Starý kláštor – tu pochovávali Piešťanci svojich predkov už v 11. storočí

  • Kultúra a spoločnosť / História / Piešťany
  • 27. septembra 2020, 00:01

Viete o tom, že najstaršou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor? Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia. Kúsok odtiaľ, na Detvianskej ulici číslo 14, je i dievčenská studňa. Hoci voda v nej nie je termálna, má väčší obsah minerálnych látok ako liečivá voda v kúpeľoch. Nie je však teplá.

Organizátori podujatia pôsobivo nasvietili ruiny jedinej stredovekej pamiatky v Piešťanoch. (Autor: vd)

Zaujímavú prednášku o tejto stavbe, na ktorej vykonávali piešťanskí bádatelia najdlhší miestny archeologický výskum, ktorý trval štyri roky, porozprával v priestoroch, kde výskum aj vykonával so svojimi dávnymi kolegami, riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Vladimír Krupa. Ešte predtým však početných návštevníkov privítal primátor mesta Peter Jančovič. A keďže ide o sakrálnu pamiatku, nič krajšie a autentickejšie ako spev zboru Coro Laudamus nemohlo v tie chvíle zaznieť.

Pozostalých ukladali do viacerých vrstiev

Hoci podľa dochovanej vizitácie sa pri Starom kláštore cintorín nenachádzal, archeologické výskumy potvrdili, že práve pri jedinej stredovekej pamiatke Piešťan – starobylom gotickom kostole, ktorý vraj slúžil najskôr templárom, neskôr benediktínom a po nich husitom – totiž už v 11. storočí pochovávali naši predkovia svojich mŕtvych. Ukladali ich do zeme vo viacerých vrstvách. Archeológovia preskúmali vyše dvesto hrobov a zistili, že cintorín bol i na vedľajších pozemkoch.

Podľa odborníkov totiž Starý kláštor, ako ho pomenovávame dnes, stojí na mieste románskej sakrálnej stavby. Potvrdili to aj archeologické výskumy. I keď sa objekt nazýva kláštorom, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Fungoval do prvej tretiny 19. storočia, no postupne začal chátrať. Poškodila ho povodeň i požiar, jeho osud nakoniec spečatila výstavba nového Kostola sv. Štefana. Ľudia si časti kláštora na Detvianskej ulici postupne rozobrali a zachovalo sa z neho len torzo. Keďže v minulosti nefungovalo pozemkové členenie ako dnes, stavba s kostolným cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území.

Maketa kostolíka naznačuje, ako asi táto pamiatka vyzerala.

Templári ostali len legendou

Gotický kostol nahradil svojho staršieho predchodcu, stojaceho na tom istom mieste. Starší románsky kostolík zrejme prestal vyhovovať obyvateľom dnešných Piešťan, ktoré vtedy tvorilo viacero osád. Prednáška, ktorá sa nezaobišla bez záujmu o templárov, ráde, o ktorom sa v Piešťanoch niesli legendy, mala jednoduché rozuzlenie. „Sú to naozaj len legendy, pretože v čase výstavby kostola už rád templárov zrušili a na našom území ani nepôsobil,“ uviedol riaditeľ múzea.

V tých istých miestach sa pochovávalo stáročia, mladšie hroby teda často prekryli staršie. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. „Väčšinu kostrových pozostatkov sme vyzdvihli. Antropológovia z Nitry ich spracovali a vyhodnotili, čosi odložili ako vzorku. V presbytériu kostola sú pochované ostatné, neslúžiace pre vedecké ani študijné účely. Patria tam,“ skonštatoval Krupa.

Archeológovia pomerne presne určili obdobie zrodu historickej pamiatky i nájdených vzácnych artefaktov. Akým spôsobom sa to dá zistiť? „Sú vypracované typológie šperkov. Tie sa spolu s módou menili a vyvíjali. Pozostalí svojich blízkych odprevadili na poslednú cestu a do hrobu im zvykli darovať mince. Keď mala minca podobizeň panovníka, dalo sa z nej určiť obdobie, v ktorom vládol. Ak bol v hrobe peniaz napríklad z 13. storočia, nemohol byť starší. Všetky nálezy sú vyčistené a aj s evidenčnou kartou uložené v Balneologickom múzeu. Niekoľko z nich je vystavených, zvyšné pre nedostatok priestoru ponechali v archíve.“

Miesto dýcha históriou

Do plenéra na Detviansku ulicu číslo deväť sa už len tak ľahko nedostanete, stavbu chráni plot. Avšak z terasy súkromného domu bývalého piešťanského pracovníka vývoja Michala Oravca je na tento historický skvost krásny výhľad. Mimochodom, počas štvrtkovej prezentácie používali organizátori podujatia elektrický prúd práve od Oravcovcov.

