Veľká éra parných rušňov na Slovensku sa skončila pred štyridsiatimi rokmi

V sobotu 17. októbra uplynie presne 40 rokov od ukončenia pravidelnej prevádzky parných rušňov na Slovensku. O koniec jednej veľkej éry v železničnej doprave na našom území sa postaral vlak ťahaný parným rušňom 556.036 na trati z Bratislavy cez Galantu a Trnavu do Leopoldova. Železnice Slovenskej republiky spolu s ďalšími partnermi plánovali pri príležitosti výročia jazdu spomienkového vlaku s tým istým rušňom ako pred štyridsiatimi rokmi, podujatie s názvom Kráľovná železníc neodišla sa pre aktuálne protipandemické opatrenia neuskutoční, rovnako ani plánovaná výstava parných rušňov v Leopoldove. Informovala o tom hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.

Napriek nahradeniu parných rušňov motorovými a elektrickými rušňami a motorovými vozňami sa podarilo niekoľko parných rušňov zachrániť. Parný rušeň 556.036, prezývaný Štoker, je jedným z nich a po skončení prevádzky sa stal súčasťou dnešného Železničného múzea SR. „Vďaka šikovnosti dobrovoľníkov z občianskeho združenia Spolok Výhrevne Vrútky je rušeň stále funkčný a dokáže ťahať vlaky rovnako ako pred štyridsiatimi rokmi,“ povedal Michal Tunega, riaditeľ múzea. Dodal, že v zbierke Železničného múzea sa nachádza vyše 270 historických železničných vozidiel. Medzi nimi je 35 parných rušňov, časť z nich je v prevádzkyschopnom stave, časť je obnovená len vzhľadovo.

Éra parných vlakov na území Slovenska začala 28. augusta 1848. Parnému rušňu začala v polovici minulého storočia rásť konkurencia v podobe elektrických lokomotív. Rozlúčka s parou na železnici sa konala 17. októbra 1980. Slávnostný posledný vlak s parným rušňom musel byť vtedy operatívne odklonený cez Galantu, pretože v železničnej stanici v Pezinku došlo k vážnej nehode nákladného vlaku a plánovaná trať Bratislava – Pezinok – Trnava – Leopoldov bola neprejazdná.

SITA