Vakcíny už zachránili milióny životov, prečo z nich majú ľudia strach?

„Väčšina detí zomierala na úplne banálne choroby – na čierny kašeľ či osýpky,“ vysvetľuje docent Karel Černý, prednosta Ústavu dejín lekárstva a cudzích jazykov 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Čo je vakcinácia?

Koncept vakcinácie spočíva v použití látky podporujúcej imunitný systém človeka, ktorý sa doteraz nestretol s určitou konkrétnou chorobou. Imunitnému systému povieme: pozor, tu máš poznávacie znamenie tejto choroby a ak na ňu niekedy narazíš, budeš vedieť, o akú chorobu ide. Imunitný systém bude pripravený a bude sa vedieť brániť.

Spopularizoval ju anglický lekár Edward Jenner na konci 18. storočia. Princíp vakcinácie si zrejme všimlo aj niekoľko ľudí pred ním, ale práve on ju spopularizoval a nepochybne mu za to patrí zásluha.

Jenner zistil, že ľudia, ktorí sa nakazia kravskými kiahňami – banálnou chorobou neohrozujúcou život –, nedostanú pravé kiahne. Bolo výhodné nechať sa nakaziť kravskými kiahňami, pretože pravé kiahne mali drastické následky. Práve preto sa rozšírenému termínu „očkovanie“ hovorí vakcinácia – slovo pochádza z latinského výrazu pre kravu „vacca“.

Evolúcia strachu

Na začiatku bol prítomný strach, aj v 19. storočí. V druhej polovici 19. storočia však začínajú obavy načas poľavovať.

V poslednej tretine 19. storočia dochádza k mikrobiologickej revolúcii. Medicína urobila neuveriteľné pokroky v oblasti objavov rôznych patogénov. Objavili celý rad baktérií. Na konci 19. storočia vedci objavili vírus.

Zároveň sa podarilo niekoľko úžasných výsledkov v samotnej liečbe. Napríklad besnota bola rozsudkom smrti až do roku 1885, keď Louis Pasteur vytvoril atenuovanú vakcínu (vakcínu vytvorenú z oslabeného vírusu, pozn. red.) vírusu besnoty a zachránil prvého pacienta – deväťročného Josepha Meistera. Správa sa rýchlo rozšírila a ďalší rok sa táto liečba poskytla stovkám ľudí.

Ako to zmenilo pohľad ľudí na medicínu?

Výrazne to zlepšilo jej prestíž. Zároveň sa začali formovať určité procedúry a pravidlá, ktoré sa postarali o to, aby sa nezopakovali chyby z počiatkov vakcinácie. A k tým, pochopiteľne, dochádzalo.

Práve táto slabina medicíny sa však pred vyše sto rokmi začala rýchlo skvalitňovať, aby mohla nastúpiť nová, moderná medicína 20. storočia, ktorá je zameraná na štrukturálne zmeny v lekárskych službách.

Vakcíny v tom čase boli prijímané omnoho pozitívnejšie.

Kedy a ako došlo k zmene prístupu k medicíne na Slovensku?

Na Slovensku sa to zlepšovalo v medzivojnovom období – zakladali sa nové nemocnice, rozšírila sa sieť lekárov, systematicky sa začal sledovať stav detí, čo je spojené aj s ich dochádzkou do školy.

Kedy sa vytratil optimizmus a prečo ho začal nahrádzať strach?

Od 70. rokov 20. storočia začína v západnej spoločnosti rásť nedôvera v medicíne. Z mnohých dôvodov – vidíme to napríklad v rastúcej nedôvere k psychiatrii či v pomaly sa vyvíjajúcej nedôvere k očkovaniu.

Ikonickým príkladom je zločinný prípad anglického lekára Andrewa Wakefielda z konca 90. rokov, ktorý tvrdil, že je vzťah medzi očkovaním MMR vakcínou (očkuje sa ňou proti osýpkam – morbilli, príušniciam – mumps a ružienke – rubeola) a autizmom.

Ukázalo sa, že to nielenže nie je pravda, ale že Wakefield mal ekonomický záujem na tom, aby sa nepotvrdená fabulácia rozšírila. Tento človek bol neskôr za trest zbavený práva vykonávať medicínu v Spojenom kráľovstve. No škody, ktoré napáchal sú prítomné dodnes.

Aktuálna pandémia koronavírusu vniesla do našej spoločnosti mnoho výziev. Jednou z nich je aj sprievodná infodémia, kedy rôzne dezinformácie vzbudujú v ľuďoch rôzne strachy a pomýlené dojmy. Tomuto javu sa nevyhla ani vakcinácia, ktorá je pre zastavenie súčasnej pandémie nutnosťou a v dohľadnej dobe by ju mal v snahe zastaviť túto pandémiu raz a navždy podstúpiť každý.

Žiaľ vplyvom dezinformácií dôveruje bezpečnosti vakcinácie oveľa nižšie % verejnosti, ako tomu bolo v minulosti. Aj preto je naďalej mimoriadne dôležité, aby si ľudia vedeli overovať informácie, vedeli vyhodnotiť dôveryhodnosť zdrojov a hlavne, aby neprepadli konšpiračnému mysleniu, kde rôzni šarlatáni usilujú o to, aby sme stratili vieru v lekárov a vedcov, ktorí nám svojim výskumom a obetavou prácou chcú iba pomôcť.

Zdroj rozhovoru: https://www.aktuality.sk/…/vdaka-ockovaniu-nemame…/…