Vzadu, na konci trávou zarasteného pozemku, sa nachádzajú zvyšky gotickej stavby, ktorá kedysi poskytovala útočište stredovekým pútnikom. Ostalo z nej len torzo – silne poškodené konzoly rebrovej klenby kedysi priestranného a svetlého kostola. Z konzoly v severnej stene je zachovaný pravidelný kamenný blok osadený do tehlového muriva. V jeho dolnej časti je torzo mužskej postavy – pravdepodobne rytiera, ktorý kľačí.

Kostol asi najviac poškodila povodeň v roku 1813. Po nej sa začala stavba rozpadať a rozoberať. Niektoré kamenárske články a sošky vlastnia súkromníci, ďalšie muzeálne spoločnosti. Najviac ich je v zbierkach Maďarskej národnej galérie v Budapešti. Isté fragmenty preniesli na faru do Piešťan i do Balneologického múzea.

Vraj tento kostol, hoci už bol čiastočne na okraji záujmu, slúžil veriacim ešte v roku 1788 počas nedeľných bohoslužieb i rôznych cirkevných sviatkov. Píše sa o tom v kanonickej vizitácii z tých čias. Jeho loď mala dĺžku 26 metrov a šírku i výšku menej ako 9,5 metra. Kostol mal dve brány s pevnými závorami. Mal zrejme i sakristiu, pretože tam boli stopy po susednej veľkej budove.

Zázračná studňa pomohla dievčine

Zaujímavosťou, je, že v blízkosti objektu sa dodnes nachádza dievčenská studňa so zázračnou vodou. Aspoň tak o nej píšu dobové pramene a legendy. Jednu z nich zachytil Alojz Medňanský v roku 1826: „Dievčine Borici sa pri studni zjavil svätý Štefan Kráľ a pomohol jej získať za životného druha mládenca Imra, ktorého jej otec neprial, lebo pochádzal síce z urodzeného, no chudobného rodu.“

Podľa iných prameňov mala voda uzdravujúcu moc, liečila choroby malých detí. „Keď vodu v studni skúmal piešťanský hydrogeológ Augustín Rebro, zistil, že hoci nie je termálna, má väčší obsah minerálnych látok ako termálna voda v kúpeľoch,“ povedal Krupa.

Okrem archeológov sa zrúcaninám kláštora venoval aj maliar a člen piešťanskej Muzeálnej spoločnosti Janko Alexy. V roku 1932 namaľoval skicu starého kláštora. Niekedy v tom období navrhol, aby sa do regulačného plánu mesta dostalo vyvlastnenie malého námestia pri kostole a aby sa tu potom vysadil lipový háj, postavila pamätná tabuľa a upravila sa studňa. To preto, aby sa praveké pútnické miesto zaskvelo znovu vo svojej niekdajšej sláve. Architekt František Wimmer dokonca vytvoril náčrt opravy gotických stĺpov. Na ne sa mala položiť šindľová strecha. Vo vnútri mal stáť päť metrov vysoký kríž s krucifixom. V jeho pozadí by bola iba obloha.

„Účinok dojmu by bol mohutný a strhujúci, podlaha by sa vydláždila tehlou a vpredu by boli umiestnené mreže,“ opisoval svoju unikátnu skicu Alexy. Celá táto paráda by podľa neho vyšla vtedajších Piešťancov približne 15-20-tisíc korún. Hoci upozornil našincov na túto možnosť i verejnú zbierku, ostalo len pri plánoch.

12 Shares

Najnovšie správy

Bylinkárka Anna Kopáčová z Vrbového sa alternatívnou liečbou zaoberá od chvíle, keď sama potrebovala pomoc. Je držiteľkou certifikátu, ktorý ju…
  • 28.10.2020, 07:00
  • Kultúra a spoločnosť / Spravodajstvo / Blogy / Región
streda, 28. októbra 2020
Meniny má Dobromila, zajtra Klára