Ako slávili Vianoce naši predkovia: Obrady a tradície mali magickú moc

  • História
  • 24. decembra 2020, 00:01

Kresťania sa v minulosti na vianočné sviatky pripravovali už dlhší čas pred Štedrým dňom. Vianoce našich dávnych predkov boli poprepletané očakávaním a vďačnosťou z príchodu Božieho dieťaťa na svet, spolu s rôznymi obradmi, obyčajmi a tradíciami.

Ozdobovanie vianočného stromčeka. Foto_ archív BMIW

Strigy do stajne nevpustili

Zvyky a obyčaje v zimnom období vrcholili v takzvané stridžie dni – deň sv. Kataríny, Ondreja, Barbory, Mikuláša, Lucie a Tomáša. Názov „stridžie dni“ vychádza z poverovej predstavy, že počas nich sa aktivizovali démonické sily. Podľa predstáv ľudu, dokonca ešte aj v prvej polovici 20. storočia, sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do stajní, aby odobrali kravám mlieko.

Pretože po tieto dni nikto žiadnu ženu – s výnimkou domácich – do stajne nepustil, strigy vraj využívali svoje schopnosti premeniť sa na niektoré zviera, zvyčajne na mačku, aby sa v nestráženom okamihu dostali k dobytku. Niektoré strigy sa vraj dokázali pretiahnuť aj cez úzke štrbiny medzi dverami, oknami i cez kľúčovú dierku, preto najčastejšie gazda alebo gazdiná urobili na takýchto miestach cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže, prípadne okolo každého možného prechodu nakreslili ešte aj kruh.

Advent oznamuje príchod

V liturgickom kalendári predchádza Štedrému dňu obdobie nazývané advent. Názov pochádza z latinského slova adventus a znamená príchod – príchod Ježiša Krista. Ide o obdobie vymedzené štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista, o obdobie vlastnej duchovnej prípravy na Vianoce. S adventom boli spojené pôstne dni, keď sa popri duši malo očistiť i telo, zriecť sa mäsa a mäsových výrobkov.

Očistou, samozrejme, prechádzali aj domácnosti. Akým spôsobom upratovali gazdiné svoju domácnosť bez hygienických a čistiacich prostriedkov, práčok a vysávačov? Namáhavo, ale ekologicky. Odtiahli alebo vyniesli nábytok z izby a zvnútra vybielili steny, vymazali hlinenú podlahu, pričom jamky v zemi najprv pozatierali guľôčkami, alebo hlinenú podlahu len pokropili vodou a zamietli. Vyumývali obloky, umyli špinavé riady, poprali, čo bolo treba, a nakoniec obliekli čisté obliečky na periny. Najlepšie bolo dať obliečky jeden alebo dva dni pred Štedrým dňom a dávať pozor, aby sa „neupískali“. Gazdiná vo vyupratovanom dome ešte poslednýkrát skontrolovala všetky zásoby, nachystala teplú vodu a v drevenom korýtku vykúpala všetky deti, aby boli na Štedrý deň čisté, ľuďom a Pánu Bohu milé. A keď už bola všetko poriadené, nastala samotná príprava Štedrého dňa.

Štedrý deň bol osudový

Štedrý deň bol medzníkom medzi ubúdajúcim a pribúdajúcim svetlom, ktoré na svet prináša slnko. Po celý deň sa ľudia snažili usmerňovať svoje konanie, pretože platila mágia počiatku. Čo a ako konali v tento deň, tak sa malo konať po celý rok. Preto platili rôzne príkazy a zákazy – nesmelo sa nič požičiavať a dovtedy požičané sa muselo rozhodne vrátiť. Zisťovalo sa, či prvý návštevník do domu prichádza zhora alebo zdola, lebo podľa toho mal domácim pribúdať alebo odbúdať majetok.

Po celý deň robili gazda a gazdiná úkony, ktoré mali zabezpečiť ľudom zdravie, hospodárstvu prosperitu a hojnú úrodu, zvieratám silu. Tento deň sa v tradičnej kultúre považoval za osudový a jeho príprava sa začínala ešte v noci pred Štedrým dňom, pretože pečenie muselo byť hotové do štedrovečerného rána. Vianočným cestom, ktoré ostalo z pečenia chleba a koláčov a malo vraj magickú moc, poobtierali stromy, aby dobre rodili.

A kým gazdiná mala robotu v dome, gazda dal statku po troche z obradného koláča so zapečeným petržlenom, oblátkou i cesnakom. Psovi, kohútovi a gunárovi dal tiež cesnak, aby sa nebáli a boli odvážni. Do studne nasypali trochu soli, dali orech alebo cesnak, aby aj v budúcom roku bolo v nej dostatok dobrej vody. Do upravenej izby priniesli trochu slamy, ktorá mala pripomínať zrod nového života – narodenie Ježiška na slame.

