Tip na výlet: Na Devíne písali naši predkovia históriu Slovenska
Nielen v Piešťanoch, ale aj v blízkom či vzdialenejšom okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Azda vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. Tentoraz si spolu vyjdeme na Hrad Devín, ktorý je symbolom Slovákov a ich histórie.
Hrad Devín, ktorý stojí na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, je neobyčajne pôsobivou krajinnou dominantou. Tu, v tomto čarovnom mieste, pod bralom, ktorého až v žilách mrazí pohľad na sútok dvoch riek, písali naši predkovia najstaršiu históriu Slovákov a Slovenska.
Sútok Moravy a Dunaja predstavuje jednu z hlavných atraktivít Bratislavy. Hlavne, ak sa nachádzate v jej severozápadnej časti v oblasti Devína. Je to miesto každodenných prechádzok obyvateľov tejto časti hlavného mesta a množstva turistov nielen zo Slovenska, ale i z okolitých krajín. Túto pozornosť si daná lokalita zasluhuje právom, pretože ide o geograficky a krajinársky veľmi pútavý bod. Mohutný európsky tok Dunaja, ktorého vody v jeho pôsobivom ohybe „farbí“ ľavostranný prítok Moravy, patrí jednoznačne k najzaujímavejším miestam Bratislavského kraja. Táto atmosféra vytvorená samotnou prírodou je dopĺňaná rovnako pôsobivým výtvorom ľudskej činnosti v podobe dnes už ruiny Hradu Devín, ktorý dominuje okoliu.
Hrad má nepravidelný pôdorys prispôsobený tvaru brala. Do hradného areálu sa vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Kamennú bránu chránenú dvojicou polkruhových bášt postavili v 15. storočí na staršom veľkomoravskom vale. Niekoľko metrov za bránou sa vpravo od chodníka nachádza vzácna archeologická pamiatka z rímskeho obdobia. Zvyšky masívnej kamennej stavby zo 4. storočia svojím pôdorysom pripomínajú antickú hrobku.
Na chrbte hradného kopca sa chodník rozdvojuje. Ľavá vetva vedie k miestu, kde v 9. storočí stál veľkomoravský kostol. Pravou vetvou chodníka sa dostanete k zakonzervovaným ruinám strednej a hornej časti stredovekého hradu. V prvej polovici 15. storočia postavili gotický palác s dvomi poschodiami, v 16. storočí k nemu pribudol renesančný palác a nové opevnenie.
Niektoré klenbové priestory tohto paláca sa dnes využívajú ako muzeálne expozície Múzea mesta Bratislavy. K obdobiu, keď hrad vlastnili Garayovci, sa viaže aj vznik 55 metrov hlbokej studne, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu. Pri studni je vyhliadková terasa s výhľadom na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg.
V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy vyniká elegantná štíhla veža s cimburím. Podľa povesti sa nazýva Panenská veža. Po moste ponad hradnú priekopu vyhĺbenú v 16. storočí a po schodoch sa možno dostať na vrcholovú plošinu so zvyškami strážnej veže z 13. storočia, ktorú prestavali v 15. storočí. Horný hrad je od roku 2008 uzavretý pre verejnosť, ostatné časti sú sprístupnené.
Počas sezóny sa na hrade konávali vystúpenia historických šermiarov. Návštevníci si mohli vyskúšať hod oštepom, sekerou alebo streľbu z luku. Z blízkeho prístavu odchádzali lode do Bratislavy a Hainburgu alebo na krátku plavbu po rieke Morave.
Hrad Devín je jednou z mála archeologických lokalít, kde sa podarilo zachytiť takmer kontinuálne osídlenie od mladšej kamennej doby až do novoveku. Počas dlhoročného archeologického výskumu sa tam našli stovky jedinečných nálezov a tisíce ďalších, ktoré si vyžadujú podrobnejšie spracovanie.
Pred 59 rokmi, 27. 2. 1961, bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Prvé archeologické výskumy v tejto lokalite však začali už v roku 1913 a pokračujú dodnes.
Ak sa chcete dostať na Devín, môžete prísť až pod hrad autom, ale vás tam odvezie mestská doprava. Tiež si môžete na hrad urobiť výlet loďou z Hainburgu alebo z Bratislavy, do prístavu Devín je to asi 15 minút pešej chôdze.
