Úprimná túžba po príchode Spasiteľa
Možno nikdy sme nečakali na príchod Spasiteľa viac ako teraz. Skutočne už túžime po predošlej slobode, po vykúpení zo všade číhajúcej choroby, zo strachu o živobytie. Voláme so žalmistom: „Vráť sa, ó, Hospodine! Dokedy….?“ (Žalm 90, 13) Prežívame takto už dlhotrvajúci advent.
Na druhej strane tento čas mohol byť a aj bol pre mnohých skutočne požehnaným, tak ako môže byť každý advent. Akoby prišiel aj taký sabatický rok, aký bol zvykom zachovávať i v Starej zmluve, u Židov. V takomto roku sa malo pole nechať ležať úhorom, odpúšťali sa dlhy, prepúšťali otroci… A predsa Boží národ veril, že sa Boh o nich postará.
Aj tento rok bol pre nás rokom, v ktorom sme sa mohli zastaviť, v niečom si možno oddýchnuť, nájsť si čas na to, čo bolo dávno zanedbané, alebo na niekoho, na koho sme predtým čas nemali. Alebo sme si mohli veľa vecí uvedomiť. Napríklad v Taliansku sa jeden 83-ročný starček uzdravil z covidu. Keď opúšťal nemocnicu, dostal faktúru za použitie pľúcnej ventilácie. Starček si ju pozrel a veľmi sa rozplakal. Zriadenci ho utešovali. Vraveli mu, že veď to sa nejako vyrieši, nejaké peniaze sa nájdu. Starček plakal ďalej a ešte viac.
Keď sa starček utíšil, povedal im: „Ja neplačem pre tie peniaze, aj keď ste mi za jeden deň, čo som bol napojený na pľúcnu ventiláciu, naúčtovali 500 eur. Ja plačem preto, že mi Pán Boh umožnil dýchať kyslík celých mojich 83 rokov každý deň zadarmo a ja som mu za tento vzácny dar nikdy ani len nepoďakoval.“
Veríme, že aj takéto obdobie sa raz skončí a my uvidíme svetlo na konci tunela. Zaznieva nám zasľúbenie Božie: „Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.“ (Iz 9,1) Ježiš prišiel v plnosti času, aby vykúpil svoj ľud zo zajatia zlých mocností. Mnohých ľudí uzdravil na tele i na duši.
On opäť prichádza, aby konal pri nás svoje dielo spásy. Volajme k Nemu ako učeníci na mori, keď zaspal: „Zachráň nás, Pane, hynieme.“ A On aj nám hovorí: „Čo sa strachujete ľudia malej viery?“ …I nastalo veľké utíšenie (Mt 8, 23).
Pán Boh sa rozhodol napraviť nás tvrdou rukou. „Žiadna prísna výchova dokiaľ trvá, nezdá sa radostnou, ale žalostnou, potom však prináša ovocie spravodlivosti a posvätenia tým, ktorí boli ňou pocvičení.“ (Žid 12, 11) Ak stratíme trpezlivosť, môže to dopadnúť ešte horšie. Nech teda aj takýto Boží príchod nie je pre nás na odsúdenie, ale na spasenie.
Prajem Vám, aby sme sa k Nemu tieto Vianoce v našich rodinách obrátili, aby sme k Nemu viac volali a pocítime, že On sa vráti k nám – vraví Hospodin mocností (Zach 1, 3). Prajem Vám požehnané Vianoce, keď naozaj budeme z celého srdca vítať Spasiteľa, ktorý prichádza, aby spasil hriešnikov. (1. Tim 1,15)
ThDr. Branislav Dolinský, zborový farár Cirkevného zboru ECAV Piešťan
