Letisko Piešťany: Cintorín charterového leteckého biznisu a snov župana Viskupiča

Na webe letiska sa 7. augusta objavila informácia, že Letisko Piešťany uzavrelo 31. júla 2020 zmluvu so spoločnosťou Go2Sky, spol. s r. o., o parkovaní lietadiel spoločnosti na piešťanskom letisku. 18. augusta sa v denníku SME objavila správa, že Go2Sky končí k 1. septembru svoju leteckú činnosť ako dôsledok krízy leteckej dopravy vyvolanej pandémiou COVID-19. To potvrdil v rozhovore pre denník SME aj konateľ a väčšinový vlastník spoločnosti.

Treba povedať, že išlo o veľmi zdravú firmu a aj spôsob ukončenia jej činnosti sa javí ako svetlá výnimka, lebo má všetky predpoklady ukončiť podnikanie so cťou. Je to preto, lebo zjavne podnikala opatrne, vlastník biznisu rozumel a správal sa ako pravý vlastník – teda myslel aj na možné zlé časy. A nakoniec končí v dobe, keď vidí, že nie je možné podnikanie udržať.

150-tisíc cestujúcich: Utópia či budúcnosť?

Aký je to rozdiel so správaním sa župana Viskupiča, ktorý už keď Piešťancom na predvolebných mítingoch v roku 2017 preťahoval popod nos medový motúz obnovy slávy letiska, vedel, že to bude len za cenu systematického liatia peňazí z verejných zdrojov do projektu, ktorý je neudržateľný a odsúdený na krach. A, žiaľ, 83 percent piešťanských voličov mu uverilo.

Pozorný čitateľ v štúdii, ktorú dalo vypracovať Mesto Piešťany kolektívu zo Žilinskej univerzity pod vedením profesora Antonína Kazdu, sa mohol dočítať, že rentabilná prevádzka letiska (keď prevádzkové výnosy pokrývajú prevádzkové náklady) začína na 150-tisíc cestujúcich, čo sa doteraz nikdy nepodarilo ani letiskám ako Sliač a Poprad.

Výsledkom piešťanských približne 10-tisíc cestujúcich v roku 2019 je reálne prehĺbenie stratovosti prevádzky letiska, kde sa zlepšenie výsledku dosiahlo iba naliatím peňazí vo forme krátkodobých pôžičiek z vyššieho územného celku, čo sú fakticky stratené peniaze. Netreba zabudnúť ani na postupný rozpredaj pozemkov letiska.

Mimochodom, úprava letiska na to, aby na ňom mohli regulárne bezpečne pristávať väčšie chartre, predstavuje investíciu viac ako 20 miliónov eur, ktorú nie je možné a ani reálne financovať z prevádzkových výnosov, teda by to mal zafinancovať vlastník, a je to nenávratná investícia.

Parkovisko nelietajúcich lietadiel

Zmeny v letectve po „korone“ znamenajú drahšie letenky a koniec lacných charterov. Kríza odhalila skutočný negatívny vplyv leteckej prepravy na stav klímy.

Pozitívum pandémie je, že ukázala, koľko je v civilizovanom svete zbytočných vecí a služieb, bez ktorých sa dá existovať. Zoberte si len, koľko úradníkov denne sa z celej Európskej únie zlietavalo do Bruselu aj na bezvýsledné mítingy, ktoré, ako sa ukázalo, je možné robiť aj cez sociálne siete.

Otázka nad účelnosťou týchto stretnutí zostáva, ale nemusí sa pritom minúť toľko leteckého paliva a stratiť toľko času v preprave. Lety za biznisom, rokovaniami a inými aktivitami súvisiacimi s administratívou a obchodom tvorili doteraz viac ako polovicu letov, preto je zrejmé, že počas pandémie odskúšané lacnejšie a efektívnejšie formy kontaktu cez sociálne médiá spôsobia výrazný pokles tohto segmentu leteckej prepravy.

