Tenisovú Vrškársku ligu založili v reštaurácii

  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany / Šport
  • 22. novembra 2020, 14:29

Druhou najstaršou súťažou pre neregistrovaných športovcov v Piešťanoch je Vrškárska liga v tenise jednotlivcov. V tomto roku napísala už svoju 35. kapitolu. Po základnej časti a následnom play-off, do ktorého postúpili štyria najúspešnejší, sa z prvenstva tešil jeho obhajca Ivan Hrdina.

Fotografia z konca 80. rokov minulého storočia. Stoja zľava: Jaro Kováčik, Pavol Rebro a Oto Duchaj, v podrepe zľava: Štefan Gregorička a Anton Gudiak. (Autor: Vladimír Púchy/archív Štefana Gregoričku)
Aktéri tohtoročného play-off spolu so súčasným a bývalým šéfom ligy: (zľava) Vladimír Púchy, Kamil Mišík, Ivan Hrdina, Dušan Legenza, Vladimír Hanic a Štefan Gregorička.

Jubilejný ročník poznačila „korona“

„V tomto roku súťaž ovplyvnila ‚korona‘, viac sa nehralo, ako hralo. To sa odzrkadlilo aj na počte hráčov. Začínalo nás desať, no jeden musel pre zranenie odstúpiť, takže hodnotených bolo iba deväť hráčov, čo je najmenej za posledné roky. Základnú časť sme odohrali ešte počas leta, keď to situácia dovoľovala. Vyhral ju bez prehry Ivan Hrdina pred Kamilom Mišíkom, Vladom Hanicom a Dušanom Legenzom. Títo štyria postúpili do play-off, ktoré sa hralo už v čase, keď bolo obmedzené stretávanie. Bolo síce teplo, no veterno. Som rád, že sme to stihli dohrať. V semifinále vyhral Hrdina nad Legenzom 6:2, 6:4 a Mišík nad Hanicom 4:6, 7:5, 6:4. Po piatich rokoch bolo teda iné finále než Hanic – Hrdina. To tohtoročné však trvalo len 55 minút, keď obhajca prvenstva Hrdina dovolil získať Mišíkovi iba jeden gem (6:0, 6:1), a v boji o bronz vyhral Legenza nad Hanicom 7:6, 6:3,“ zhodnotil sezónu hrajúci šéf ligy Vladimír Púchy.

V roku 2004 po prvý raz vyhral Vrškársku ligu Vlado Hanic. Stoja zľava: R. Ťapušík, Ľ. Nedorost, M. Kurtiš, V. Hanic, R. Benko, I. Kollár, I. Moravčík a V. Púchy.

Víťazný Ivan Hrdina bol, samozrejme, spokojný: „Doterajšie finálové zápasy proti Vladovi Hanicovi trvali vždy aspoň dve hodiny, teraz proti Mišíkovi to trvalo len necelú hodinu. V základnej časti sme však spolu odohrali oveľa lepší zápas. Som však rád, že sa mi podarilo obhájiť prvenstvo. Tento ročník bol totiž veľmi zvláštny a pre rôzne obmedzenia nebol ani plynulý.“

Porazený finalista Kamil Mišík mal radosť aspoň zo striebornej priečky: „Vrškársku ligu hrávam iba štyri roky, toto je moja prvá medaila a hneď strieborná. Finále proti Hrdinovi mi nevyšlo, možno o rok to bude lepšie.“

Pre najstaršieho hráča tohto ročníka Dušana Legenzu bolo tretie miesto veľmi cenné: „Je to moja druhá bronzová medaila, no oproti predcházajúcej má väčšiu cenu, lebo som ju získal v súboji s najúspešnejším hráčom celej histórie Vrškárskej ligy Vladom Hanicom.“

Ten si zo „zemiakovej“ medaily ťažkú hlavu nerobil. „Raz to muselo prísť. Prehral som s kvalitným súperom, takže výsledok ma ani nemrzí. Je to po prvý raz od môjho príchodu do súťaže. Pri svojom debute v roku 2004 som vyhral všetky zápasy základnej časti a potom aj semifinále a finále, v ktorom som zdolal Ľuba Nedorosta. Odvtedy som sa vždy dostal na medailové priečky,“ pochválil sa Hanic.

