Ak by bol v stredoveku internet, na mor by sme vymreli asi všetci
K čomu nám tie sociálne siete sú? Pri pohľade na konšpiračnú úroveň množstva diskusných príspevkov je zjavné, že zámer tvorcov sociálnych platforiem sa výrazne minul ich pôvodnému úmyslu. A stačí si pozrieť históriu diskusií len niekoľko dní dozadu. Kým pred prijímaním razantnejších opatrení pre koronavírus vyhlásili konšpirátori vojnu rúšku, vraj symbolu zotročenia národa, po ohlásení celoplošného testovania sa zjavili hysterické reakcie od tých istých, ktorí bojovali proti rúšku na tému, že oni nepôjdu na testovanie, lebo sa nakazia.
To, že ich argumenty vo svojom kontexte nemajú logiku, šíriteľom konšpiračných bludov viac-menej neprekáža. V ich svete logiku ani nepotrebujú. Veď ak podľa konšpirátora rúško netreba, lebo koronavírus nejestvuje, ako sa môže báť, že sa pri testovaní nakazí niečím, čo stvorili len médiá a politici ako údajne propagandistický nástroj na strašenie ľudí.
„Geniálni“ odhaľovači spiklení spoza smart-telefónu totiž nepotrebujú poznať ani len históriu na to, aby označili COVID-19 za akýsi nástroj zmeny usporiadania moci. Lebo história sama nám hovorí, že ľudstvo s viac či menej pravidelnou periódou napádajú prudko sa šíriace choroby, na ktorých zvládnutie v danej dobe nemáme okamžite pripravené medicínske prostriedky.
A tak niektoré epidémie odznievali spôsobom, že napríklad vyhubili polovicu populácie na kontinente, ako to spôsobil čierny mor v Európe, alebo ako v časoch už rozvinutejšej medicíny, keď počet obetí vieme výrazne znižovať. Avšak základný nástroj obrany proti pandémii je rovnaký dnes ako aj v stredoveku.
Čierny mor vyhubil polovicu Európy
Pripomeňme si spolu niektoré pandémie. Pandémia s najviac pomníkmi v Európe bola čierny mor nazývaný tiež čierna smrť. Takmer v každom historickom slovenskom meste na toto obdobie nájdete pripomienku v podobe morového stĺpu.
Čierna smrť sa v Európe objavila v rokoch 1347-51 a zahubila asi polovicu populácie, čo vtedy bolo 25 až 34 miliónov ľudí. Podľa historických dokumentov išlo zrejme o kvapôčkovú infekciu šíriacu sa obdobne ako dnes koronavírus.
Obrovskú smrtnosť podporil i hladomor, ktorý v Európe v tej dobe panoval. A tak slovami facebookových šíriteľov bludov a konšpirátorov súčasnej doby „covidovej“ by sme mohli polemizovať o tom, či ľudia vtedy zomierali v dôsledku ochorenia na čierny mor a hladní alebo od hladu s čiernym morom.
Cholera spôsobila šírenie konšpirácií
Poďme však do bližšej histórie. V roku 1831 vypuklo Východoslovenské cholerové povstanie. Bezprostredným impulzom povstania boli úradné opatrenia proti cholerovej epidémii, dezinfekcia studní chlórovým vápnom, rozdávanie bizmutového prášku. Konšpirátori vtedajšej doby si tieto opatrenia vysvetlili ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
Historička a etnologička Zuzana Panczová vo svojej knihe uvádza toto povstanie ako historický príklad existencie konšpiračných teórii na našom území už takmer pred dvesto rokmi.
Štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky), čo vyvolalo nevôľu. Ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen obradov pri pochovávaní obetí cholery, ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori povstania. Šírili sa názory, že „nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“.
Cholere od 22. júla do 27. augusta 1831 len v zemplínskych obciach padlo za obeť až 407 ľudských životov. Celkovo v Uhorsku v priebehu roka 1831 podľahlo cholere odhadom 200-tisíc ľudí.
Ešteže vtedy neboli sociálne siete, lebo by to z pohľadu smrtnosti mohlo dopadnúť aj horšie. Pretože podobné opatrenia, ako boli vtedy, sú zavedené aj dnes. V historickom dokumente sa môžete dočítať, aké pravidlá vydal magistrát mesta Revúca v roku 1866. Okrem „diétnych receptov“ zodpovedajúcich úrovni vtedajšej medicíny sa odporúčala najmä dezinfekcia a čistota.
Španielska chrípka a jej dve vlny
V rokoch 1918 až 1920 zúrila vo svete smrteľná pandémia chrípky známa pod označením španielska chrípka. Na jar a v lete 1918 vyčíňala v Európe aj v Amerike. Najprv si nevyžiadala mnoho mŕtvych. Prvá vlna sa zdala mierna a obete boli predovšetkým z radov amerických vojakov zo základne v západofrancúzskom prístave Brest. Lenže potom udrela druhá, smrtiaca vlna chrípky.
Odhaduje sa, že španielskou chrípkou sa nakazilo medzi januárom 1918, keď sa začala masovo šíriť, a decembrom 1920, keď je zaznamenaný koniec pandémie, viac ako 500 miliónov ľudí, čo bola štvrtina vtedajšej svetovej populácie.
Koľko ľudí presne zomrelo, nie je jasné, keďže v štatistikách mohli chýbať tí, ktorým uvádzali ako príčinu smrti iné ochorenie. Odhaduje sa však, že to bolo od 17 do 50 miliónov ľudí, dokonca sa hovorí až o 100 miliónoch obetí. V každom prípade to bolo viac ako počet všetkých obetí prvej svetovej vojny dohromady.
Rúško, odstup a čistota rúk
A aké sa vtedy odporúčali opatrenia? Sociálny odstup, izolácia chorých, dezinfekcia, čistota, vetranie, častejšie dôkladné umývanie rúk, ochrana nosa a úst, zákaz návštev v nemocniciach, prechodné uzatváranie škôl, zákaz uskutočňovať tanečné zábavy.
Je teda zjavné, že pandémie sú súčasťou ľudstva rovnako ako aj konšpirátori šíriaci bludy a nezmysly. Dnešná doba internetu a sociálnych sietí má však za dôsledok, že nezmysly o pandémii sa šíria nákazlivejšie a podstatne rýchlejšie ako ich hlavná téma – samotný koronavírus.
zdroj: Slovenský národný archív
