Trénerka Čajok: „Menej spím, ale som presvedčená, že čo v živote dáš, sa ti vráti.“

Piešťanské Čajky majú za sebou prípravu na súťažnú sezónu 2020/2021. Ako ste s jej priebehom spokojná?

Príprava prebiehala zhruba podľa predbežného plánu až na posledný týždeň, kedy sa vzhľadom na situáciu v susedných Čechách nekonal dlho plánovaný turnaj, čo sa nám nakoniec podarilo vyriešiť a odohrali sme dva ozaj kvalitné zápasy s poľskými tímami. Vzhľadom na situáciu v Maďarsku sme zrušili zápas v Budapešti a ostali trénovať v domácich podmienkach. Začínali sme štandardne začiatkom augusta, prvé tri týždne prevažovala silová a kondičná príprava kombinovaná s basketbalom a potom sme sa preklopili do režimu viac basketbalových tréningov. Na nejaké drobné boliestky a výpadky sme ju zvládli dobre. Určite tomu všetkému prispela aj chuť a extra motivácia hráčok po dlhej pauze.

Odohrali ste počas nej napokon len šesť prípravných zápasov. Čo vám tieto previerky ukázali? Kde vidíte ešte nedostatky a na čom sa naopak dá stavať?

Videla som usmiate basketbalové duše, čo ma veľmi teší. Plánovalo sa zápasov osem, ale situácia vo svete nám to naplánovala inak. V príprave neexistuje tlak okolia, médií či akýchkoľvek vyhlásení, preto bude dôležité pokračovať v rovnakých výkonoch aj keď toto všetko bude prichádzať. Byť mentálne odolný a pripravený  je niekedy viac ako byť basketbalovo „nadupaný“. Musíme ešte veľa pracovať, ale najviac nás tlačí topánka v obranných pravidlách a včasných či vhodných rozhodnutiach. Detaily budú rozhodovať, to viem určite a preto chcem aj na toto klásť dôraz.

S európskymi súťažami to zatiaľ vyzerá, že sa tak skoro nerozbehnú. Čo to pre Piešťanské Čajky znamená? Ako budú chýbať zápasy na medzinárodnej úrovni?

To, že sa posúvajú európske súťaže sa netýka len nás, ale celá basketbalová Európa to rieši. Ale máme dve možnosti, buď spravíme veľa dobrej tréningovej roboty, ktorú dúfam neskôr zúročíme a hráčky sa budú aspoň malými krokmi individuálne rásť alebo sa budeme hnevať na celý svet a lamentovať nad tým, že každý by sme to spravili a rozhodli inak. Všetci vieme a cítime, že medzinárodná konfrontácia dodáva sezóne väčší šmrnc a náboj, ale teraz je to takto. Jediné čoho sa skutočne obávam je, aby sme mali celý rok možnosť hrať a trénovať a nevypli nás úplne, ako to bolo v polovici marca.

Extraliga žien bude napokon osemčlenná. Teší vás táto skutočnosť?

Vážim si robotu a chuť každého klubu hrať našu ligu, ale či to bolo správne bude hodnotiť za pár rokov. Ak mladučké hráčky naberú skúsenosti, ktoré dokážu pretransformovať do mládežníckych reprezentácii a začneme smerovať do vyšších divízií, budeme si môcť povedať, že to bol dobrý a správny krok.

V Piešťanoch sa pred touto sezónou vymenila viac než polovica družstva. Ako sa vám zatiaľ javia nové posily?

O spokojnosti či nespokojnosti by som ešte zatiaľ hovoriť nechcela. Hráčky potrebujú určitý čas na adaptáciu a zžitie sa so všetkým čo basketbal prináša. Nie len nové hráčky, ale aj hráčky ktoré v Piešťanoch pôsobili sa dostávajú do nových pozícií.

Pre vás to je premiérová skúsenosť, čo budete viesť družstvo z pozície hlavnej trénerky. Už ste sa dostatočne zorientovali a adaptovali v novej funkcii?

Nemám zatiaľ s čím porovnávať. Je síce pravda, že menej spím, ale som presvedčená, že čo v živote dáš, sa ti vráti. Podstatné sú dievčatá. Ony bezo mňa fungovať môžu, ja bez nich nie.