Táto trojica získala spolu šesť prvenstiev: (zľava) Laco Bačík vyhral ligu dvakrát, Ľudo Bartovic trikrát a Peter Lulovič raz.

Pohľad do histórie

Jubileum je aj dôvodom na spomienky z histórie Vrškárskej ligy. Začala sa hrať v roku 1986 a jej prvými hráčmi boli bratia Anton a Augustín Gudiakovci, Pavol Rebro, Mikuláš Brezovan, Oto Duchaj a Štefan Gregorička, ktorý ligu založil a bol aj jej predsedom.

„Už predtým sme si chodili počas víkendov spolu zahrať, preto mi napadlo, že môžeme hrávať aj súťažne. Po skončení zápasov sme chodili na pivo na Vŕšok, preto sme našej súťaži dali meno Vrškárska liga. Hrá sa systémom každý s každým a je určená neregistrovaným hráčom nad 35 rokov. Aby bolo o čo hrať, dnes už nebohý Pavol Rebro dal v Tesle vyrobiť putovný pohár. Je z nerezu a tabuľky s menami víťazov sa pripevňujú na podstavec z dubového dreva. Pohár váži úctyhodných 9,5 kilogramu! O súťaž bol od začiatku veľký záujem, preto sme museli obmedziť počet hráčov na 14. Každý mal odohrať 13 zápasov, a keďže všetci mali aj pracovné povinnosti, niektorí mali problém absolvovať ich všetky. Za 35 ročníkov sa v súťaži vystriedalo vyše 60 hráčov. Boli medzi nimi i dve ženy – Gabika Čajková a Marika Gabovičová. Liga sa mohla pochváliť aj hráčmi z Českej republiky, Nemecka a USA. Hrávali ju nielen bývalí tenisti, ale tiež stolní tenisti, futbalisti, šachisti, kolkári, plavci, hádzanári, lyžiar či volejbalista. Medzi hráčmi boli i viaceré známe mená. Víťazmi sa stali napríklad dvojnásobný olympionik Ladislav Bačík či dlhoročný prezident Slovenského tenisového zväzu Tibor Macko,“ zalovil v pamäti i vo svojom archíve Štefan Gregorička.

Rekordérom je Vladimír Hanic

Spočiatku si prvenstvá vo Vrškárskej lige delili iba bratia Gudiakovci. Ich nadvládu ako prvý prerušil Vojto Farkaš a neskôr sa začali presadzovať ďalší hráči. S ôsmimi prvenstvami je zatiaľ najúspešnejším Vladimír Hanic. Len o dve prvenstvá menej má na konte Ivan Hrdina, ktorý dominoval aj v tohtoročnom jubilejnom ročníku.

Okrem tejto dvojice sa za 35 rokov tešilo z prvenstva ďalších deväť hráčov. V prvých ročníkoch dominoval jeden zo zakladajúcich členov ligy Anton Gudiak, ktorý ju vyhral päťkrát. Rudolf Benko, Ľudovít Bartovic a Juraj Jankech sa radovali z prvenstva trikrát, Ladislav Bačík a Augustín Gudiak dvakrát, Vojtech Farkaš, Tibor Macko a Peter Lulovič raz.

(na)

32 Shares

Najnovšie správy

Polícia upozorňuje účastníkov premávky, aby zvýšili opatrnosť na cestách a prispôsobili svoju jazdu poveternostným podmienkam a stavu vozovky. Zároveň žiada…
  • 03.12.2020, 08:52
  • Spravodajstvo
Niektoré sú otvorené od minulého týždňa, iné o čosi dlhšie. Každá z nich však ponúka čosi, čo by vás mohlo…
  • 03.12.2020, 00:02
  • Kultúra a spoločnosť / Výstavy / Piešťany
štvrtok, 3. decembra 2020
Meniny má Oldrich, zajtra Barbora