Cenu mesta Piešťany získala Věra Čamborová, čestné občianstvo Ľudovít Komadel a Kornel Duffek

Pri príležitosti 75. výročia povýšenia obce Piešťany na mesto Piešťany predkladali obyvatelia mesta, ale aj ostatná široká verejnosť návrhy na udelenie Čestného občianstva a Ceny mesta Piešťany. Výzva bola uverejnená na webe mesta, v tlači i na sociálnej sieti. Mesto obdržalo od verejnosti dvanásť návrhov na udelenie titulu čestný občan mesta Piešťany pre deväť osobností, štyri návrhy na udelenie Ceny mesta Piešťany a tiež tri návrhy bez špecifikovania ocenenia. Z nich po schvaľovacom procese cez komisie mestského zastupiteľstva, mestskú radu a napokon aj mestské zastupiteľstvo zvolili naši poslanci trojpätinovou väčšinou tieto významné piešťanské osobnosti:

Cenu mesta Piešťany získala Věra Čamborová za vynikajúce výsledky v športovej činnosti pri rozvoji plávania a za úspešnú propagáciu mesta Piešťany doma i v zahraničí.

Dnes už legendárna trénerka piešťanských plavcov sa  23.6.2020 dožila významného životného jubilea 80 rokov. Už šesťdesiat rokov sa venuje športu plávanie. Stála pri zrode plaveckých tried, vychovala veľa skvelých plavcov, ktorí reprezentovali plavecký klub Kúpele Piešťany nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu. Mnohí jej odchovanci boli reprezentanti a reprezentovali SR aj v zahraničí.

Medzi nich patrila Martina Moravcová, Fojtík, Vadrna, Kočí, Novotná a mnohí ďalší. A aj pri svojom vysokom veku stále trénuje a pomáha pri výchove plaveckej mládeže v Piešťanoch, hoci podmienky sú tu veľmi ťažké a nevzdáva to. Za svoju prácu bola v roku 2012 v ankete Najúspešnejší športovci Piešťan ocenená titulom Trénerka roka 2012, je držiteľkou hlavnej Ceny fair play SOV za rok 1994 a laureátkou Čestného diplomu Medzinárodného výboru fair play UNESCO za rok 1995.

Titul Čestný občan mesta Piešťany – IN MEMORIAM získava Kornel Duffek za celoživotný prínos v oblasti rozvoja kultúry v Piešťanoch, za významnú publikačnú, zberateľskú činnosť a za šírenie dobrého mena Piešťan.

Kornel Duffek sa od 60. rokov minulého storočia až do svojho predčasného ukončenia života sa v Piešťanoch venoval kultúre, publicistike, hudbe, dejinám, umeniu. Okrem toho bol zanieteným a veľmi aktívnym ochrancom prírody. Písal články i publikácie k rôznym témam v oblasti ochrany prírody, dejín Piešťan i umenia všeobecne. Do roku 2015 bol šéfredaktorom periodika Revue Piešťany, ktoré pod jeho vedením získalo významné celoštátne ocenenia. Z podnetu Kornela Duffeka bola v roku 2002 založená knižničná edícia Bibliotheca Pescana. Stál pri obnove tradície Otvorenia letnej kúpeľnej sezóny, Sochy piešťanských parkov, podporoval hudobné dianie v našom meste, pričinil sa o inštaláciu sochy Eugena Suchoňa, podporoval realizáciu sochy Ľudovíta Wintera, navrhoval názvy nových ulíc. Do dejín Piešťan sa zapísal ako významný predstaviteľ kultúry mesta, propagátor histórie, ochranca piešťanskej prírody, publicista, dlhoročný poslanec mestského zastupiteľstva mesta Piešťany, viceprimátor, predseda kultúrnej a názvoslovnej komisie, ale predovšetkým ako človek. Zanechal nedokončenú jedinečnú knihu „Storočnica infanteristov v Piešťanoch, ktorá sa v súčasnosti pripravuje na vydanie.

Čestným občanom mesta Piešťany sa stal Prof. MUDr. Ľudovít KOMADEL, DrSc. (1927). Ocenenie získal za celoživotný prínos v oblasti športu a najmä plávania, za vynikajúce tvorivé výkony a za propagáciu mesta Piešťany.

