Stavba Kolonádového mosta znížila nezamestnanosť v Piešťanoch a okolí

Piešťany sú plné zaujímavých pamiatok. Jednou z nich je Kolonádový most, ktorý aktuálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. V pondelok 21. septembra sa v mestskej knižnici konala prezentácia histórie, súčasnosti a budúcnosti funkcionalistickej stavby architekta Emila Belluša. Podujatie sa uskutočnilo v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

Nová mostná promenáda. Fotografia z roku 1938 z archívu T. Šišku. (Autor: FB Piešťany - History)

Prezentáciu histórie Kolonádového mosta si pre návštevníkov pripravil Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch. Najprv divákom ukázal, ako vyzerali Piešťany z vtáčej perspektívy v 19. storočí, ale aj neskôr, pričom našinci si pripomenuli, že ešte pred Kolonádovým mostom existovalo staré drevené premostenie Váhu. To v roku 1903 zničila povodeň, a tak mohlo publikum sledovať snímky zo stavby jednoduchého provizórneho mosta, na ktorú sa podujali ženisti z rakúsko-uhorskej armády. Rok nato bol v Piešťanoch postavený nový most, ktorý obyvateľom a kúpeľným hosťom slúžil, až kým nebol vystavaný Kolonádový.

Neskôr si návštevníci prezreli aj plány samotného Kolonádového mosta, nazvané v tom čase Železobetónový krytý most v Piešťanoch. Tieto zábery, pochádzajúce z archívov architekta Emila Belluša, zapožičala dokonca Slovenská národná galéria. Projektové snímky vystriedali zábery zo stavby, k čomu Krupa doplnil aj niekoľko technických informácií o konštrukcii mosta.

Na budovanie pilótov sa používal bauxitový cement, na piliere a nosnú konštrukciu zasa portlandský cement z Lietavskej Lúčky. Štrk a piesok pochádzal z rieky Váh. Robotníci ho mohli betónovať aj pri teplote mínus šesť stupňov, pričom používali vopred ohriatu vodu. Keďže most stavali pred takmer 100 rokmi, súčasťou budovania bola fyzicky veľmi namáhavá práca. Riaditeľ múzea však prezentoval vtedajšie technické správy, ktoré hovorili i o tom, že stavba oboch piešťanských premostení pomohla v tejto oblasti znížiť nezamestnanosť. Náklady na stavbu mosta boli približne šesť miliónov korún československých.

Diváci si prezreli aj vzácne snímky zo slávnostného otvorenia mosta, na ktorom sa okrem iných zúčastnil aj vtedajší starosta Piešťan Alexander Šindelár. Krupa nevynechal ani obdobie, keď počas druhej svetovej vojny ustupujúce nemecké vojsko vyhodilo most do vzduchu. Nálože umiestnili na dva stredové piliere a zničili obrovskú časť mosta, ktorý sa pri výbuchu mal posunúť približne päť centimetrov k brehu a po výbuchu sa vrátil do pôvodnej polohy, dlažba pred mostom zostala zvlnená.

Odstránenie trosiek mosta stálo 1,3 milióna korún, vybudovanie provizórneho premostenia 2,3 milióna Kčs, pričom bolo žiadané vrátenie tejto sumy Mestom Piešťany. To sa zasa odvolalo, že stavebníkom mosta boli kúpele, čiže sa o to majú postarať ony. Do pôvodnej podoby ho opravili až v polovici 50. rokov. Zaujímavosťou je, že opravené časti časom „sadli“ a dnes je v spojoch vidno, že nová časť mosta je asi o sedem centimetrov nižšie ako pôvodná.

Históriu mosta vystriedala súčasnosť i pohľad do budúcnosti. Architekt Bohuslav Pernecký, autor projektu rekonštrukcie, prítomných oboznámil, ako bude most vyzerať po obnove. Priblížil, ako nešťastne boli riešené prenájmy interiérových priestorov, ale aj to, že mostu konečne prinavrátia jeho „sklenosť“.

Priestory, ktoré sa nachádzajú hneď za sochou Barlolámača, budú venované aj architektovi Bellušovi, tie ďalšie zo strany mesta zasa budú patriť Piešťanskému informačnému centru. V ňom sa bude nachádzať jediný mohutnejší prvok, ktorým je obslužný pult. Za ním bude skryté sociálne zariadenie a na to, aby bol priestor celoročne obývateľný, jednoduché sklá nahradia dvojsklami. Na druhej strane mosta bude priestor venovaný galérii. Vrátiť sa majú aj dvere, ktoré spájajú južnú a severnú časť mosta. Jedna časť sa má nachádzať v sklade Služieb mesta Piešťany, druhá sa bude musieť vyrobiť, lebo skončila pravdepodobne vo Váhu.

Kolonádový most je neodmysliteľný symbol mesta a patrí k vrcholu funkcionalistickej architektúry nielen na Slovensku, ale i v medzinárodnom kontexte. Medzinárodnou úniou architektov bol totiž zaradený medzi najzaujímavejšie funkcionalistické stavby sveta. Patrí k najdlhším krytým mostom na Slovensku. Bol vybudovaný v rokoch 1931 až 1933. Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka nachádzajúca sa v pamiatkovej zóne mesta Piešťany. Tento objekt je taktiež navrhnutý na zápis do Svetového zoznamu pamiatok takzvaného moderného hnutia.

Ak ste podujatie zmeškali, záznam z neho nájdete na facebookovej stránke Balneo Múzeum. Rekonštrukcia mosta má byť dokončená na konci roka 2020.

79 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 28. októbra. Tento deň je Dňom vzniku prvej Československej republiky a Svetovým dňom Džuda. Meniny má Dobromila,…
  • 28.10.2020, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Bylinkárka Anna Kopáčová z Vrbového sa alternatívnou liečbou zaoberá od chvíle, keď sama potrebovala pomoc. Je držiteľkou certifikátu, ktorý ju…
  • 28.10.2020, 07:00
  • Kultúra a spoločnosť / Spravodajstvo / Blogy / Región
streda, 28. októbra 2020
Meniny má Dobromila, zajtra Klára