Betlehemská hviezda mohla byť kométa či supernova

  • Kultúra a spoločnosť
  • 25. decembra 2020, 00:01

Kračúň krajom kráča. Divné slovné spojenie. Možno na prvý pohľad absolútne nesúvisiace s týmto obdobím roka, ale len na prvý pohľad. Vianoce pre každého znamenajú niečo iné. Niekto sa teší na kapustnicu a rybu, iný na darčeky. Tretí na rodinnú pohodu, hektické naháňanie darčekov, patologické predbiehanie sa v tom, kto bude mať čistejšie okná. Alebo kto napečie viac zákuskov.

Kométu pravdepodobne prvýkrát zobrazil maliar Giotto di Bondone v 14. storočí. ilustr. foto: sk.wikipedia.org, foto: es.m.wikipedia.org

Kračúň kráčal do svetla

Akosi mimovoľne sa však z tohto, pre obchodníkov najhojnejšieho obdobia roka, vytratila tá pravá podstata. Podstata, ktorú naši predkovia slávili, uctievali, očakávali a velebili. Ak vám teraz napadne pokračovanie v štýle „narodil sa Kristus Pán, veseľme sa…”, ste trochu vzdialení od pravdy. Kresťania len vhodne marketingovo napasovali narodenie ich Spasiteľa na obdobie, ktoré naši pohanskí, keltskí a druidskí prapredkovia odpozorovali. Dnes o náš voľný čas bojuje toľko aktivít, že už nevnímame to, že práve v období zimného slnovratu, ktorý nastáva okolo 22. decembra, sú noci najdlhšie a dni, naopak, najkratšie.

Noc mala pre našich predkov nádych tajomna, mysticity, ba až strachu. Noc patrila démonom, strašidlám a bytostiam z iného sveta. Jednoducho nebola to pravé orechové. No a práve zlomom v okamihu zimného slnovratu sa začali dni predlžovať a zlé noci skracovať. Pomyslený Kračúň sa prekráčal krôčik za krôčikom k svetlejšiemu začiatku a opätovnému zrodu všetkého nového, ktoré vrcholí na jar.

Ešte dodnes sa v južných oblastiach stredného a východného Slovenska používa na pomenovanie Vianoc práve Kračúň. Takisto ako v Maďarsku „Karácsony”. Či už slovko kračúň pochádza zo slova krátiť, alebo z latinského creatio, čo znamená narodenie, je tak či tak jedno. V deň slnovratu sa konali rôzne slávnosti oslavujúce opätovné predlžovanie sa dní a ústup temnej noci.

Hviezdu videli na východe

Vianoce v kresťanskom ponímaní k nám prišli až približne v štvrtom storočí. Nie je asi náhodné načasovanie príchodu Spasiteľa, teda znovuzrodenie v kresťanskom ponímaní, práve na toto obdobie. Veď napokon, keď mali pohania silne vžitý nejaký zvyk, tak prečo ho nepretransformovať do potrebnej podoby.

Z astronomického hľadiska by nás mohla zaujať kométa alebo hviezda, na základe ktorej mudrci pricestovali do Betlehema. Evanjelium podľa Matúša v Starom zákone uvádza: „Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.” Historické záznamy v tomto smere sa veľmi ťažko posudzujú, lebo hypotetické obdobie života Ježiša z Nazaretu je veľmi komplikované a takmer nemožné dokázať. Z historických kresieb je možné odhadnúť len to, že do 14. storočia sa nad jasličkami v Betleheme objavovala hviezda. Prvýkrát bola pravdepodobne zobrazená kométa Giottom di Bondone práve v 14. storočí.

Kométy však v histórii vždy predpovedali nepriaznivé udalosti, preto je veľmi nepravdepodobné, že by trom učencom ukazovala smer do Betlehemu práve kométa. Aj keď vylúčené to nie je. Dlhoperiodické kométy, ktoré sa objavujú na pozemskom nebi, môžu počas svojho života obehnúť popri Zemi niekedy len raz a viackrát ich už vidieť nemusíme. Ak by však bola pozorovaná veľmi jasná a výrazná kométa, určite by sa o nej dochovali záznamy v čínskych, indických, východných, ale aj európskych a ostatných historických záznamoch. Nič také sa však v súvislosti s týmto obdobím nepodarilo zosúladiť tak, aby sa zhodovali do rovnakého obdobia.

