Piešťanka urobila dobrý skutok – a psík z útulku sa jej odmenil láskou, poslušnosťou a medailami z majstrovstiev

Vychovali z neho majstra Slovenskej republiky, Českej republiky, Európy a vicemajstra Čiech a vicemajstra Moravy v disciplíne coursing, čo je imitovaný lov na zajaca. O jeho úspechoch, láske, hrách i maškrtách sme sa porozprávali s jeho paničkou.

Psíka ste si vzali z útulku. Ako ste si ho vyberali, prečo práve tohto a čo ste si vtedy pomysleli, ako sa rozhodovali?

Rebeku máme z útulku Russell Rescue v Kojetíne. Pred dvomi rokmi sme sa zúčastnili ich štvordňového zrazu a ponúkli sme sa, že počas neho postrážime jednu ich fenku. Chceli sme jej spríjemniť pár dní a vytrhnúť ju z útulkovej rutiny. O adopcii sme vôbec neuvažovali. V tej dobe sme už mali päťročného psíka Smajla, ktorý sa do nej hneď zamiloval. Táto láska trvá doteraz, nepohnú sa od seba ani na krok. Počas tých štyroch dní sme sa ale do nej zamilovali aj my s priateľom, a tak sme sa rozhodli pre jej adopciu.

U vás teda nešlo o cielený výber, ale skôr o osud. Koľko peňazí sa teraz platí za takéhoto psíka z útulku a čo od vás požadovali, aby ste splnili?

Adopčné poplatky sa pohybujú v rôznych rozmedziach. Môže to byť štyridsať, ale aj dvesto eur. Záleží od organizácie. Niekomu by sa tento poplatok mohol zdať vysoký, ale je treba si uvedomiť, že pre mnohé organizácie je to jediný zdroj príjmu a starostlivosť o psy nie je lacná. Hlavne veterinárna.

Organizácia Russell Rescue veľmi dbá na to, aby sa psík dostal do správnej rodiny. Nie každý sa hodí ku každému. Naša Rebeka by sa napríklad nehodila k starším ľuďom, lebo vyžaduje neskutočne veľa aktivity. Záujemcovia musia o sebe poslať základné informácie a absolvovať nezáväznú návštevu a prechádzku, na ktorej pracovník útulku zistí, či sa záujemca a psík k sebe hodia. Ak áno, pristúpi sa k adopcii.

Aká je to rasa, v akom veku ste si fenku brali a ako sa volala v útulku?

V útulku sa volala Kiwi. Toto meno má aj v pase, a tak ho musíme používať v oficiálnych dokumentoch, ako sú napríklad prihlášky na preteky. My ju ale doma voláme Rebeka. Je to kríženec Jack Russell teriera. Určite má v predkoch aj chrta. Kamarátka ju teda vtipne nazvala Chrtík Jacka Russella a ja toto jej pomenovanie s obľubou používam.

Ako si u vás Rebeka zvykla?

Zvykla si veľmi rýchlo. Po príchode si prezrela celý byt, pohrala sa so Smajlom a uložila sa na dečku. Bola už doma.

Hovorí sa, že psík z útulku vie byť neskonale vďačný za to, že sa ho ujme dobrý pán. Ako to vnímate vy?

Vnímam to presne takto. Je vďačná za každý kontakt a pohladkanie. Keď sa ráno zobudím, ona to hneď spozoruje a počujem, ako jej chvostík radostne búcha o posteľ. A to je úžasný pocit, že niekomu stačí ku šťastiu len to, že ste konečne hore.

Už ste vraveli o okamžitom zamilovaní Smajla do Rebeky, ale predsa, ako to medzi nimi chodí? Porovnajte povahy oboch hafanov.

Náš starší psík Smajlo je čistokrvný Jack Russell terier. To znamená, že má preukaz pôvodu, v ktorom si môžem pozrieť štyri generácie jeho predkov. To je hlavný rozdiel medzi ním a Rebekou. O jej pôvode neviem vôbec nič. Viem len, že jedného dňa prestala baviť svoju rodinu a tá ju odložila do útulku. Ako som už spomínala, so Smajlom tvoria nerozlučný pár. Ona mu robí zle. Kradne mu hračky, jedlo, šliape po ňom a on jej to všetko toleruje. Bolo veľmi zábavné sledovať, ako sa všetko od neho učí. Keď k nám prišla, vôbec nechápala, na čo sú hračky alebo loptička, ale postupne sa všetko od neho naučila. Naposledy ju naučil, že padajúce gaštany v parku treba chytať.