Na stole nechýbala pšenica ani minca

K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Vznik vianočného stromčeka, ako ho vnímame my, sa spája so 16. storočím a mestským protestantským prostredím. Na územie Slovenska sa zvyk zdobenia stromčeka dostal až v polovici 19. storočia, najprv v mestskom prostredí, a koncom 19. storočia zavítal aj na vidiek. Jeho prvotnou úlohou však nebola estetika, ale mal zabezpečiť prosperitu. Zavesil sa na hradu nad štedrovečerný stôl a ozdobil sa orechmi, jabĺčkami, so slamy zhotovenými ozdobami a retiazkami. Atmosféru Vianoc často dopĺňali aj betlehemy.

Nasledovala príprava štedrovečerného stola. Gazdiná dôsledne dodržiavala všetko, čo sa naučila od svojej mamy a starej mamy. Nastrela čistý sviatočný podomácky utkaný obrus – biely s ozdobným vytkávaním z bielych priadzí. Každý predmet a každá plodina mali na sviatočnom stole svoj presne vymedzený účel. Pod obrusom bola na stolovej doske rozsypaná pšenica, proso, mak, fazuľa, šošovica, hrach, lieskové oriešky aj šípky. Na stole nesmeli chýbať drobné mince, ktoré sa vkladali pod obrus, aby všetkého mali v budúcom roku domáci dostatok; podobnú moc mali aj šupinky z ryby. Na stole nechýbali jabĺčka a orechy, miesto sa našlo aj pre cibuľu, cesnak, med i pre fľašu s hriatym alebo pálenkou. Na stole bola sviečka, v rohoch chlieb a koláče.

Pri večeri použili všetky plodiny

K spoločnému štedrovečernému stolu sa mala zísť celá rodina. Štedrosť večere sa prejavovala predovšetkým v množstve jedál, ktoré boli pripravované. Použili sa všetky plodiny, ktoré sa na hospodárstve pestovali, aby bola zabezpečená hojnosť v nasledujúcom roku.

Stôl stál v kúte izby a bol považovaný za posvätné miesto. Pod stôl sa ukladalo poľnohospodárske náradie ako motyky či sekera, ktoré mali zabezpečiť dobré pracovné výsledky. Okolo stola sa obtočila reťaz symbolizujúca rodinnú súdržnosť. Gazda zapálil sviečku na stole a do všetkých kútov nahádzal orechy ako dar mŕtvym predkom. Po spoločnej modlitbe zaželal rodine šťastné sviatky. Potom nalial každému víno či pálenku, podal oblátku s medom a cesnakom, dva orechy a jablko.

Gazdiná robila deťom na čelo krížik s medom, aby boli zdravé a pekné. Otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole, a otvoril každému orech. Podľa toho, či boli zdravé, sa predpovedalo aj zdravie členov rodiny.

Súčasťou večere bola polievka z kyslej kapusty s hubami a sušenými slivkami. Nechýbali pupáky s makom a medom. Za pôstne jedlo bola považovaná varená ryba so zemiakmi či chlebom. Zo štedrej večere dostali i hospodárske zvieratá. Omrvinky, ktoré ostali po večeri na stole, mali mimoriadny význam. Gazdiné ich na druhý deň pozbierali do čistého obrúska, časť z nich spálili, aby bol dom ochránený pred požiarom, a časť nechali, aby v prípade choroby dymom z omrviniek okiadzali chorého. Vyvrcholením štedrého večera bola polnočná omša.

Na Božie narodenie aj voda z potoka

Aj keď nie je presný dátum narodenia Krista známy, cirkevne stanovený 25. december je najväčší vianočný sviatok. V tento deň, skôr ako sa začalo čokoľvek robiť, utekal niekto z domácich po vodu z potoka, aby nový deň začínali s čerstvou tečúcou vodou. Ten, kto vodu doniesol, namočil do nej vetvičku z čečiny a pokropil ňou všetkých členov rodiny a, samozrejme, aj dobytok. Gazdiné roznietili v peci nový oheň. V tento deň sa zdržiavala celá rodina doma, nemalo sa chodiť po domoch na návštevy. Netýkalo sa to však koledníkov a blízkych príbuzných.

Svätý Štefan bol veselší

Kým prvý sviatok vianočný patril rodine, na druhý sviatok – na Štefana – boli ľudia veselší a neostávali už len doma. Včas ráno vychádzali z domov mládenci, aby išli obrodiť kone do potoka, rieky, alebo len do snehu, aby boli zdravé a rezké. I ľudia sa chodili umyť do potokov, aby boli v nasledujúcom roku zdraví. Pri umývaní odriekali: „Toto je vodička bystrá, od Pána Ježiša Krista, kto sa touto vodičkou umyje, všetko zlé ho pominie.“

V tento deň chodili po dedine koledníci, ktorí sa zastavili v každom dome a popriali domácim hojné zdravie a šťastie v nasledujúcom roku. Po dedinách sa konali aj veľké zábavy. K tomuto dňu sa viaže aj množstvo pranostík:

„Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia.“

„Keď duje na Štefana vietor, bude víno budúceho roku plané.“

„Keď svätý Štefan blato vyfúka, pekná jar sa za tým ponúka.“

Jarmila Hluchová, etnologička

233 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 30. novembra. Tento deň je Dňom počítačovej bezpečnosti. Meniny majú dnes Ondrej a Andrej.
  • 30.11.2021, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
utorok, 30. novembra 2021
Meniny má Vratko, zajtra Andrej, Ondrej