Ak by téma nebola vážna, „boj“ nacistu s boľševikom za slobodu a demokraciu je len trápna tragikomédia

17. november 1939 – Orgány nemeckej nacistickej ríše zatvorili v Protektoráte Čiech a Moravy vysoké školy. Tento krok bol reakciou na študentskú pripomienku vzniku Československej republiky 28. októbra a masovú účasť na pohrebe nacistami zastreleného medika Jana Opletala. Nacisti vtrhli na pražské internáty a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov. Deväť funkcionárov študentských organizácií popravili. Medzi zastrelenými bol aj mladý inžinier zo Slovenska Marek Frauwirth, ktorý pochádzal z Tvrdošína.

Študentské organizácie po celom svete tento deň v roku 1941 zo solidarity vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva. 17. november ako Medzinárodný deň študentstva a symbol boja proti fašizmu si počas svojho trvania pripomínal aj komunistický režim.

17. novembra 1989 – Zhromaždenie študentov pripomínajúcich si udalosti z roku 1939 si dovolilo viesť reči o slobode a demokratizácii spoločnosti. Reakcia vtedajších komunistických pohlavárov na seba nenechala ani chvíľu čakať. Medzi študentov vtrhli policajti, ktorí si v tých časoch hovorili Verejná bezpečnosť, a obuškami ich mlátili, koľko sa do nich zmestilo. Tvrdý zásah polície voči študentom odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu.

17. november 2020 – Vlády na celom svete už takmer rok sužuje pandémia COVID-19. Každá bojuje so zákerným vírusom, no ten nad ľudstvom zatiaľ vyhráva. Opatrenia proti šíreniu vírusu nám obmedzujú spôsob života. Ľudia v prevádzkach, ktoré pre opatrenia zostávajú zatvorené, prichádzajú o svoje životné štandardy, ale čo je najhoršie, vírus si stále vyberá vysokú daň na životoch.

Zrazu sa šance chopia slovenskí neonacisti a s nimi aj komunisti. Zvolajú na 17. novembra protesty a ruka v ruke sa z tribúny dovolávajú slobody a demokracie. Trieskajú hlúposti o vymyslenej pandémii a stavajú sa do úlohy, že oni covidu urobia koniec.

Pokrytectvo fašistov a komunistov

Ak by to nebolo v dobe ohrozenia a zdravotníctva preťaženého tisíckami nakazených, a to nielen pacientmi, ale aj samotnými zdravotníkmi, „boj“ boľševika s náckom za slobodu a demokraciu by na pamätný deň demokracie 17. novembra pripomínal len prostoduchú tragikomédiu.

V diskusiách na sociálnych sieťach je možné čítať, že na zhromaždení v Bratislave, zvolanom náckami a komunistami, či už pravými, alebo tými zo SMER-u – za demokratov zamaskovanými, boli aj obyčajní ľudia, nezaťažení ani jednou spomenutou ideológiou. No podľa všetkého, ak neboli zaťažení ideológiou nacizmu a komunizmu, neboli zaťažení ani rozumom.

Ísť na protest údajne za slobodu a demokraciu, organizovaný nepodarenými karikatúrami demokracie, so zdravým rozumom veľa spoločného naozaj nemá. A to najmä vtedy, ak všetky dostupné informačné kanály, televízia, tlačené spravodajstvo či sociálne siete dostatočne dopredu objasňovali, že sa na protesty spolu s tvrdým jadrom kotlebovcov chystajú aj futbaloví chuligáni.

Vodca skoro v base, šéfinko sa trasie

Kotlebovci išli z dôvodu, lebo majú svojho vodcu už jednou nohou v base a treba ho skryť za masy údajných priaznivcov. Futbaloví chuligáni z toho mali len náhradu športového podujatia, ktoré sú pre pandémiu bez divákov a oni už dávno nedostali príležitosť rozmlátiť nejakú tribúnu športového stánku či pobiť sa s políciou.

Prezlečení komunisti tiež mali svoje obdobné, k demokracii na míle vzdialené, dôvody. Aj oni potrebujú svojho dlhoročného šéfinka za masy ľudu skryť.

A neprezlečení komunisti, s volebným percentuálnym ziskom ani nie na úrovni odtučneného mlieka, našli len príležitosť ukázať, že ešte existujú.

Skutočnosť je však taká, že pandémia covidu bola v utorok 17. novembra politicky hrubo zneužitá a pre demokraciu symbolický deň úhlavnými nepriateľmi demokracie znásilnený.

Ide o demokraciu, ale hlavne o životy

Protiepidemiologické opatrenia sú naozaj oberaním o časť práv a osobných slobôd, ktoré máme už akosi za 31 rokov vryté pod kožu a rýchlo sme si na ne po roku 1989 zvykli. Aj to je pravda, že opatrenia proti šíreniu covidu majú naprieč celou civilizáciou tvrdý dopad na celé sektory zamestnávateľov.

Ale ak by neboli opatrenia, tak za cenu obrovských strát na životoch by zamestnanosť omnoho dôraznejšie obmedzil samotný koronavírus. Ruku na srdce. Kto by riešil turistický a voľnočasový sektor, gastronómiu, fitnescentrá či kiná, ak by sme mali plné nemocnice nakazených pacientov a vyprázdnené zdravotnícke zariadenia z dôvodu nakazeného lekárskeho personálu? Samozrejme, so všetkými smrtiacimi dôsledkami, čo by s tým súviseli.

Pretože nemocnice bez covidom zasiahnutého personálu by znamenali, že nielen ten by bol závažnou chorobou, ale umieralo by sa napríklad aj na zapálené slepé črevo. Nemal by ho totiž kto vyoperovať.

O malú časť slobôd aj napriek tomu, že sme už 31 rokov súčasťou spoločenstva so zriadením, ktoré sa nazýva liberálna demokracia, sme, bohužiaľ, dočasne prišli. Nie však preto, aby sa niekto udržal pri moci, ako to robili v časoch svojho brutálneho vládnutia nacisti a komunisti.

Súčasné hygienické obmedzenia sú tu preto, aby do času, kým sa na problém s covidom nenájde ozajstné riešenie, sme to prežili. A je fakt úplne jedno, ako sa volá premiér či prezident tej ktorej krajiny zo spoločenstva demokratických štátov. Ak by chcel životy obyvateľov v súčasnej pandemickej situácii chrániť ktokoľvek iný, počínal by si podobne, ako si v súčasnosti počínajú všetky vlády na svete.

Urevaní populisti riešenia nemajú

Je jasné, že slovenskí náckovia či prezlečení komunisti zo SMER-u nemajú na covid riešenie. Situáciu zneužívajú a majú len populistické reči. V skutočnosti však len chcú ochrániť svojich vodcov. A to aj za cenu znásilnenia symbolického dňa pre demokraciu.

Skutočné riešenie covidu a pandémie, ale i náš návrat do bežného života, reči uvrieskaných náckov a vystrašených zamaskovaných komunistov neprinesú. Riešenia prinesie len ozajstná medicína. Nie falošnosťou smrdiace reči o slobode bez rúška či Kotlebova vodka a Bromhexin.

Ale to už je iná téma netýkajúca sa 17. novembra. Je to téma definitívneho riešenia covidu, teda očkovanie. A táto téma celkom určite zasa prinesie vytĺkanie politického kapitálu od uvrieskaného Mazureka, Uhríka či Kotlebu. Teda u Kotlebu možno ani nie. Tu bude rozhodujúce, kto vo vyrieknutí svojho ortieľu bude efektívnejší, či slovenské súdnictvo, alebo európske liekové agentúry.