Lockdown

Čo si dáš na raňajky? Nechce sa mi ničoho. Uvar teda, prosím, kávu. Dobre, keď tak pekne prosíš. Chceš s medom? Uhm, aspoň voľačo sladké v tomto poondiatom čase. Dopoludnia mám jedno online jednanie a potom budem makať. Chystáš sa rúbať stromy? Budem si robiť prípravy. Treba sa pripraviť. A načo? Čo ja viem načo? Čo keby všetko pozatvárali. Čo všetko? No všetko. Myslíš aj teba? Si normálna? O tom sa nežartuje. O čom – o tom? No… šak keby všetko zavreli, čo budeme jesť? Nič. To už teraz jeme. A potom? Ešte väčšie nič. Šak máme kávu.

No dobre, vidím, že s tebou sa nedá o ničom baviť. Idem radšej do kúpeľne. Ale nebuď dlho, lebo mne sa už chce. Aha, zrazu. Počkaj. Vyvetraj aj kuchyňu. Ale nie dlho, nech ani tam nie je výmraz.

Obedovať chceš ako vždy? Mne je to jedno. Tak o pol jednej? Môže byť. Objednáme si či mám variť? Var, chcem niečo dobré, domáce. Mám tam bryndzu, urobím halušky? Urob. Nechce sa mi s tým babrať. Tak sa nebabri. Objednáme si. Neobjednáme, radšej sa budem babrať.

Obed je hotový, poď k stolu. Veď som ti hovoril, že až o pol jednej. Pre mňa, za mňa, ja idem jesť, už som hladná. Tak počkaj, idem. Dobrú chuť. Dobrú. Výborné sú, len trošku viac mazľavé. Mal si si ich urobiť, boli by akurát suché a tvrdé. Čo sa paprčíš. Veď som povedal, že sú výborné. Nie, povedal si, že sú mazľavé! Nechytaj ma za slovíčka. Iba konštatujem. Tak nekonštatuj a jedz.

Pôjdeme dnes na vychádzku? Kam by si chcela ísť, veď je zima a lockdown. Zober psa. Tak ahoj. Ahoj. O chvíľu prídem. Ok. Ja uvarím čaj. Ale nie zelený, chcem ovocný. Dobre. Ja si dám pivo. Čože? Veď si hovoril, že ideš variť čaj. Áno, pre teba. Var. Chcela si teda zelený? Booože… čo som komu urobila?

Už som doma. Čo si zatiaľ podnikol? No šak ten čaj. Aha. Chcela si zelený. Ďakujem, je výborný, len trochu slabý, už mi je všetko jedno. Aj mne. Aj susedovi. Bola si so susedom? Áno. So susedom ideš a so mnou ani raz! Veď som ťa volala. Kedy? Po haluškách. My sme mali dnes halušky? Tie dni tak letia. Poďme si pozrieť telku. Nechce sa mi, idem si čítať. Dúfam, že je rozostlaté. Aký výmraz! Zabudli sme zavrieť okno. Hovor v jednotnom čísle. To môžem spať rovno na balkóne. Tak si tam ľahni a daj mi už konečne pokoj. Ja že ťa otravujem? Vôôôbec nie. Prečo by aj? Mne je už všetko jedno, budem spať na ulici. Tam nemôžeš. Prečo? Je lockdown.