práve to mystérium je zárukou, že ľudský rod pretrvá. A žena je tou esenciou mystéria. Katalyzátorom a enzýmom. Všetko najlepšie k sviatku MDŽ.“
„Chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí ma viedli k fotografii. Predovšetkým však svojim rodičom,“ zdôraznil na vernisáži, ktorá sa konala v utorok 19. marca 2019 vo výstavných priestoroch KSC Fontána. František Debre opísal celú svoju fotografickú púť, kde ho inšpirovali k foteniu a láske k slovenskej prírode najmä jeho rodičia. Neskôr získaval impulzy aj pri práci, pôsobil vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch, takže obdivoval napríklad fotky svojho kolegu, ktorý zaznamenával fotografie z génovej banky.
Ako milovník prírody sa naplno prejavil aj vo farebnej fotografii, keď prešiel na digitálny záznam fotených objektov. Všetko, čo ho bavilo, v čom videl krásu, zaznamenával objektívom fotoaparátu. „Momentálne fotím na digitálny fotoaparát Sony Alpha 86 s piatimi objektívmi. Mám dve veľké lásky, ktoré fotím. Prvou sú Tatry – všetky, či už Vysoké, Roháče, alebo Západné, druhou sú kvetiny. Vystavujem aj makrosnímky kvetín na piatich paneloch. K videniu je šesťdesiat strednoformátových fotografií, štyri veľkoformátové a jedna panoráma Vysokých Tatier z roku 2007, ktorú som poslal aj na súťaže a získal som cenu za najlepšiu outdoorovú fotografiu,“ uviedol ešte v marci 2019 F. Debre.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2019/03/debre-Gregor-Valo-Debre-foto-Vojtech-Hank.jpg)
Na otázku, ako sa Kežmarčanovi býva v Piešťanoch, odvetil: „Dobre, ba až výborne sa mi tu žije. Stále hovorím, že keď ešte dva roky požijem, tak to bude jedna k jednej – 35 rokov som žil v Kežmarku a 35 budem mať trvalé bydlisko v Piešťanoch. Výstavu, ktorú tu mám, vnímam veľmi dobre, som prekvapený, koľko ľudí prišlo aj z okolia. Mám tu aj kolegov z bývalého zamestnania, aj kamarátov z AkSen-u a Piešťanského fotoklubu.“
František Debre okrem toho, že fotil, reprezentoval našu republiku ako odborný garant pre FAO v oblasti ochrany genetických zdrojov rastlín. Vo svojej práci bol presný a odborne pripravený. Taký bol i pri fotení. Nenechával nič na náhodu. Vlastnil množstvo kníh o fotografii, ktoré prečítal, zaznamenal očami a hlavne rozumom. Vo svojej tvorbe bol citlivý a hlavne vnímavý. Je pravdou, že fotografia je len zachytený okamžik, ale nie vždy sa podarí to, čo sa vám v hlave premietne, aj zachytiť. Ferkovi sa to darilo.
Len pred dvoma rokmi vystavoval svoje stredno a veľkoformátové snímky aj panorámu Tatier v Piešťanoch. Výstava prezentovala jeho výber z tvorby z obdobia digitálnej éry posledných 15 rokov, čo bola len asi jedna šestina aktivity tohto jeho koníčka. Prešiel érou kúpeľňových fotokomôr bez zväčšovákov, cez prvý zväčšovák v Dome pionierov a mládeže v Kežmarku až po vlastné vybavenie fotokomory. Výrazný kvalitatívny skok jemu i jeho tvorbe priniesla digitalizácia.
![](https://www.piestanskydennik.sk/wp-content/uploads/2019/03/debre.jpg)
Kamaráti, bývalí kolegovia aj známi, čo ho poznali, sa radi započúvali do jeho rozprávania podaného ľúbozvučnou slovenčinou, tou podratranskou – krásnou mäkkou rečou, ktorú si naši predkovia vybojovali a uznali za svoju spisovnú. S tou svojou briadkou, vlnistými vlasmi a belasými očami vyzeral ako jeden z mušketierov – a tak sa aj správal. Bol dobrý, ale i kritický diskutér. K ženám bol úctivý, galantný, rád spomínal na svoj rodný Kežmarok.
Posledné mesiace jeho života sa niesli v duchu zdalo sa že úspešného boja s ťažkou chorobou, nad ktorou nelámal palicu. Prijal ju a s chlapčenským úsmevom komentoval ako niečo, čo prišlo a odíde, len sa netreba vzdať. Boj s chorobou sa stal súčasťou jeho jestvovania. Naposledy som ho stretla na recepcii dentálneho pavilónu onkologického ústavu na Heydukovej ulici v Bratislave. S nadšením rozprával o tom, ako všetko nasvedčuje tomu, že sa vylieči. Veľkú vďaku za úspešnú liečbu odmeňoval typickým spôsobom – vytvoril reprezentačný nástenný kalendár na rok 2021. Zakomponoval do neho svoje najkrajšie a najmilšie snímky a daroval ho lekárom i priateľom na znak vďaky a obdivu.
Tam, na onkológii, sme sa videli poslednýkrát. Až dnes som sa veľkou okľukou dozvedela, že Feri už nie je medzi nami. Vraj práve COVID-19 zhatil jeho veľké plány na ďalšiu výstavu a pekné dni s manželkou i rodinou. Vtedy, v roku 2019, mi spomínal, že ešte dva roky – a v Piešťanoch prežije rovnakú časť svojho života ako v Kežmarku. Ako keby to vtedy tušil. Jeho skóre sa ustálilo na pomere 35:35. No predsa len Kežmarok víťazí. Rodné mesto i mesto jeho predkov sa pre tohto vzácneho muža stane aj miestom večného odpočinku. Nech mu je podtatranská zem ľahučká ako snehová perina. Odpočívaj v pokoji, Feri.
Za Ferkom odišla aj Daška…
Ing. Dagmar Debreová pracovala po príchode do Piešťan v koncernovom podniku Tesla Piešťany, kam nastúpila približne v rokoch 1986-88. Po Nežnej revolúcii zúročila svoje ekonomické znalosti, prešla do súkromného sektora a viedla účtovníctvo viacerým piešťanským živnostníkom a firmám.
Bola to milá, nežná, múdra a vzdelaná žena. Milá Daška, táto správa je najťažšia, čo v tieto dní píšem, lúčim sa s Tebou za všetkých kolegov z Tesly. Bola si také naše tiché, milé, rozvážne slniečko. Odpočívaj v pokoji. Už ste tam opäť niekde s Ferkom spolu a navždy…
Vyslovujem pozostalým, najbližšej rodine a priateľom v tieto ťaživé a smutné dni dvojnásobnú úprimnú sústrasť.
Viera Dusíková