Bylinkárka Anna Kopáčová píše knihy, v druhej nájdu recepty najmä onkologickí pacienti

Táto gazdinka však okrem klasického varenia a pečenia zvláda aj receptúry z liečivých byliniek. Striedajú sa u nej televízne štáby aj novinári. Nás raz privítala s veľkým listom lopúcha na hlave, bolo to do popuku. Rada sa smeje, rada žartuje a teraz aj píše knihy. Z noci do rána sa z nich stávajú bestsellery.

Predstavte nám, prosím, svoju novú knihu.

Moja druhá kniha, ktorá práve vyšla, sa nazýva Zabudnuté bylinky. Čitateľ sa v nej dočíta o bylinkách, na ktoré sa zabudlo. Nájde botanický opis rastliny, čo obsahuje, na čo sa v minulosti používala, na čo sa používa dnes, čo si z rastlinky môžeme urobiť, ale hlavne je tam veľa bylinkových receptov.

Čím sa táto publikácia líši od prvej a komu je najmä určená?

Moja prvá kniha sa volá Zdravie z byliniek a druhá, ako som už spomínala – Zabudnuté bylinky. Už ich názov naznačuje rozdielnosti. Líšia sa tým, že v prvej knihe sú opísané bylinky a rôzne recepty z nich, ktoré sa dnes bežne používajú, v druhej sú bylinky, na ktoré sa už akosi pozabudlo. Možno je to aj tým, že cudzokrajné bylinky vytláčajú naše slovenské. Knihy sa líšia tiež v tom, že druhá je určená hlavne pre onkologických pacientov, ktorí tam nájdu niekoľko bylinkových receptov.

Koľko príbehov je za jednotlivými bylinkami – receptmi. Viete nám spomenúť aspoň dva-tri príbehy žien, mužov, detí – chorých či zdravých, ktorí vás vyhľadali?

Spomeniem jednu pani doktorku staršieho veku, ktorú bolelo medzi lopatkami. Prišla za mnou, opísala mi svoju bolesť, myslela si, že má zápal priedušiek. Rozmýšľala som a po chvíli sa jej spýtala, kedy jej naposledy robili sono brucha, hlavne pankreasu. Ona odpovedala, že ešte jej ho nik nerobil. Poradila som jej, nech sa na sonografiu objedná. Poslúchla ma a to bolo šťastie, na pankrease mala zhubný nádor, ktorý sa dal vyoperovať. No a potom sme to doliečili bylinkovým práškom. Doktorka sa čudovala, ako som na to mohla prísť. Keď pacienta pozorne počúvate, prídete na to, čo mu asi bude. Pani žije, aj keď prešlo odvtedy už viac ako dvadsať rokov.

Istá staršia pani mala rakovinu štítnej žľazy. Ihneď som ju poslala k lekárovi, tu sa neoplatí experimentovať s bylinkami. Všetko som jej vysvetlila – budú ju ožarovať, potom nesmie s nikým prísť do styku, lebo látka je nebezpečne rádioaktívna. Žľaza sa zmenšila a polovicu jej vyoperovali. Dostala lieky a dodnes sa lieči aj bylinkami.

Mala som pacientku, ktorá bola z východu, prišla s neplodnosťou. Po vypočutí som jej poradila ľanový obklad a hovorím: „Do kastrólika dáte ľanové semeno.“ Ona sa ma opýtala: „Čo je kastrólik?“ Keď som jej vysvetlila, že je to menší hrnček, obe sme sa na tom schuti zasmiali.

Dosť často chodia ku mne s malými deťmi, ktoré trpia ekzémom. Poradím im rôzne mastičky, čaje, ale hlavne kúpele z orechových listov, ovsenej slamy či dubovej kôry, a verte, že to pomáha.

S akými diagnózami k vám najčastejšie ľudia prichádzajú a aké rady im odovzdávate?

Moja špecializácia je mužská a ženská neplodnosť. Záleží to od diagnózy, s akou žena príde. Sú rôzne diagnózy a podľa toho im poradím – môžu to byť cysty, myomy, upchaté vajcovody, polycystické vaječníky, endometrióza, slabá maternica, malá maternica, otočená maternica, ba dokonca zhubné nádory. U mužov sú to pomalé, slabé spermie, málo spermií, ich zlá morfológia, mŕtve spermie, dokonca úplná neplodnosť a mnohé iné poruchy.

