Podoby džezu
Milí priatelia džezu a dobrej hudby, chcel som sa vyhnúť téme „pandémia“. Každý deň sa stretávame so správami o jej šírení, čísla sú hrozivé, opatrenia rušivé, názory nejednotné, nádej v nedohľadne. Chcel som písať o hudbe, o koncertoch, o tom, ako zostať v kontakte s dobrou hudbou, ako podporiť umelcov.
Jano Babič (Autor: red)
Muzikanti, skladatelia, organizátori prichádzajú s novými myšlienkami a projektmi. Z financovania vypadli príjmy zo vstupného. V najbližších mesiacoch sa plných koncertných sál asi nedočkáme. Hudba bez pomoci z verejných zdrojov a podpory štátnych inštitúcií neožije. Nesmieme nechať nové veci v šuplíku a nesmieme dať zaniknúť pokladom našej hudobnej kultúry a tradície.
O jednom z takých projektov sa vyjadrila aj vynikajúca umelkyňa, profesorka spevu VŠMU, Eva Šušková: „Mnoho vynikajúcich hudobných diel sa dostane do povedomia poslucháčov vďaka originálnemu vkladu interpreta. Najznámejšie tangá slovenských skladateľov si spájame s menami ako František Krištof Veselý či Janko Blaho, alebo v novších spracovaniach s Milanom Lasicom. Napriek svojej výraznej popularite však mnoho skladieb upadá do zabudnutia. Dôvodom je paradoxne ikonická interpretácia, ktorá svojou estetikou pôsobí na súčasného poslucháča príliš exaltovane a pateticky. Skladby sa stávajú ‚muzeálnymi‘, hoci by si ich esprit a originálny hudobný jazyk zaslúžil objaviť sa v aktuálnejšom interpretačnom a inštrumentačnom šate. Pre interpreta je veľkou výzvou vyhodnotiť vnútornú poetiku diela tak, aby preň našiel originálnu a vkusnú podobu s úctou k pôvodnému rukopisu a estetickému zámeru skladateľa. Pristúpiť ku kompozícii citlivo, ale tak, aby ich poňatie nebolo len snahou napodobiť ‚časy minulé‘ ani umelým a gýčovým ‚coverom‘, ale jedinečnou substanciou súčasného hudobného jazyka a osobnostným vkladom hudobníka, ktorý sa rád a s pokorou pohybuje po tenkom ľade hudobného priestoru.” Nádherne vystihnutá nutnosť prechádzať knižnicou nezabudnuteľných diel – slovenského tanga ako hudobného fenoménu – a predstaviť verejnosti jej vzácny obsah.
Podoby džezu spomenú okrúhle výročia. Jean „Django“ Reinhardt, francúzsky rómsky gitarista a skladateľ, patrí medzi najväčších gitarových hráčov všetkých čias. Bol prvý významný európsky džezmen, ktorý bol veľkým prínosom aj v Amerike. Narodil sa 23. januára 1910. Legendárny trombonista Juan Tizol sa narodil pred 120. rokmi na ostrove Puerto Rico. Ako člen orchestra Duke Ellingtona a spoluautor viacerých džezových štandardov sa zapísal do dejín vývoja a šírenia džezu.
Na stretnutie v nedeľu o 20. hodine na Rádiu Piešťany sa teší vám a džezu verný Jano Babič.
