Bielu stenu galérie plnia portréty rôznorodých ľudí

Diela, ktoré mali byť inštalované počas Naturistovho majestátu mali prichádzať z rôznych kútov Slovenska už niekoľko dní pred výstavou. Malo ísť o veľkolepú výstavu hradenú z Fondu pre podporu umenia, no keďže pôvodné opatrenia zakazovali akékoľvek hromadné podujatia, nebolo jasné, čo napokon bude naozaj platné. Výstavu preložili na jarné mesiace.

V galérii tak zostala len biela stena, ktorá umelcov a majiteľov galérie súčasne inšpirovala k tvorbe „náhradného“ projektu. „Začala som upratovať a povedala som si, že je tu biela stena, sme fotografi… Môžeme spraviť presne tento projekt, kedy nám ľudia pomôžu naplniť prázdnu stenu a ukázať, že kultúra a umenie sú vo svete veľmi potrebné,“ prezradila Kata Sedlak čo predchádzalo vzniku výstavy. Myšlienka vznikla v stredu 30. septembra ráno a v piatok popludní už viseli na stene šiesti, v sobotu boli odfotení osemnásti. Fotografi od nich od prvého momentu pociťovali veľkú podporu, pričom neprichádzali len Piešťanci, ale aj ľudia z blízkych i vzdialených miest.

Tí, ktorí sa chceli a stále chcú stať súčasťou výstavy, prichádzajú priamo do galérie, kde sa nechajú odfotografovať pri špecifickom pozadí. „Zamýšľala som sa nad tým, že by to malo mať hlbšiu myšlienku. Uvedomila som si, že tu máme veľmi veľa rastlín, tak som povedala, že by sa mi veľmi páčilo, keby by za tými ľuďmi bola ako keby džungľa. Veď práve džungľa je niečo, v čom sa dnes asi nachádza kultúra,“ priblížila fotografka dôvod, prečo sa ľudia nefotia iba s bielou stenou za sebou.

Následne ich fotku fotografi v počítači upravia do čiernobielej podoby, vytlačia na formát 70x50cm a zavesia na stenu. Odfotení si presadnú na druhé kreslo, kde na kameru povedia, čo pre nich znamená umenie.

Za to, aby sa mohli stať súčasťou, zaplatia galérii 20 eur, čo je vnímané ako podpora v súčasnej situácii. Je to teda istým spôsobom aj sociálny experiment, kedy sa ukáže, koľko ľudí iba zdieľa informácie na sociálnych sieťach a koľko aj reálne pomôže. „Jeden známy mi povedal, že je to super, ale úspech to bude mať vtedy, keď príde niekto úplne cudzí, kto tu ešte nikdy nebol. A ten niekto prišiel a nebol jediný,“ povedala K. Sedlak.

Po tom, čo na stene bude visieť 50 portrétov, chceli by v priestore zorganizovať koncerty bez publika, ktoré budú však streamované na sociálnych sieťach. „Rada by som zohnala ľudí, ktorí hrajú napríklad na klavír, husle, alebo spievajú. Postavia sa pred stenu s fotografiami, zahrajú a bude sa to volať Je nás tu viac ako 50,“ povedala K. Sedlak. „Zákony sú dobré, my ich musíme dodržiavať, rovnako ako všetky bezpečnostné opatrenia, ale to neznamená, že nechceme pracovať. My chceme, potrebujeme pracovať, je to naše živobytie,“ doplnila fotografka. „Mám to šťastie, že moja práca sa dá aspoň v obmedzenej podobe vykonávať aj počas karantény. Vždy som sa snažila nájsť najskôr tú cestu flexibilne a rýchlo vymyslieť, ako situáciu zvládnuť bez pomoci, ale naozaj až keď je skutočne zle, o ňu požiadať. No hudobníci, zvukári, osvetľovači sú na tom zle a je mi ich ľúto. Zrušili sa festivaly, koncerty a nikto im nepomáha,“ skonštatovala fotografka, ktorá je sklamaná, že umelcov, ktorí svojmu povolaniu zasvätili celý život dnes aj bežní konzumenti umenia posielajú pracovať do pokladne. „Nech títo ľudia vypnú televíziu, rádio, ostanú v čiernej tme a v tichu. Potom možno prídu na to, či patria umelci do pokladne, alebo im v ich voľnom čase robia radosť a spríjemňujú každý deň. Je to práca ako každá iná a povedala by som, že v mnohom aj náročnejšia. Veď taký operný spevák sa učí aj 15 rokov, aby svoje povolanie vôbec mohol vykonávať,“ doplnila K. Sedlak.

Po skončení výstavy, ktorá by mala trvať minimálne do 2. novembra, by mala nasledovať finisáž, ak to opatrenia dovolia. Tiež by chceli vytvoriť aj katalóg. Ten bude obsahovať nielen spomínané portréty, ale fotografie zachytávajúce proces príprav, samotnej realizácie. „Je to také memento k tomu, že doba sa mení, musíme byť flexibilní a meniť naše postupy v umení a v kultúre,“ dodala K. Sedlak. Vytlačený portrét si každý účastník napokon odnesie domov a fotografiu dostane aj v elektronickej podobe. Z video nahrávok bude vytvorený kompaktný celok, kde účastníci za sebou budú rozprávať o tom, čo pre nich znamená umenie.