Medovníky poznali gazdinky už v praveku

Prísady do medovníkov poznal každý medovnikár naspamäť, každý mal svoj vlastný recept, z toho dôvodu mali medovníky od rôznych majstrov rôzne chute. Spočiatku boli rozšírené najmä v mestskom prostredí, prostredníctvom pútí a jarmokov sa však dostali i na vidiek.

Na jarmokoch sa predávali medovníky v podobe sŕdc, ktoré ako dary lásky venovali mládenci dievčatám, deťom rodičia kupovali medovníky v tvare hračky – koníka, bábiky, husára…, na púťach bolo možné nájsť medovníky s náboženskými motívmi. Ako spomienkové predmety sa medovníky istý čas vystavovali medzi oknami v prednej izbe a až potom ich bolo možné zjesť.

S pečením medovníkov súvisel vznik a používanie medovníkových foriem. Spočiatku sa piekli v hlinených, prípadne v kamenných formách, neskôr v jednoduchých okrúhlych drevených formách bez ozdôb. V 17.-18. storočí, počas najväčšieho rozkvetu medovnikárskeho remesla, sa začali na otláčanie medovníkového cesta využívať drevené bohato vyrezávané formy. Šikovní medovnikárski majstri si ich vedeli zhotoviť sami, prípadne ich dávali vyrobiť na objednávku rezbárom.

Koncom 19. storočia, v súvislosti s postupným úpadkom medovnikárskeho remesla, zaniká i používanie drevených foriem. Nahradili ich lacnejšie, hromadne vyrábané plechové formičky, používané pri pečení dodnes. Bohatú zbierku drevených medovníkových foriem, ktoré pochádzajú z druhej polovice 19. storočia, je možné vidieť v Gemersko-malohontskom múzeu. Sú zhotovené z tvrdeného dreva, do ktorého je vyrytý dekoratívny motív.

Zaujímavosti

– Med a výrobky z neho patrili medzi najstaršie pokrmy človeka. Už praveký človek prišiel na myšlienku zamiesiť múku s medom (od divých včiel) a v hlinenej formičke upiecť z tohto cesta sladký pagáč – čo možno považovať za zrod medovníčkov.

– Antickí Gréci pri slávnostných príležitostiach rozdávali perníky rôznych tvarov. V jednom egyptskom hrobe starom viac tisíc rokov sa našlo medové pečivo.

– Medovnikárstvo ako remeslo jestvovalo na Slovensku už v 14. storočí. V starých písomných dokladoch z rokov 1379 až 1434 sa píše o prešporských medovnikároch ako o daňových poplatníkoch.

– Dobrý medovnikársky remeselník sa musel dokonale vyznať aj v rezbárskom umení.

Mnohé zachované exempláre drevených perníkových foriem sú umeleckými skvostmi rezbárskeho ľudového umenia. Pernikárske a rezbárske remeslá sa nevyhnutne spojili.

– Strediskom a východiskom pernikárskeho remesla na Slovensku, ba v celom bývalom Uhorsku, bola Bratislava, kde bol založený prvý pernikársky cech v Uhorsku. V Bratislave sa vyhotovovali a upotrebúvali mnohé vzácne formy rôznych typov.

– V dôsledku hromadnej výroby lacných plechových foriem, ktoré sa používajú i dnes, sa strácal záujem o formy vyrezávané z dreva. Prirodzene, pre nedostatočný dopyt a odbyt ich rezbári prestali robiť. Remeslo tohto druhu zaniklo.

– Med je prírodný, ľahko stráviteľný pokrm, ktorý obsahuje nielen jednoduché cukry, bielkoviny, minerálne látky, vodu, ale aj vzácne enzymatické a antibakteriálne látky. Preto aj pečivo, ktoré med obsahuje, je hodnotné a má vlastnosti, ktoré cukrové pečivo nemá. Je výživnejšie, ľahšie stráviteľné, trvanlivé, zachováva si chuť a príjemnú vôňu, je vláčne a jemné.

– Cesto s medom má tú výbornú vlastnosť, že ani surové, ani upečené státím nestráca na akosti a chuti, ale, naopak, zlepšuje sa.

(ab)