Je kopec pri Piešťanoch strateným hradom?

Slovensko a hrady – to ide k sebe. Existuje všeobecne známa informácia, že na počet obyvateľov má práve naša krajina najviac rôznych pevností a sídiel. Desiatky z nich každoročne lákajú húfy návštevníkov. Najviac na Orave, Spiši, v Bratislave, Trenčíne, Starej Ľubovni a podobne. No a na opačnom brehu máme zasa ďalší extrém, teda hrady, ktoré sme doposiaľ nenašli. Netušíme, či ich je viac, ale vieme minimálne o jednom.

Počuli ste už niekedy o hrade Bana? Pravdepodobne nie, tak poďme poporiadku. „Príbeh“ tohto príspevku sa odohráva v katastri obce Moravany nad Váhom. Pre archeológov a historikov veľmi známe miesto. V chotári sa našla Moravianska venuša stará 22 800 rokov p. n. l. – maličká plastika ženy vyrezaná do mamutieho kla. Okrem nej aj pozostatky samotného mamuta či obrovské kvantum vecí po jeho pravekých lovcoch.

Ktovie, aké ďalšie tajomstvá sa stále ukrývajú pod miestnymi poliami a lesmi… Ak sa postavíte čelom k lesom Považského Inovca, spomedzi všetkých kopcov vám môže jeden padnúť do oka. Je celkom vysoký, kompletne zalesnený a pripomína pyramídu, resp. kužeľ. Má aj svoj názov – Hradište. Nie pre nič za nič. Na jeho vrchole sa nachádza čosi zaujímavé – valy, terasy, terénne úpravy, keramika, stopy po obydliach. Áno, máme tu dočinenia minimálne so starým hradiskom. Avšak je tu priestor na myšlienku, že práve na vrchu Hradište mohol stáť kedysi spomínaný hrad Bana. Samozrejme, netreba si to predstavovať ako stavbu podobnú Tematínu, Čachticiam či obdobným kamenným pevnostiam. Pravdepodobnejší je drevený variant.

Je o ňom niekoľko zmienok – vieme, že existoval, ale ešte sa ho nikomu nepodarilo lokalizovať. Najčastejšie prevláda názor, že sa asi nachádzal v obci Banka na mieste, kde je dnes kostol. Lokalita Hradište sa ale zdá oveľa pravdepodobnejšia. Čo všetko o hrade Bana vieme? Spomína sa v Anonymovej kronike (popri hradoch ako Šintava, Hlohovec, Trenčín a Beckov). Odhaduje sa, že existoval už v 9. storočí a významné postavenie mal ešte v preduhorskom období. V 13. storočí sa označuje ako Castrum Bana, jeho nástupcom sa stal hrad Tematín, ktorý je od lokality Hradište vzdialený vzdušnou čiarou len pár kilometrov.

Neďaleko Hradišťa viedla v stredoveku frekventovaná cesta spájajúca Ponitrie s Moravou. Viaže sa k nej zastávka miestneho náučného chodníka s názvom Trhovičná lúka. Čo viac, v susednej obci Ducové sa nachádzal kedysi brod cez Váh. Dokazuje to aj starý názov obce – Ducibrod. Samotný Kostolec je dobre viditeľný aj z vrcholu Hradište. Obe miesta, Kostolec i Hradište, akoby tvorili dve strážne veže spomenutej stredovekej cesty.

Čo ďalej s istotou vieme? Vrchol kopca bol jednoznačne osídlený ľuďmi, to je fakt. Vidno valy, široké terasy aj ohraničenie celého miesta. Najlepší pohľad na miesto poskytujú radarové mapy z katasterportálu. Práve nedávno sa skompletizoval záznam terénu celého Hradišťa, vďaka čomu je možné si ho prezrieť z pohodlia domova. Fyzicky sa však miesto najlepšie obzerá počas jesene, keď nie je bujne zarastené vegetáciou a listnaté stromy nebránia vo výhľade do širokého okolia.

Na vrchole kopca sa už raz uskutočnil archeologických výskum, ale na veľmi malej ploche a len na najvyššej plošine. Viedol ho Alexander Ruttkay v roku 1973. Našli sa tu viaceré historické predmety. Každopádne sa preskúmala (čiastočne) len najvyššia plošina kopca. V jej širšom okolí (terasy, priestor ohraničený valom) ešte nikto neviedol žiadny výskum.

Nebolo by zaujímavé, ak by sa v lokalite Hradište uskutočnil archeologický prieskum? Kontaktoval som niekoľko médií, dve súkromné archeologické spoločnosti aj Slovenskú akadémiu vied. Dostal som odpoveď len zo SAV, parafrázujem – archeologický výskum sa nedá uskutočniť. Ja archeológ nie som a už vôbec nechcem porušovať zákon, preto som v tomto smere bezmocný. Uvidíme, čo čas prinesie. Možno sa do terénu niekedy zahryznú aj profesionáli a odkryjú časť stratenej histórie. Tomáš Blahuta