V ich správaní však vidím jeden rozdiel. Smajlo je odmalička milovaný miláčik rodiny a všetko, čo dostáva, berie ako samozrejmosť. Rebeka vie, že láska samozrejmosťou nie je, a je vďačná za každý náš prejav náklonnosti.

Váš adoptívny psík je životaschopný, chodí po rôznych súťažiach. Opíšte, čo všetko dokáže, ako cvičí, ako behá, zňucháva a ja neviem ešte čo – napríklad, aký šampión z nej je.

Už keď sme zvažovali Rebekinu adopciu, bolo nám jasné, že bude potrebovať veľa aktivít. So Smajlom som behala agility, čo je psia obdoba konského parkúru. Agility, samozrejme, začala behať aj Rebeka. Je veľmi pohybovo nadaná, tak hocaký šport jej ide úplne jednoducho. Najviac miluje coursing. Pri tomto športe sa imituje lov na zajaca. Psy naháňajú na lúke strapec ťahaný systémom kladiek a boduje ich skupina rozhodcov. A toto je ten šport, ktorý dostal malinkú fenku z útulku už mnohokrát na stupne víťazov. Je aktuálna majsterka Slovenska, Česka, Európy a vicemajsterka Čiech a druhá vicemajsterka Moravy. Okrem toho získala aj veľmi cenené ohodnotenie „Best in field“.

Ten výpočet je fascinujúci, klobúk dolu, čo ste s ňou dokázali. Ako často chodíte na súťaže a dokedy bude asi pretekať?

Keď je sezóna, chodíme na súťaže skoro každý víkend. Tréningy mávame aj trikrát do týždňa v kynologickom klube Activity. Rebeka má teraz štyri roky, v siedmich musí prestúpiť do kategórie veterán. Ak nebude mať žiadne zdravotné problémy, v tejto kategórii môže súťažiť do konca života.

Mimochodom, čo robí a čo žerie Rebeka s obľubou?

Jej úplne najobľúbenejšia činnosť je beh. Má veľkú kamarátku, stavačku Ditu, a prechádzky s ňou miluje. Vždy sa teší, keď ju vidí. Doma je ale Rebeka skôr povaľačom, je schopná prespať celé dni a zobudiť sa len na večeru. Žerie veľa a všetko, nie je vôbec prieberčivá.

Aký je jej najmilší kútik vo vašom byte?

Najmilšie miesto nie je miesto v pravom slova zmysle, je to dečka. Tá istá, na ktorú sa uložila v prvý deň, ako sme ju doviezli. Má ju v obývačke a tam robí všetko – oddychuje, hrá sa so Smajlom, žerie sušené maškrty.

Vystavovali ste aj jej fotografie v plenéri mestského parku. Čo vám návštevníci výstavy Park Foto hovorili, o čo sa zaujímali pri pohľade na tie zábery?

Bola som veľmi milo prekvapená reakciou ľudí na naše fotky. Pri vystavovaní boli s nami oba naše psy. Ľudia sa zastavovali, hladkali ich a pýtali sa podrobnosti o fotkách a o Rebekinom osude. Skoro všetci boli prekvapení, keď som im povedala, že pochádza z útulku. Aj to ma utvrdilo v tom, že ľudia majú pocit, že pes z útulku je menejcenný, a pritom to nie je vôbec pravda. Sú to len psíky, ktoré mali v živote smolu a nedostali šancu dokázať, čo v nich je. Rebeka mala to šťastie, že tú šancu dostala, a je dôkazom toho, že útulkáči sú úžasní.

Hovorí sa, že ten, kto miluje zvieratá, má rád aj ľudí. Zažili ste však aj opačné emócie alebo niečo, čo vo vás zanechalo dojem – pozitívny či negatívny v súvislosti s vašimi štvornohými miláčikmi?

Žiaľ, často sa stretávam z negatívnym postojom. Ľuďom psy prekážajú, všade vidím zákazy vstupu a často sa mi stane, že mi niekto vynadá len tak, lebo pes. Do istej miery ich však chápem. Nie každý majiteľ psa je zodpovedný, má ho vychovaného, zbiera si po ňom a nie každý majiteľ je ohľaduplný voči ostatným. Aj mne ako psičkárovi prekáža, ak vidím v kaviarni psa sedieť na stoličke. Naše psy s nami chodia úplne všade, ale vždy ich mám pod kontrolou a nikoho neotravujú. Musím ale povedať, že veľa ľudí psy miluje. Prídu k nám, prihovoria sa a chcú ich pohladkať. V podstate je to asi tak, ako hovoríte, keď je človek dobrý a vrúcny, má dosť lásky aj pre ľudí, aj pre zvieratá.