Adventný veniec – už zajtra zapálime plameň lásky

Adventný veniec – jeho symboliku vysvetľuje etnografička

Jarmila Hluchová z Balneologického múzea I. Wintera v Piešťanoch

Z hľadiska kresťanských tradícií sa vianočné obdobie začína nedeľou štyri týždne pred Štedrým dňom a nazýva sa adventom. Názov pochádza z latinského slova adventus – príchod. Prvý deň adventu je zároveň prvým dňom nového cirkevného roka. Pre veriacich ide o obdobie pôstu a duchovnej prípravy na príchod Vianoc. Advent však vnímajú aj ľudia bez viery a spájajú ho s prípravami na Vianoce či kultúrno-spoločenskými podujatiami.

Atmosféru príprav na blížiace sa sviatky umocňuje odmeriavanie času najčastejšie prostredníctvom adventného venca. Štyri nedele pred Štedrým dňom sa v kostoloch a domácnostiach zapaľujú adventné sviečky, každú nedeľu jedna. Symbolizujú mýtické obdobie 4000 rokov od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista. Pôvod adventného venca sa spája so severonemeckým a škandinávskym protestantským prostredím a začiatkom 19. storočia. Cez Nemecko sa šíril prostredníctvom protestantských kostolov, škôl a mládežníckych organizácií do strednej Európy.
Na Slovensku sa adventné vence, vytvorené zo stočených a do kruhu zviazaných ihličnatých vetvičiek, rozšírili až po druhej svetovej vojne. Popularitu získali možno aj vďaka tomu, že v období socializmu interpretácia jeho symboliky ako sviežej zelene vnášanej do obytného prostredia na okrášlenie mohla obísť náboženské významy.
Ako dekoratívny prvok je teda adventný veniec prijatý veriacimi aj neveriacimi. Z hľadiska náboženskej symboliky samotného adventného venca zeleň predstavuje trvalý život, okrúhly tvar venca symbolizuje večnosť Boha a nesmrteľnosť duše, jednotu spoločenstva ľudí a Boha. Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec, sú symbolom života a vzkriesenia. Svetlo sviečok značí svetlo sveta – Krista, plameň lásky.