Noc múzeí: Balneologické múzeum vytvorilo expozíciu venovanú Starému kláštoru

Ak ste sa v septembri zašli pozrieť na Starý kláštor na Detvianskej ulici v Piešťanoch, prezreli ste si fotografie z výskumov a započúvali sa do príbehu tejto gotickej pamiatky, možno sa vám zapáčila natoľko, že by ste sa predsa chceli dozvedieť ešte viac. Možnosť budete mať hneď po otvorení Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, kde vznikla expozícia venovaná práve tomuto historickému objektu, nachádzajúcemu sa v „starých“ Piešťanoch.

Model Starého kláštora. Foto: archív V. Krupu

V súčasnosti je Balneologické múzeum Imricha Wintera zatvorené, má zatvorené všetky stále expozície aj výstavné priestory, a to z dôvodu opatrení, ktoré boli prijaté v súvislosti s pandémiou COVID-19. „Mrzí nás to, ale pravdaže v múzeu sme, pracujeme, snažíme sa realizovať veci, ktoré máme schválené v rámci grantov z Fondu na podporu umenia. Jedným z týchto projektov je napríklad vybudovanie nových depozitárov múzea, na čom sa podieľame aj my, pracovníci,“ povedal nám Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologické múzeum Imricha Wintera. Okrem toho pripravujú aj ďalšie publikácie, spracúvajú zbierky a tohtoročnú Noc múzeí si v sobotu 14. novembra pripomenuli online prezentáciou expozícií.

Jedna novšia expozícia, venovaná výskumu gotického kostola v Piešťanoch, vznikla v priestoroch Kursalonu. „Lokalita sa volá Starý kláštor a môžem povedať, že sme sa tomuto objektu venovali komplexne. Päť rokov sme tam robili archeologický výskum a výstupom tohto výskumu je jednak dvojdielna publikácia o pamiatke, ale aj expozícia, ktorú sme zrealizovali vďaka Fondu na podporu umenia,“ priblížil V. Krupa.

Fragment ruky.

Výstava má dve časti

Expozícia je akýmsi príspevkom do dejín stredovekých Piešťan. Je rozdelená na dve časti. „Jedna časť je venovaná výskumu samotného kostola, pretože napriek názvu Starý kláštor sme skúmali len zrúcaninu gotického kostola a stredoveký prikostolný cintorín. Tu sme vystavili veľmi pekný súbor kamenných architektonických článkov zo 14. storočia. Sú to jednak technické architektonické prvky, fragmenty rebier, klenby rôznych konzol, ale sú tam aj fragmenty sochárskej výzdoby, ktorá bola trvalou súčasťou stavby,“ skonštatoval riaditeľ a doplnil, že sa tam nachádza napríklad fragment ruky, ktorá je ulomená z výzdoby konzoly. Takisto vystavili Sochu sv. Marka Evanjelistu zo starších zbierok múzea. „Podľa záznamov z obdobia prvej Československej republiky, by mala táto plastika pochádzať z kazateľnice práve z tohto kostola,“ uviedol riaditeľ, no jedným dychom dodal, že je to informácia, ktorú treba brať s rezervou, lebo nie je presne známe vybavenie interiéru kostola. Vystavili ju však na dotvorenie expozície.

Vystavené sú tiež ukážky stavebných materiálov, jednak kameňa, keramických podlahových dlaždíc, kamennej podlahovej dlaždice, a takisto aj exemplár gotickej tehly, pretože samotná stavba a jej nadzemná časť bola vybudovaná z veľmi kvalitných tehál. „Tieto tehly zo 14. storočia majú zvláštny tvar akoby obdĺžnikového bochníka, pretože jedna strana je oblá. Tehly sa nazývajú aj prstovky, pretože sú na nich stopy rúk po tom, ako ich vyrábali,“ doplnil V. Krupa.

Takisto vďaka grantu a výsledkom archeologického výskumu dali Marekovi Kvetanovi v konzultácii s odborníkmi, ktorí sa venujú stredovekej sakrálnej architektúre, vyrobiť model tohto kostola. Vyrobili ho podľa opisov z neskoršieho obdobia, ale takých, ktoré zachytávajú stav v 14. storočí. Ľudia sa môžu pozrieť aj dovnútra tohto modelu, čiže môžu získať aj predstavu, ako to hypoteticky vyzeralo vnútri kostola.

Šatová spona – bronz

Lukratívne miesta odpočinku boli tesne pri kostole

Druhou časťou expozície sú drobné nálezy, ktoré pochádzajú zo stredovekého prikostolného cintorína. „My sme preskúmali ústrednú časť cintorína, čiže hroby, ktoré boli v bezprostrednej blízkosti gotickej stavby. Boli to prestížne miesta, ľudia chceli byť pochovaní čo najbližšie ku kostolu. Z toho dôvodu sa hroby vzájomne porušovali, boli vo viacerých vrstvách,“ prezradil V. Krupa a doplnil, že zaujímavosťou je, že na tomto mieste našli veľmi nepatrné zvyšky staršieho kostolíka z 11. storočia. „Tento kostolík bol v 14. storočí rozobratý a materiál bol použitý na stavbu gotického kostola, keďže materiál ako kameň bol relatívne vzácny – musel sa dovážať z druhej strany Váhu.“

Múzeum vystavilo drobné nálezy z hrobov, ktoré tvoria jednak šperky ako bronzové a strieborné záušnice, bronzové a strieborné prstene a rôzne súčasti odevu ako pracky, ozdobné kovania, kostené aplikácie. „Chceli sme tiež, aby mali návštevníci šancu získať predstavu, ako boli ľudia v tom čase, teda v stredoveku, oblečení. Aby vedeli, kde sa nachádzali jednotlivé kovové súčasti odevu, alebo kde mali šperky umiestnené, kde ich nosili,“ priblížil riaditeľ. Vystavené sú teda kresby postáv – replika dobovej kresby zo stredovekej biblie, kresby stredovekej rodiny s presne vyznačenými miestami, kde sa súčasti odevu nosili. „Takisto je tam urobená rekonštrukcia toho, ako sa nosili stredoveké záušnice. Náušnice je v tomto prípade nepresné, lebo to boli stredoveké šperky, ktoré sa našívali na textilné alebo kožené čelenky, alebo sa vplietali do účesu, čiže slúžili ako ozdoba účesu žien najmä v období 11. a 12. storočia.“

Rekonštukcia hrobu.