Prax taktiež ukázala, že uzavretý priestor lietadla je ideálnou výmennou burzou na vírusy, a teda je treba sa venovať aj tomuto aspektu, lebo možno vakcínu na COVID-19 budeme mať v roku 2021, ale koľko ľudí sa dá zaočkovať a kde je napísané, že sa neobjaví nejaký iný vírus porovnateľný s týmto.

Riešenia sa, samozrejme, nájdu, ale ako hovoril môj profesor konštrukcie lietadiel, každý kilogram lietadla navyše znamená počas životnosti lietadla zvýšenie nákladov v hodnote kilogramu zlata. Teda riešenia budú, ale za cenu zvýšenia nákladov a cien leteniek, a to ešte nehovorím o dôsledkoch ekologických daní a poplatkov.

Kríza ukázala, že lietadiel je toľko, že keď sa nelietalo, bol problém ich zaparkovať. Ako sa teda letectvo bude spamätávať, bude potrebné v prvom rade vypratať veľké letiská a preparkovať nadbytočné lietadlá na menšie. Piešťany ako parkovisko sú celkom vhodné, ale na to netreba desiatky zamestnancov, ktorí sú tam dnes.

Odklad krachu cestoviek

Dovolenka 2021 – dovolenkári platiaci zvýšené ceny za rok 2021 sa budú skladať na vouchery z roku 2020. Vouchery len odložili bankroty cestovných kancelárií.

Netreba si robiť ilúzie, takých ako majiteľ spomínanej leteckej spoločnosti je v slovenskom podnikateľskom priestore ako šafranu. Ak cestovky tvrdia, že potrebujú pomoc od štátu vo forme prijatia zákona o možnosti nahradiť vrátenie peňazí vouchermi, a na druhej strane bez akéhokoľvek upozornenia ponúkajú zájazdy aj s viac ako 60-percentnou zľavou, ktoré sa zjavne nemôžu uskutočniť v tej podobe, ako je ponuka, lebo udávané odletové letisko je zavreté, je potreba sa zamyslieť nad tým, aký je ich reálny zisk, aké sú ich reálne náklady a ako to bude fungovať, keď možno každý druhý rekreant v roku 2021 by mal byť ten, čo platil v roku 2020. Časť peňazí z jeho platby odišlo do nenávratna do cudziny a v roku 2021 bude treba za neho hoteliérom a leteckým prepravcom znovu zaplatiť.

A tak je zrejmé, že buď pôjdu ceny leteckých zájazdov v roku 2021 aspoň o 20-30 percent hore, alebo polovica cestoviek musí ukončiť svoju činnosť. V každom prípade to znamená, že v budúcom roku s vysokou pravdepodobnosťou dôjde k výraznému poklesu počtu dovolenkárov v porovnaní s rokom 2019, teda pred „koronou“.

To konkrétne pre Letisko Piešťany znamená, že možnosť zvýšenia počtu cestujúcich cez toto letisko sa odkladá o niekoľko rokov a je odsúdené v prípade jeho prevádzky na systematické hlboké straty. Je otázne, či vôbec v tejto situácii bude mať zmysel organizovať chartre z tohto letiska, respektíve aj z iných regionálnych letísk.

Letisko je platené z verejných peňazí

Výzva ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi: „Zrušte zbytočné medzinárodné letiská Piešťany, Žilina, Sliač a Poprad a preneste náklady na ich prevádzku v inom ekonomickom modeli a kategórii letiska na tých, ktorí ich dnes využívajú na svoje hobby alebo biznis.“

Dnes im na ich súkromnú spotrebu prispievajú všetci občania prostredníctvom štedrých dotácií zo strany štátu a iných orgánov verejnej moci (kraj, mesto). Obyčajný, teda pospolitý ľud sa nemusí skladať na panské huncútstva.

Otázka Piešťancom a najmä mestským poslancom: „Je medzinárodné letisko to, bez čoho sa v Piešťanoch nedá žiť?“ Spomenie si niekto z vás, koľko stoviek tisícov eur ste vzdušnému zámku Viskupiča z mestského rozpočtu obetovali, a pomysleli ste si na to, ako by sa vám dnes zišli? Je medzinárodné letisko naozaj to, bez čoho sa v Piešťanoch nedá žiť?

Jozef Legény