Ďalej chodia za mnou ľudia s nachladnutím, zo zlým trávením, bolesťami kĺbov, svalov, reumou, dnou, so zlomeninami, so zápalmi dýchacích ciest, upchatými dutinami či silným suchým kašľom, bolesťami hlavy, žalúdka, brucha, s ťažkým ekzémom, psoriázou atď. Potom podľa toho, čo človeku je, mu poradím.

Kedysi ste spomínali, že je dobré, ak žena príde na vyšetrenie neumytá, lebo jej pach vám kadečo napovie.

To je pravda, ale nemyslela som, aby sa neumyla, len som myslela, že sa ťažšie liečia pacientky, ktoré sú príliš navoňané, a tak prekryjú pach tela. Podľa pachu viem zistiť, čo človeku je. Ak cítiť kyslý či močovinový pach tela, hneď viem, že sú to obličky, ak ide o sladkavý alebo acetónový pach, môže to naznačiť cukrovku. Ak je pach tela rybací, môže ísť o pohlavné infekcie. Ak človek doslova smrdí, aj keď je umytý, môže to naznačovať hnilobnú baktériu, ak mu páchne z úst, treba navštíviť zubára, ak je pach z úst akoby pečeňový, môže ísť o hepatitídu či zápal pečene.

K istej žene po pôrode prišiel do izby lekár, bol to jej známy. Nadýchol sa, zvraštil nos aj čelo a povedal: „To je na antibiotiká, tento závan, čo ide od teba.“ Cítite to aj vy?

Keď lekár povedal, že potrebuje antibiotiká, pani mohla dostať napríklad zápal maternice, prsníka, mohla schytať nemocničnú baktériu, tie sú vysoko nebezpečné, na to veľa ľudí zomrelo. Lekár mal v tomto prípade iste pravdu. Keď sa žena vylieči, potom to dotiahneme bylinkami. Sú rôzne bylinky, ktoré sú prírodnými antibiotikami: žaburinka menšia, psojazyk lekársky, kapucínka väčšia, hrdobárka obyčajná, repík lekársky, cesnak, cibuľa, pór a iné.

Aká bylinka by nemala chýbať vo vianočnom čaji? Alebo na stole či radiátore? A prečo tam má byť?

Na radiátor by som dala pomarančovú alebo citrónovú kôru. Táto vôňa rozvonia krásne byt, vždy mi pripomína vianočné sviatky.

Vianočný čaj pripravíme takto: rovnakým dielom dáme kvet ibišteku sudánskeho, roztlčený plod šípky, pomarančovú kôru, škoricovú kôru, dva roztlčené klinčeky. Bylinky spolu zmiešame a zalejeme 2,5 dl vody. Jednu čajovú lyžičku namiešanej zmesi zalejeme vriacou vodou, desať minút lúhujeme, precedíme a osladíme medom a citrónom.

Vianočný grog si uvaríme z decilitra rumu alebo slivovice, pol lyžice vody, štyroch polievkových lyžíc medu, desiatich klinčekov a s trochou nalámanej škorice. Okrem alkoholu všetko spolu povaríme asi desať minút, prilejeme alkohol, odstavíme a môžeme podávať.

Koľkoročné skúsenosti už pretavujete do praxe? A ako sa to celé začalo?

Začalo sa to tak, že som mala niekoľko potratov a potom som ostala neplodná. Zoznámila som sa s bylinkárkou Katarínkou z blízkej obce a tá ma dala do poriadku. Aj keď som z bylinkárskej rodiny a pila som ženské čaje, nepomohlo to. Pani Katarínka ma z toho dostala rôznymi zábalmi, pitím čajov, naparovačkámi zospodu. Túto skúsenosť som sa od nej naučila, a tak už vyše štyridsať rokov pomáham ľuďom s ich trápeniami.

Vy sama veľmi bylinkové čaje nepijete, ale vyliečili ste svojho muža po dvoch infarktoch. Ako ste to dokázali?

Mám viacero nerestí. Jedna z nich je, že keď nemusím, bylinkové čaje nepijem, ale keď cítim, že na mňa niečo lezie, spravím si dobrý bylinkový čaj. Inak pijem ovocné sirupy riedené vodou.