„Chudinka“ kométa za nič nemôže

Kométy však v historických análoch predpovedali vždy niečo zlé: pohromu, mor, povodne, smrť vladára a podobne. Nie je preto logické, že by práve takúto výnimočnú, priam v kresťanskom ponímaní až jedinečnú a nenahraditeľnú udalosť mohla predpovedať kométa. Tá chudinka kométa, ktorá vo svojej vedeckej prapodstate za nič vlastne nemôže. Stvorí sa niekde v najvzdialenejších kútoch našej slnečnej sústavy zo zvyškov, ktoré ostali z formovania planét v prvopočiatkoch vzniku slnečnej sústavy. Gravitačná príťažlivosť Slnka a nejaký iný hybný impulz ju nasmerujú na dráhu, po ktorej si obieha stovky, tisícky až milióny rokov. Až pokým sa jej hmota pri návratoch k Slnku úplne nevyparí. Zmes ľadu, oxidov, pevných látok, metánu, amoniaku a čiastočiek medziplanetárnej hmoty tvorí jadro kométy, ktoré sa pri priblížení k Slnku ohreje a pôsobením tlaku slnečného vetra vyformuje chvost.

Pomyselnou betlehemskou hviezdou by mohla byť aj jasná planéta, napríklad Venuša alebo Jupiter. Venuša je zvyčajne pozorovateľná na večernej, prípadne rannej oblohe pred alebo po západe Slnka. Planétu Jupiter môžeme na nočnej oblohe pri vhodnej konštelácii vidieť počas celej noci. Obe planéty sú pomerne výrazné a jasné.

Do úvahy by mohla pripadať aj konjunkcia týchto planét. Pri veľmi tesnej konjunkcii, prípadne zákryte týchto telies sa jasnosti oboch sčítavajú, čím vznikne veľmi nápadný objekt na oblohe. Tesné priblíženia a zákryty týchto planét nastávajú veľmi zriedkavo.

Jasným objektom na oblohe by mohla byť aj veľmi jasná supernova. Hviezda, ktorá ukončí svoj život obrovským výbuchom, pri ktorom vznikne extrémne množstvo energie a svetla. Najstarší historický záznam o pozorovaní novej hviezdy na oblohe pochádza asi z roku 1006. Zo staršieho obdobia záznamy neexistujú. Ľudia pozorovali oblohu odnepamäti, záznamy o zatmeniach Slnka pochádzajú z obdobia druhého tisícročia pred naším letopočtom z čínskych kroník. Takou perličkou k supernovám by mohla byť Keplerova nova z roku 1604, ktorá poslúžila Galileovi na dôkaz toho, že vesmír nie je nemenný.

Zimný slnovrat na Bohdana

Či to bolo tak, alebo onak, jedno je isté – zimným slnovratom začína deň nadobúdať svoju silu. Noci sú kratšie. A či už išli mudrci za hviezdou, kométou alebo jasnou novou, je jedno. Takisto ako je jedno, či vôbec nejakí mudrci niekam šli. Vianoce sú v každom z nás a je len na nás, ako ich pojmeme. Kračúň príde tento rok 21. decembra o 11:02. (Meniny v ten deň oslavuje Bohdan – pozn. red.) Vtedy Slnko zdanlivo vstúpi do znamenia Kozorožca. Od tohto okamihu sa začne astronomická zima, severná pologuľa sa začne od Slnka odkláňať a naopak južná prikláňať, Slnko začne zdanlivo na svojej nebeskej dráhe stúpať vyššie a vyššie…

Peter Zbončák

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 3. mája. Tento deň je Dňom Slnka a Svetovým dňom slobody tlače. Meniny má Galina, Timea.
  • 03.05.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je sobota 4. mája. Tento deň je Výročím úmrtia M. R. Štefánika, Medzinárodným dňom hasičov a Sviatkom sv. Floriána…
  • 04.05.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je nedeľa 5. mája. Tento deň je Medzinárodným dňom pôrodných asistentiek a Svetovým dňom hygieny rúk. Meniny má Lesia,…
  • 05.05.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
nedeľa, 5. mája 2024
Meniny má Lesana, zajtra Hermína