Aktualizované: Na večnosť sa za manželom pobrala aj jeho Daška

Zaspomínajme si na jeho najväčšiu piešťanskú výstavu z roku 2019

Moje dobré fotografie – tak znel názov výstavy snímok amatérskeho piešťanského fotografa Františka Debreho. Člen Piešťanského fotoklubu, rodák z Kežmarku, fotil viac ako šesťdesiat rokov, a tak paleta fotografií, ktorú predostrel vo forme reprezentačnej výstavy v Kultúrno-spoločenskom centre Fontána, bola pestrá nielen zameraním, ale aj umeleckým a technickým stvárnením.Pritom Feri, ako ho nazývali kamaráti, nezabudol ukázať aj svoju prvú fotku – čierno-bielu snímku jelenčaťa v kežmarskej obore, ktorú nafotil ako desaťročný a zabodoval s ňou na súťaži ako žiak základnej školy. 

František Debre dozrieval do kvality. Nielen fotografickej, ale aj ľudskej. Spomínam si na jedno jeho želanie, rozposlal ho všetkým ženám, ktoré nezabudli na 8. marec: „Čaro a mystérium života ľudí je založené na vzťahu muža a ženy. Práve to mystérium je zárukou, že ľudský rod pretrvá. A žena je tou esenciou mystéria. Katalyzátorom a enzýmom. Všetko najlepšie k sviatku MDŽ.“

„Chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí ma viedli k fotografii. Predovšetkým však svojim rodičom,“ zdôraznil na vernisáži, ktorá sa konala v utorok 19. marca 2019 vo výstavných priestoroch KSC Fontána. František Debre opísal celú svoju fotografickú púť, kde ho inšpirovali k foteniu a láske k slovenskej prírode najmä jeho rodičia. Neskôr získaval impulzy aj pri práci, pôsobil vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch, takže obdivoval napríklad fotky svojho kolegu, ktorý zaznamenával fotografie z génovej banky.

Ako milovník prírody sa naplno prejavil aj vo farebnej fotografii, keď prešiel na digitálny záznam fotených objektov. Všetko, čo ho bavilo, v čom videl krásu, zaznamenával objektívom fotoaparátu. „Momentálne fotím na digitálny fotoaparát Sony Alpha 86 s piatimi objektívmi. Mám dve veľké lásky, ktoré fotím. Prvou sú Tatry – všetky, či už Vysoké, Roháče, alebo Západné, druhou sú kvetiny. Vystavujem aj makrosnímky kvetín na piatich paneloch. K videniu je šesťdesiat strednoformátových fotografií, štyri veľkoformátové a jedna panoráma Vysokých Tatier z roku 2007, ktorú som poslal aj na súťaže a získal som cenu za najlepšiu outdoorovú fotografiu,“ uviedol ešte v marci 2019 F. Debre.

Na otázku, ako sa Kežmarčanovi býva v Piešťanoch, odvetil: „Dobre, ba až výborne sa mi tu žije. Stále hovorím, že keď ešte dva roky požijem, tak to bude jedna k jednej – 35 rokov som žil v Kežmarku a 35 budem mať trvalé bydlisko v Piešťanoch. Výstavu, ktorú tu mám, vnímam veľmi dobre, som prekvapený, koľko ľudí prišlo aj z okolia. Mám tu aj kolegov z bývalého zamestnania, aj kamarátov z AkSen-u a Piešťanského fotoklubu.“

František Debre okrem toho, že fotil, reprezentoval našu republiku ako odborný garant pre FAO v oblasti ochrany genetických zdrojov rastlín. Vo svojej práci bol presný a odborne pripravený. Taký bol i pri fotení. Nenechával nič na náhodu. Vlastnil množstvo kníh o fotografii, ktoré prečítal, zaznamenal očami a hlavne rozumom. Vo svojej tvorbe bol citlivý a hlavne vnímavý. Je pravdou, že fotografia je len zachytený okamžik, ale nie vždy sa podarí to, čo sa vám v hlave premietne, aj zachytiť. Ferkovi sa to darilo.