Muža najprv odviezli do nemocnice, bol tam osem dní, prekonal ťažkú mozgovú príhodu. Potom ho poslali domov a viete, čo mi povedali? Vy si ho sama dáte do poriadku. Mám doma dcérku, ktorá vyštudovala fyzioterapiu, myslíte, že ju poslúchal, ani náhodou. Tak som zašla k obvodnej pani doktorke a pýtala som sa, či niekoho nemajú. Chodila k nám – pondelky, stredy a piatky – pani z agentúry domácej starostlivosti. Rozhýbala ho, začo jej patrí veľká vďaka. Poďakovanie patrí aj našej milej pani lekárke, že spomínanú paniu poslala. No a potom sme robili masáže, chodili do Trebatíc do fitnescentra, pili čaje, užívali kvapky. V prvom rade chcem povedať, že veľkú úlohu zohrala aj mužova pevná vôľa. I keď je niekedy mrchavý, som rada, že je tu s nami.

Kedy podľa vás treba užívať-neužívať bylinky?

Bylinky sa užívajú aj ako prevencia s prestávkami, nikdy neužívame jednu dlhodobo. Bylinky by sme mali striedať a robiť prestávky. Keď človek ochorie, lieči sa u lekára. Ako podpornú liečbu môže zvoliť alternatívnu medicínu. Vtedy sa žiadny lekár nenahnevá, keď si dáte šálku dobrého čaju. Bylinky by nemali užívať ľudia, ktorí berú lieky na riedenie krvi, kardiotoniká, betablokátory či antidepresíva.

Ako správne vysušiť a uchovať bylinky v dobrom, kvalitnom stave, aby sa z nich nevytratili liečivé látky?

Keď prinesiem bylinky z prírody domov, suším ich na roštoch, počas dňa ich obraciam, potom ich nastrihám. Z bývalej roboty som si priniesla škatuľky, do ktorých ich uskladním. Na každú škatuľku napíšem názov bylinky a rok zberu. Takto vydržia aj rok. Po roku ich nevyhodím, ale použijem ich napríklad na kúpeľ či obklad.

V živote ste stretli mnoho vzácnych ľudí, liečiteľov. Ktorý z nich a prečo sa natrvalo stal vaším VIP bylinkárom a prečo?

Mojou srdcovkou bol český bylinkár Pavel Váňa z Nového Bydžova. O bylinkách vedel krásne a milo rozprávať. Bol to človek skromný, múdry, dobrý. Kazetu, ktorú mi podaroval, si púšťam skoro každý deň. Ďalej to bol Josef Anton Zentrich. Títo bylinkári už nie sú medzi nami. Z českých žijúcich bylinkárov mi zostali Láďa Vytásek, Radka Svatošová, Jarmila Podhorná z Brodeku u Konice, lekári Petr Nohel a Zbyněk Mlčoch. Zo slovenských bylinkárov sú to Janko Dedík, Anton Blahuš či Lýdia Šimková, je tu aj klub zberateľov a pestovateľov liečivých rastlín. Poznám veľa vzácnych a dobrých ľudí.

Svoj život delíte skoro rovnakým dielom medzi svoju rodinu a ľudí, ktorí vás oslovujú s prosbou o pomoc. Dá sa to skĺbiť, aby ste mali aj chvíľu času na relax a chvíle oddychu?

Pri tejto prekrásnej práci sa nedá oddychovať. Viem si to však rozdeliť tak, aby rodina a hlavne muž netrpel. Ľudí prijímam vždy v utorok a vo štvrtok od 11.00 do 14.30 h. Potom sa venujem rodine a do konca roka musím robiť, chodím na brigády. Nikdy som nebola pri mori či na dovolenke, aj keď som mala v robote dovolenku, vždy som doma pomáhala ľuďom v ich trápení a bolestiach. Pomáhala som tehotným ženám naprávať bábätká, keď im opätovne hrozil potrat, lebo už predtým zažili viac potratov. Musím sa ešte pochváliť, že práve dokončujem svoju tretiu knihu. Ešte neviem, aký jej dám názov, ale niečo vymyslím.

Na záver chcem čitateľom Piešťanského týždňa zaželať požehnané a spokojné vianočné sviatky a šťastný nový rok, a hlavne – mier.