V hrobe našli skamenelinu

Takisto vystavili artefakt zo zbierok Piešťanskej muzeálnej spoločnosti, ktorým je kópia kamenného ostenia s reliéfom dvoch anjelov a uhorského panovníka, zrejme Karola Roberta z Anjou, alebo skôr Ľudovíta Veľkého. Originál sa nachádza v Budapešti, dostal sa tam niekedy koncom 19. storočia a Imrich Winter s Piešťanskou muzeálnou spoločnosťou dali v 30. rokoch urobiť kópiu, ktorá bola modelovaná voľne, nie ako presný odliatok. A okrem toho sú vystavené kópie dvoch reliéfov, ktoré tvoria súčasť brány Farského úradu sv. Štefana Kráľa v starých Piešťanoch, kde sú zamurované v pilieroch brány. „Vytvorili sme tiež rekonštrukciu hrobu č. 5, ktorý bol odokrytý v roku 1991. Pochovaný v ňom bol muž, ktorý mal na páse položenú skamenelinu. Čiže ľudia si všimli, našli niečo zaujímavé a položili mu to do hrobu.“

Samotný Starý kláštor bol sprístupnený pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva, kde múzeum spravilo výstavu, prednášku, spolu s premietaním fotografií. V budúcnosti by mohol byť priamo v lokalite vytvorený informačný systém, aby si ľudia mohli pamiatku pozrieť, pričom systém by im poskytol informácie o výsledkoch výskumov a histórii lokality.

Na zbierky budú mať viac miesta

Múzeum nedávno dostalo od kúpeľov k dispozícii miestnosti na prvom poschodí Kúpeľnej dvorany, a tak si to teraz po častiach opravujú. „Tento rok sme zatiaľ opravili štyri miestnosti, kde sa musela robiť nová elektroinštalácia, osvetlenie, v podstate všetko,“ priblížil riaditeľ. V jednej z miestností by chceli mať depozitár historických knižných tlačí, numizmatiky, a teda obecne historických tlačí knižnice. V druhej by mal byť depozitár živej prírody, teda prírodovedných zbierok, ktoré nie sú vystavené. V ďalších dvoch miestnostiach to zatiaľ nie je isté, lebo požiadaviek je veľa. „Zrejme v tých zvyšných bude depozitár výtvarného umenia, ktorý sem bude presťahovaný z Vily dr. Lisku, čiže sa zlepší uloženie diel, keďže sa dostanú do väčšieho priestoru. Miestnosť, v ktorej je výtvarné umenie aktuálne, by sme opravili a rozšírili by sme tam depozitár etnografie, ktorý má priestorové problémy.“

Vďaka grantu sa podarilo kúpiť archivačné skrine na historické knižné tlače, kupovať budú i trezor na uloženie numizmatickej zbierky, taktiež aj vybavenie ako vlhkomery, odvlhčovače, aby bolo udržiavané stabilné prostredie a zbierky netrpeli.

Okrem toho do miestností inštalovali bezpečnostný systém, požiarnu signalizáciu, sami si ošetrili podlahy, nechali položiť novú podlahovú krytinu a budúci rok by chceli rekonštruovať ďalších päť miestností, pričom v jednej časti by mohla vzniknúť prednášková miestnosť pre verejnosť a prácu so školskou mládežou. V prednáškovej miestnosti by bola vystavená aj časť zbierky 69 kútnych plachiet z archívu Kornela Duffeka. „Sú nádherne vyšívané a na 90 percent aj lokalizované. Vznikli by teda priestory na prácu s verejnosťou, ktoré múzeu v súčasnosti chýbajú,“ dodal riaditeľ.

Plánov je teda dosť, práce ešte viac, tak azda sa situácia v kultúre zlepší a múzeum bude môcť čoskoro privítať návštevníkov.

9 Shares

Najnovšie správy

Mesto Piešťany ako zriaďovateľ, po dohode s riaditeľkami materských škôl, určilo termín na podávanie žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne…
  • 16.04.2021, 10:24
  • Mladí dnes / Školy / Piešťany / Spravodajstvo / Región
Výstavba 3,6 kilometra dlhého úseku medzi hranicou Trenčianskeho a Trnavského kraja a mostom na Bodone má začať už koncom leta…
  • 16.04.2021, 10:17
  • cyklistika / Nezaradené / Kraj / Piešťany / Spravodajstvo / Región
Už ôsmy ročník celoslovenskej súťaže v aranžovaní kvetín, ktorú organizuje Stredná odborná škola Pruské, sa tento rok uskutočnil pri príležitosti…
  • 16.04.2021, 00:01
  • Mladí dnes / Školy / Piešťany
Dnes je piatok 16. apríla. Tento deň je Svetovým dňom hlasu. Meniny má Dana, Danica.
  • 16.04.2021, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 16. apríla 2021
Meniny má Dana, Danica, zajtra Rudolf