Náučný chodník Smolenický kras vhodný na turistiku aj pre menej zdatných

Východiskom náučného chodníka Smolenický kras je obec Smolenice, časť Jahodník, z toho istého miesta, ako vedie chodník k jaskyni Driny. Trasa ďalej vedie cez hradisko Molpír ponad dolinu Hlboča. Chodník dlhý sedem a pol kilometra je vhodný aj pre menej zdatných turistov, trasa sa dá prejsť za necelé tri hodiny. Po ceste je deväť informačných tabúl.

Chodník sa zameriava na predstavenie malokarpatskej fauny a flóry, ale prevedie vás i historickými a archeologickými pamiatkami. Okrem malebnej prírody malokarpatského lesa natrafíte na hradisko Molpír zo 6. až 4. storočia pred naším letopočtom.

Hradisko Molpír

Už v rokoch 1890 a 1895 preskúmal smolenický farár N. Sándorfi polohu Molpír na východnom výbežku Malých Karpát. Našiel opevnenie s tromi obrannými múrmi, praveké osídlenie, preskúmal 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry zväčša s mohylovým násypom.

Celý areál možno rozdeliť do troch priestorov, dvoch predhradí a akropoly, s celkovou rozlohou 12 hektárov. Múr akropoly bol spevnený drevenou komorovou konštrukciou, jeho brána z kameňa bola zosilnená štvorbokými vežami a chránená zboku oválnym bastiónom.

Obývané boli iba horné predhradie a akropola, domy zoradené v ulicovom systéme stáli na umelých terasách. Na akropole boli budované aj z vnútornej strany pozdĺž opevnenia. Boli dlhé 6-10 metrov, široké okolo 3 metre, jedno, dvoj a trojpriestorové.

Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe, odlievaní bronzu, výrobe kamenných žarnovov, tkáčstve a obchode. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike.

Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570-560 p. n. l., súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug.

V lokalite sa uskutočnila pamiatková obnova a prezentácia častí opevnenia, brány, kultového objektu a cisterny. O jednotlivých objektoch návštevníkov informuje text na tabuliach tvoriacich súčasť náučného chodníka.

Uvidíte aj vodopád

Náučný chodník vás privedie k Závrtovému komínu na vápencovom brale Driny, ktorý je 36 metrov hlboký. Chodník pokračuje cez riečno-krasovú dolinu Hlboča, kaňonovité údolie západne od Smoleníc s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi. Objavíte v ňom rôzne geomorfologické útvary ako vodopád, obrie hrnce, rôzne skalné dutiny a iné.

Výška Hlbočianskeho vodopádu je deväť metrov, jeho mohutnosť je však veľmi rôzna. V závislosti od množstva vody v potoku je raz krásny, inokedy uzučký. Niekedy, najmä v lete, po ňom návštevník nenájde nijakej stopy. Najvhodnejším časom na návštevu je obdobie po veľkých dažďoch alebo na jar po roztopení snehu.

Hlbočianska dolina

Pestré podložie horniny kryštalinika, kremence, spraše a vápence vytvárajú priaznivé podmienky na rozvoj pomerne bohatej teplomilnej flóry a fauny. Dolina Hlboča bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1981 na výmere 123 hektárov. Od roku 1995 je národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Je najväčšou a najkrajšou dolinou Smolenického krasu so skalnými bralami a občasným vodopádom. Prevládajú tu dubovo-hrabové lesy. V lesných porastoch rastú napríklad: zemolez obyčajný, kalina siriputková, ostrica chlpatá, zubačka cibuľkonosná, mednička jednokvetná, kopytník európsky, snežienka obyčajná a cesnak medvedí.

Na južne orientovaných svahoch sú zachované teplomilné a suchomilné lesné spoločenstvá s dubom plstnatým, drieňom obyčajným, čerešňou mahalebkovou, mukyňou obyčajnou a inými druhmi. Typickými bylinami sú tu zvonček broskyňolistý, medunica medovkolistá a fialka srstnatá. Najvzácnejšie druhy rastú na skalných trávnych okrajoch doliny: jesenec biely, prerastlík kosákovitý, lipkavec sivý, ostrica Micheliho, kosatec dvojfarebný, devätorovka rozprestretá, hrdobarka obyčajná a lipnica bádenská.

Dubovo-hrabové lesy patria medzi biotopy s najvyšším počtom druhov živočíchov na Slovensku. V lokalite sa vyskytujú početné teplomilné druhy hmyzu, vrátane vzácnych chrobákov, motýľov, blanokrídlovcov a dvojkrídlovcov. Typickými druhmi tamojších stavovcov sú: skokan hnedý, užovka stromová, jašterica múrová, piskor obyčajný a hrdziak lesný.

V závere doliny nad krasovým útvarom Lurdská jaskynka majú svoje miesto chránené rastliny ako kosatec dvojfarebný alebo jasenec biely. Chodník končí na parkovisku na Námestí SNP v Smoleniciach.