Vážsky ostrov je síce chránený, ale stále životu nebezpečný

O tom, čo pod topoľmi lemujúcimi Biskupický kanál na nábreží Lida hrozí, sme písali už v roku 2017. V dôsledku veternej kalamity časť pováľaných majestátnych stromov zavalila aj lávku pre peších vedúcu na Lido od Domu umenia. Lesníci vtedy vyznačili podľa nich nebezpečné stromy a hovorilo sa aj o tom, že všetkých 1200 veľmi starých stromov vyťažia a nahradia ich mladou výsadbou.

Táto plánovaná ťažobná činnosť však časom umĺkla, no nad stavom stromov sa v diskusii na poslednom zastupiteľstve zamýšľali aj poslanci. Avšak žiadne uznesenie k riešeniu tohto vážneho problému neprijali. Pritom je známe, že padajúce stromy na miestach, kde je zvýšený pohyb ľudí, vedia aj zabíjať.

Naposledy sa tak stalo v Nitre pred rokom, kde zdanlivo zdravý strom v poryve vetra uvoľnil mohutný konár, ktorý zabil štrnásťročného chlapca. A v roku 2017 pre nárazový vietor padali aj mohutné stromy na Lide. Našťastie, bolo to v čase, keď sa pod nimi nik nenachádzal. Odniesla si to len lávka.

Pripomeňme si, čo sme už viackrát o stave topoľov na Vážskom ostrove písali.

Topole na Lide sú umelo vyšľachtené

Na Vážskom ostrove na strane od Piešťan v prevažnej miere rastie druh topoľa z názvom topoľ šľachtený (Populus x euroamericana). Ide o strom určený na priemyselné drevárske spracovanie. Zároveň tento kultivar tvoria len samčie jedince a neprodukuje žiadne semená. To znamená, že svoj porast nedokáže pod ochranou korún dospelých stromov prirodzene nahrádzať omladinou. Že ide o neprirodzený druh zeleného velikána, však vie rozoznať aj vtáctvo.

I napriek tomu, že po zazelenaní pôsobí toto stromoradie ako keby bolo plné života, hniezda operencov by ste v jeho korunách hľadali márne. Tie dávajú prednosť prirodzenej zeleni na druhej strane kanála v mestskom parku a na stromoch uprostred piešťanských sídlisk.

Okrem toho má táto časť stromoradia i ďalší problém. Preukázal to silný vietor počas letných búrok, ktorý niektoré statné topole vyvrátil ako zápalky a tie zavalili lanový most pre peších. Len vďaka priaznivej náhode sa to zaobišlo bez zranení či výraznejších materiálnych škôd.

1200 kusov hnilých stromov

Svoj názor na topoľové stromoradie na Lide nám poskytol odborník a profesionálny lesník Rastislav Gavora: „Túto plochu s veľkosťou približne troch hektárov vysadili v spone 2×2,5 metra Lesy Slovenskej republiky v 60. rokoch minulého storočia. Topoľ šľachtený, ktorý je tam vysadený, má životnosť 40 rokov. Potom u neho prichádza k rýchlemu rozpadu a flagrantnému zhoršeniu zdravotného stavu. Z veku životnosti vyplýva, že porast mal byť obnovený približne na zlome milénia, približne pred 20 rokmi.“

Napriek tomu, že stromy boli v minulosti už dvakrát zaradené do ťažby, nestalo sa tak. „Ťažba takto starých topoľov je pre lesohospodárov stratová. Vyťažená drevná hmota by sa dala zužitkovať akurát tak na drevoštiepku,“ vysvetlil Gavora.

A tak na mieste obľúbenom na prechádzky, ale i posiedky rybárov je asi 1200 kusov hnilých topoľov šľachtených a situáciu už dlhodobo nik nerieši. Tá došla až do stavu, že sami arboristi mesta požiadali vlastníka pozemku o urýchlené riešenie havarijného stavu. „Vlastník požiadal Lesy SR, aby konali. Ťažba sa vyznačila, stanovil sa termín na zimu 2018. Avšak viem len toľko, že Lesy SR o ťažbu nemajú záujem,“ uviedol Gavora.

Aké dôsledky toto nekonanie zodpovedných môže mať, nám tiež lesník vysvetlil: „Vďaka stabilnej a vysokej vode sa topole udržujú v akej-takej kondícii. V inej lokalite by pri takom veku stromov trčali namiesto zelene už len sucháre. Staroba tohto druhu stromu je pred okom laika pomerne dobre ukrytá. Strom však postupne stráca objem koruny a pod zdanlivo zdravou kôrou prebiehajú hnilobné procesy.“

Čaká sa, kým niekoho zavalí?

Podľa Gavoru postupný rozpad majestátnych velikánov na Vážskom ostrove môže za priaznivých okolností prebiehať ešte niekoľko rokov. Nastať však môže aj iná okolnosť, že príde mohutnejší nárazový vietor a v priebehu chvíle popadajú všetky naraz. A tak neostáva nič iné, len dúfať, že v prípade živelnej pohromy sa v blízkosti nebudú nachádzať ani výletníci či rybári, ktorí ostrov Lido nadmieru obľubujú, a nedôjde k smrteľnému úrazu, ako sa stal v Nitre v septembri minulého roka.

Vedenie radnice ochranu Lida zdôvodnilo tak, že účelom vyhlásenia obecného chráneného územia je ochrana územia, ktorého hodnota v oblasti biologickej, vedeckej, estetickej i kultúrnej je významná. Tak azda po krokoch vedúcich k ochrane prírody prídu od vedenia mesta na rad aj kroky na ochranu ľudských životov.