Len pred dvoma rokmi vystavoval svoje stredno a veľkoformátové snímky aj panorámu Tatier v Piešťanoch. Výstava prezentovala jeho výber z tvorby z obdobia digitálnej éry posledných 15 rokov, čo bola len asi  jedna šestina aktivity tohto jeho koníčka. Prešiel érou kúpeľňových fotokomôr bez zväčšovákov, cez prvý zväčšovák v Dome pionierov a mládeže v Kežmarku až po vlastné vybavenie fotokomory. Výrazný kvalitatívny skok jemu i jeho tvorbe priniesla digitalizácia.

Kamaráti, bývalí kolegovia aj známi, čo ho poznali, sa radi započúvali do jeho rozprávania podaného ľúbozvučnou slovenčinou, tou podratranskou – krásnou mäkkou rečou, ktorú si naši predkovia vybojovali a uznali za svoju spisovnú. S tou svojou briadkou, vlnistými vlasmi a belasými očami vyzeral ako jeden z mušketierov – a tak sa aj správal. Bol dobrý, ale i kritický diskutér. K ženám bol úctivý, galantný, rád spomínal na svoj rodný Kežmarok.

Posledné mesiace jeho života sa niesli v duchu zdalo sa že úspešného boja s ťažkou chorobou, nad ktorou nelámal palicu. Prijal ju a s chlapčenským úsmevom komentoval ako niečo, čo prišlo a odíde, len sa netreba vzdať.  Boj s chorobou sa stal súčasťou jeho jestvovania. Naposledy som ho stretla na recepcii dentálneho pavilónu onkologického ústavu na Heydukovej ulici v Bratislave. S nadšením rozprával o tom, ako všetko nasvedčuje tomu, že sa vylieči. Veľkú vďaku za úspešnú liečbu odmeňoval typickým spôsobom – vytvoril reprezentačný nástenný kalendár na rok 2021. Zakomponoval do neho svoje najkrajšie a najmilšie snímky a daroval ho lekárom i priateľom na znak vďaky a obdivu.

Tam, na onkológii, sme sa videli poslednýkrát. Až dnes som sa veľkou okľukou dozvedela, že Feri už nie je medzi nami.  Vraj práve COVID-19 zhatil jeho veľké plány na ďalšiu výstavu a pekné dni s manželkou i rodinou. Vtedy, v roku 2019, mi spomínal, že ešte dva roky – a v Piešťanoch prežije rovnakú časť svojho života ako v Kežmarku. Ako keby to vtedy tušil. Jeho skóre sa ustálilo na pomere 35:35.  No predsa len Kežmarok víťazí. Rodné mesto i mesto jeho predkov sa pre tohto vzácneho muža stane aj miestom večného odpočinku. Nech mu je podtatranská zem ľahučká ako snehová perina. Odpočívaj v pokoji, Feri.

Za Ferkom odišla aj Daška…

Ing. Dagmar Debreová pracovala po príchode do Piešťan v koncernovom podniku Tesla Piešťany, kam nastúpila približne v rokoch 1986-88. Po Nežnej revolúcii zúročila svoje ekonomické znalosti, prešla do súkromného sektora a viedla účtovníctvo viacerým piešťanským živnostníkom a firmám.

Bola to milá, nežná, múdra a vzdelaná žena. Milá Daška, táto správa je najťažšia, čo v tieto dní píšem, lúčim sa s Tebou za všetkých kolegov z Tesly. Bola si také naše tiché, milé, rozvážne slniečko. Odpočívaj v pokoji. Už ste tam opäť niekde s Ferkom spolu a navždy…

Vyslovujem pozostalým, najbližšej rodine a priateľom v tieto ťaživé a smutné dni dvojnásobnú úprimnú sústrasť.

Viera Dusíková