Lekár, plavec, účastník olympijských hier, tréner, bývalý predseda lekárskej komisie FISU, vysokoškolský pedagóg. V rokoch 1942 – 1950 pretekal za Slovan Piešťany. Bol prvým piešťanským plavcom v histórii, ktorý prekonal svetový rekord. Tiež bol prvý športovec Piešťan, ktorý sa zúčastnil olympijských hier. Bolo to v r. 1952 v Helsinkách, kde vyrovnal v pretekoch na 200 m prsia v rozplavbe vtedajší olympijský rekord. Po skončení aktívnej činnosti sa stal trénerom a v roku 1956 bol na OH v Melbourne trénerom Ladislava Bačíka. Je zakladateľom histórie slovenského plávania. Zastával viacero významných funkcií: tréner Slovan Bratislava (1955 – 1960), predseda Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva (1971–1994), lekár československej výpravy na OH v Mexiku (1968), účastník olympijských vedeckých kongresov (1956 – 1988), člen exekutívy Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu FISU (1969 – 1979), predseda Lekárskej komisie FISU (1975 – 1983), účastník svetových univerziád (1959 – 1987).

Je laureátom mnohých významných ocenení, napr.: Ocenenia: Majster športu 1953, Rytier Talianskej republiky 1970, Čestný člen Spoločnosti telovýchovného lekárstva v Rakúsku 1984 a v Maďarsku 1985, Vyznamenanie Akadémie športu USA za výchovu a výskum 1985, doživotný člen Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu FISU 1985, Olympijský rád v striebre MOV 1992 (toto ocenenie získal ako vôbec prvý Slovák). V roku 2019 získal pri príležitosti 100. výročia založenia československého amatérskeho plaveckého zväzu ocenenie Osobnosť československého plávania. Je autorom mnohých odborných publikácií a vysokoškolských učebníc.

Profesor Ľudovít Komadel vyoral výraznú brázdu na viacerých poliach súvisiacich so športom a s telovýchovným lekárstvom. V plávaní uspel výraznejšie než jeho predchodcovia u nás, ak nerátame rodákov zo Slovenska, ktorí sa presadili v maďarskom prostredí – uhorského dvojnásobného olympijského víťaza Zoltána Imricha Halmaja z dnešnej Vysokej na Morave a bronzového štafetového medailistu Oszkára Abaya-Nemesa, pochádzajúceho zo Sládkovičova.
V rokoch 1942-1950 Ľ. Komadel súťažil za Slovan Piešťany. Ako osemnásťročný 16. decembra 1945 v rámci oddielových pretekov na piešťanskej Eve časom 5:35,9 min. prekonal neoficiálny svetový rekord na 400 metrov prsia. O dva roky neskôr štartoval na majstrovstvách Európy v Monte Carle a v roku 1952 sa prebojoval na olympijské hry vedno s ďalším Piešťancom Ladislavom Bačíkom. Na OH v Helsinkách v úvodnej rozplavbe na 200 m prsia vyrovnal časom 2:38,9 min. olympijský rekord. V ďalších rozplavbách ho síce prekonali, ale prebojoval sa do finále, v ktorom skončil ôsmy (2:40,1). O rok neskôr dostal titul majstra športu.

Po skončení pretekárskej kariéry sa absolvent štúdia medicíny a lekár do roku 1960 venoval aj trénerskej práci v Slovane Bratislava. Na OH 1956 v Melbourne viedol svojho plaveckého spolupútnika L. Bačíka. Postupne sa z neho stal významný telovýchovný lekár, autor viacerých odborných publikácií, pravidelný účastník olympijských vedeckých kongresov a dlhoročný predseda SSTL (1971-1994).
Ľ. Komadel sa výrazne sa presadil aj v medzinárodných štruktúrach. V rokoch 1959-1987 sa zúčastnil na množstve svetových univerziád, desať rokov (1969-1979) bol členom exekutívy FISU a len o dva roky kratšie šéfom lekárskej komisie FISU. V roku 1985 ho prijali za doživotného čestného člena FISU. Dlhší čas pôsobil ako člen exekutívy FIMS. Spoločnosti telovýchovného lekárstva v Rakúsku aj v Maďarsku ho prijali za svojho čestného člena.

Profesor Ľ. Komadel bol ocenený množstvom vyznamenaní, aj zahraničných, z Talianska, USA, Bulharska, medzi ktorými dominuje Olympijský rad v striebre.

(vd)/archív redakcie/MSÚ